Verš 16
A földnek drágaságaival és bõségével. A csipkebokorban lakozónak jó kedve szálljon Józsefnek fejére, az õ atyjafiai közül kiválasztottnak koponyájára!
Gn 49:26 - Atyád áldásai meghaladják az õs hegyek áldásait, az örök halmok kiességeit. Szálljanak József fejére, a testvérek közûl kiválasztatottnak koponyájára.
Verš 28
És bátorságban lakozik Izráel, egymaga lesz Jákób forrása a gabona és a bor földén, és az õ egei harmatot csepegnek.
Jer 23:6 - Az õ idejében megszabadul Júda, és Izráel bátorságosan lakozik, és ez lesz az õ neve, a melylyel nevezik õt: Az Úr a mi igazságunk!
Jer 33:16 - Azokban a napokban megszabadul a Júda, és bátorságban lakozik Jeruzsálem, és így hívják majd õt: Az Úr a mi igazságunk.
Verš 13
Józsefrõl pedig monda: Áldott az Úrtól az õ földe az égnek kincseivel, a harmattal és az alant elterülõ mélységes vizekkel;
Gn 49:25 - Atyád Istenétõl, a ki segéljen; a mindenhatótól, a ki megáldjon, az ég áldásaival, onnan felülrõl, a mélység áldásaival, mely alant terül, az emlõk és anyaméh áldásaival.
Dt 33,1 - Ako patriarcha Jakub požehnal pred svojou smrťou dvanásť svojich synov (Gn 49,1 n.), tak aj Mojžiš požehnáva svoj národ prv, než vystúpi na vrch Nebo, kde zomrie. Medzi oboma požehnaniami je veľká podoba. Rozdiely sa dajú vysvetliť časovým odstupom medzi jedným a druhým požehnaním. Možno tvrdiť, že obidve proroctvá sa navzájom doplňujú. Mojžiš vidí pred sebou ideálny obraz Izraela, ktorý je verný Pánovi, ktorý zachováva zákony, za čo obsiahol ako odmenu všetky časné dobrodenia.
Dt 33,2-3 - V obraze zjavenia sa Pána Mojžiš vyjadruje, ako Boh vo svojej všemohúcnosti viedol svoj ľud od vrchu Sinaj cez púšť. Seir pozri Nm 14,29.32. Fáran porov. Nm 20,14 n. Ale tu Fáran označuje hornatý kraj severne od púšte toho istého mena. Meríba-Kádeš pozri Nm 20,1. Ako slnko ide Boh pred svojím ľudom, dávajúc mu svoj zákon. Ohnivý zákon je narážka na blesky, ktoré sprevádzali sinajskú zmluvu a vyhlásenie Desatora (Ex 19,16 a Dt 4,11). Svätí – týmto slovom označujú sa Izraeliti, ktorých Boh ochraňoval, akoby ich niesol vo svojich rukách. "A tí, čo sa…" Mojžiš myslí na čas, keď Izraeliti stáli na úpätí vrchu Sinaj, očakávajúc vyhlásenie zákona.
Dt 33,5 - Boh bol Kráľom miláčikovi (spravodlivému, pravému), t. j. Izraelitom, keď prijali zmluvu Pánovu na Sinaji (Ex 19,3–8).
Dt 33,6 - Prvorodený syn Jakubov, Ruben, už svojím otcom bol pozbavený práva prvorodenstva (Gn 49, 3.4). Nebude teda Ruben prvým medzi kmeňmi Izraela, ale nevyhynie. Po Rubenovi mal by nasledovať Simeon, Mojžiš ho však vynechá, pretože podľa proroctva Jakubovho (Gn 49,7) Simeonovi potomci mali byť roztrúsení medzi všetky ostatné kmene. Tak sa aj stalo (Joz 19,2–9).
Dt 33,7 - Proroctvo o Júdovi má formu modlitby. Júdovi prisľúbil Jakub prvenstvo (Gn 49,10), preto ho Mojžiš uvádza pred Lévim. Mojžiš žiada vedúcemu kmeňu šťastlivý návrat z boja.
Dt 33,8 - O urim a tumim pozri Ex 28,29 n. Posvätné žreby dostali sa do opatery Áronovi a po ňom jeho nástupcom, veľkňazom, ktorí majú byť z kmeňa Léviho. Massa pozri Ex 17,1–7; Dt 6,16; Meríba porov. Nm 20,13.24.
Dt 33,9 - Vernosť levitov Bohu osvedčila sa najmä pri potrestaní tých, čo sa klaňali zlatému teľaťu. Vtedy leviti zavraždili mnohých spomedzi tých, čo sa previnili, nedbajúc ani na zväzky pokrvenstva a príbuzenstva (Ex 32,25–29).
Dt 33,10-11 - Tieto verše sa týkajú služby levitov pri svätyni a ich učiteľského poslania v Izraeli (Lv 10,11). "Ich nepriateľov bi…" naráža sa na vzburu a potrestanie Koreho (Nm 16,1 n.).
Dt 33,12 - Pán bude bývať na pleciach Benjamína. Táto obrazná predpoveď sa splnila, nakoľko archa bola zložená na území Benjamína. Vrch Sion a väčšia časť neskoršieho Jeruzalema boli na území, čo sa dostalo kmeňu Benjamínovmu.
Dt 33,13-17 - Porov. Gn 49,22–26. V Jozefovi Mojžiš požehnáva kmeň Efraimov a Manassesov.
Dt 33,18-19 - Pozri Gn 49,13–15. Potomci Zabulonovi a Isacharovi privedú národy na vrch Sion. Na svojich obchodných cestách privedú k viere v pravého Boha mnoho príslušníkov iných národov.
Dt 33,20-21 - Porov. Gn 49,19. Gadovci dostali svoje územie v Zajordánsku (Nm 32,3.6.25 n.), ale ukázali sa aj ako udatní bojovníci pri dobývaní Palestíny (Joz 4,12).
Dt 33,22 - Aj Dan bude udatný v boji. V bášanských horách vtedy boli ešte levy.
Dt 33,23 - Kmeňu Neftaliho dostalo sa územie na západ a na juh od Genezaretského jazera (Joz 19,32–39).
Dt 33,24 - Samo meno Aser značí požehnaného. Aser bude mať najúrodnejšiu zem, preto bude najviac požehnaný medzi svojimi bratmi.
Dt 33,26 - Myšlienkove tento verš sa zapája na v. 5, hovorí opäť o celom Izraeli. Pán bude ochraňovať Izraelitov z nebies, Boh je všade; sídli na nebi, ale koná a je prítomný aj na zemi.
Dt 33,28 - Prameň Jakubov, t. j. potomkovia Jakubovi budú mať svoje vlastné územie.
