výhody registrácie

Kniha Deuteronómium

Biblia - Sväté písmo

(RV - Španielský - Reina Valera)

Dt 33, 1-29

1 Y ESTA es la bendición con la cual bendijo Moisés varón de Dios á los hijos de Israel, antes que muriese. 2 Y dijo: Jehová vino de Sinaí, Y de Seir les esclareció; Resplandeció del monte de Parán, Y vino con diez mil santos: A su diestra la ley de fuego para ellos. 3 Aun amó los pueblos; Todos sus santos en tu mano: Ellos también se llegaron á tus pies: Recibieron de tus dichos. 4 Ley nos mandó Moisés, Heredad á la congregación de Jacob. 5 Y fué rey en Jeshurun, Cuando se congregaron las cabezas del pueblo Con las tribus de Israel. 6 Viva Rubén, y no muera; Y sean sus varones en número. 7 Y esta bendición para Judá. Dijo así: Oye, oh Jehová, la voz de Judá, Y llévalo á su pueblo; Sus manos le basten, Y tú seas ayuda contra sus enemigos. 8 Y a Leví dijo: Tu Thummim y tu Urim, con tu buen varón Al cual tentaste en Massa, Y le hiciste reñir en las aguas de la rencilla; 9 El que dijo á su padre y á su madre: Nunca los vi: Ni conoció á sus hermanos, Ni conoció á sus hijos: Por lo cual ellos guardarán tus palabras, Y observarán tu pacto. 10 Ellos enseñarán tus juicios á Jacob, Y tu ley á Israel; Pondrán el perfume delante de ti, Y el holocausto sobre tu altar. 11 Bendice, oh Jehová, lo que hicieren, Y recibe con agrado la obra de sus manos: Hiere los lomos de sus enemigos, Y de los que le aborrecieren; para que nunca se levanten. 12 Y á Benjamín dijo: El amado de Jehová habitará confiado cerca de él: Cubrirálo siempre, Y entre sus hombros morará. 13 Y á José dijo: Bendita de Jehová su tierra, Por los regalos de los cielos, por el rocío, Y por el abismo que abajo yace, 14 Y por los regalados frutos del sol, Y por los regalos de las influencias de las lunas, 15 Y por la cumbre de los montes antiguos, Y por los regalos de los collados eternos, 16 Y por los regalos de la tierra y su plenitud; Y la gracia del que habitó en la zarza Venga sobre la cabeza de José, Y sobre la mollera del apartado de sus hermanos. 17 El es aventajado como el primogénito de su toro, Y sus cuernos, cuernos de unicornio: Con ellos acorneará los pueblos juntos hasta los fines de la tierra: Y estos son los diez millares de Ephraim, Y estos los millares de Manasés. 18 Y á Zabulón dijo: Alégrate, Zabulón, cuando salieres: Y tu Issachâr, en tus tiendas. 19 Llamarán los pueblos al monte: Allí sacrificarán sacrificios de justicia: Por lo cual chuparán la abundancia de los mares, Y los tesoros escondidos de la arena. 20 Y a Gad dijo: Bendito el que hizo ensanchar á Gad: Como león habitará, Y arrebatará brazo y testa. 21 Y él se ha provisto de la parte primera, Porque allí una porción del legislador fuéle reservada, Y vino en la delantera del pueblo; La justicia de Jehová ejecutará, Y sus juicios con Israel. 22 Y á Dan dijo: Dan, cachorro de león: Saltará desde Basán. 23 Y á Nephtalí dijo: Nephtalí, saciado de benevolencia, Y lleno de la bendición de Jehová, Posee el occidente y el mediodía, 24 Y á Aser dijo: Bendito Aser en hijos: Agradable será á sus hermanos, Y mojará en aceite su pie. 25 Hierro y metal tu calzado, Y como tus días tu fortaleza. 26 No hay como el Dios de Jeshurun, Montado sobre los cielos para tu ayuda, Y sobre las nubes con su grandeza. 27 El eterno Dios es tu refugio Y acá abajo los brazos eternos; El echará de delante de ti al enemigo, Y dirá: Destruye. 28 E Israel, fuente de Jacob, habitará confiado solo En tierra de grano y de vino: También sus cielos destilarán rocío. 29 Bienaventurado tú, oh Israel, ¿Quién como tú, Pueblo salvo por Jehová, Escudo de tu socorro, Y espada de tu excelencia? Así que tus enemigos serán humillados, Y tú hollarás sobre sus alturas.

Dt 33, 1-29





Verš 16
Y por los regalos de la tierra y su plenitud; Y la gracia del que habitó en la zarza Venga sobre la cabeza de José, Y sobre la mollera del apartado de sus hermanos.
Gn 49:26 - Las bendiciones de tu padre Fueron mayores que las bendiciones de mis progenitores: Hasta el término de los collados eternos Serán sobre la cabeza de José, Y sobre la mollera del Nazareo de sus hermanos.

Verš 28
E Israel, fuente de Jacob, habitará confiado solo En tierra de grano y de vino: También sus cielos destilarán rocío.
Jer 23:6 - En sus días será salvo Judá, é Israel habitará confiado: y este será su nombre que le llamarán: JEHOVA, JUSTICIA NUESTRA.
Jer 33:16 - En aquellos días Judá será salvo, y Jerusalem habitará seguramente, y esto es lo que la llamarán: Jehová, justicia nuestra.

Verš 13
Y á José dijo: Bendita de Jehová su tierra, Por los regalos de los cielos, por el rocío, Y por el abismo que abajo yace,
Gn 49:25 - Del Dios de tu padre, el cual te ayudará, Y del Omnipotente, el cual te bendecirá Con bendiciones de los cielos de arriba, Con bendiciones del abismo que está abajo, Con bendiciones del seno y de la matriz.

Dt 33,1 - Ako patriarcha Jakub požehnal pred svojou smrťou dvanásť svojich synov (Gn 49,1 n.), tak aj Mojžiš požehnáva svoj národ prv, než vystúpi na vrch Nebo, kde zomrie. Medzi oboma požehnaniami je veľká podoba. Rozdiely sa dajú vysvetliť časovým odstupom medzi jedným a druhým požehnaním. Možno tvrdiť, že obidve proroctvá sa navzájom doplňujú. Mojžiš vidí pred sebou ideálny obraz Izraela, ktorý je verný Pánovi, ktorý zachováva zákony, za čo obsiahol ako odmenu všetky časné dobrodenia.

Dt 33,2-3 - V obraze zjavenia sa Pána Mojžiš vyjadruje, ako Boh vo svojej všemohúcnosti viedol svoj ľud od vrchu Sinaj cez púšť. Seir pozri Nm 14,29.32. Fáran porov. Nm 20,14 n. Ale tu Fáran označuje hornatý kraj severne od púšte toho istého mena. Meríba-Kádeš pozri Nm 20,1. Ako slnko ide Boh pred svojím ľudom, dávajúc mu svoj zákon. Ohnivý zákon je narážka na blesky, ktoré sprevádzali sinajskú zmluvu a vyhlásenie Desatora (Ex 19,16 a Dt 4,11). Svätí – týmto slovom označujú sa Izraeliti, ktorých Boh ochraňoval, akoby ich niesol vo svojich rukách. "A tí, čo sa…" Mojžiš myslí na čas, keď Izraeliti stáli na úpätí vrchu Sinaj, očakávajúc vyhlásenie zákona.

Dt 33,5 - Boh bol Kráľom miláčikovi (spravodlivému, pravému), t. j. Izraelitom, keď prijali zmluvu Pánovu na Sinaji (Ex 19,3–8).

Dt 33,6 - Prvorodený syn Jakubov, Ruben, už svojím otcom bol pozbavený práva prvorodenstva (Gn 49, 3.4). Nebude teda Ruben prvým medzi kmeňmi Izraela, ale nevyhynie. Po Rubenovi mal by nasledovať Simeon, Mojžiš ho však vynechá, pretože podľa proroctva Jakubovho (Gn 49,7) Simeonovi potomci mali byť roztrúsení medzi všetky ostatné kmene. Tak sa aj stalo (Joz 19,2–9).

Dt 33,7 - Proroctvo o Júdovi má formu modlitby. Júdovi prisľúbil Jakub prvenstvo (Gn 49,10), preto ho Mojžiš uvádza pred Lévim. Mojžiš žiada vedúcemu kmeňu šťastlivý návrat z boja.

Dt 33,8 - O urim a tumim pozri Ex 28,29 n. Posvätné žreby dostali sa do opatery Áronovi a po ňom jeho nástupcom, veľkňazom, ktorí majú byť z kmeňa Léviho. Massa pozri Ex 17,1–7; Dt 6,16; Meríba porov. Nm 20,13.24.

Dt 33,9 - Vernosť levitov Bohu osvedčila sa najmä pri potrestaní tých, čo sa klaňali zlatému teľaťu. Vtedy leviti zavraždili mnohých spomedzi tých, čo sa previnili, nedbajúc ani na zväzky pokrvenstva a príbuzenstva (Ex 32,25–29).

Dt 33,10-11 - Tieto verše sa týkajú služby levitov pri svätyni a ich učiteľského poslania v Izraeli (Lv 10,11). "Ich nepriateľov bi…" naráža sa na vzburu a potrestanie Koreho (Nm 16,1 n.).

Dt 33,12 - Pán bude bývať na pleciach Benjamína. Táto obrazná predpoveď sa splnila, nakoľko archa bola zložená na území Benjamína. Vrch Sion a väčšia časť neskoršieho Jeruzalema boli na území, čo sa dostalo kmeňu Benjamínovmu.

Dt 33,13-17 - Porov. Gn 49,22–26. V Jozefovi Mojžiš požehnáva kmeň Efraimov a Manassesov.

Dt 33,18-19 - Pozri Gn 49,13–15. Potomci Zabulonovi a Isacharovi privedú národy na vrch Sion. Na svojich obchodných cestách privedú k viere v pravého Boha mnoho príslušníkov iných národov.

Dt 33,20-21 - Porov. Gn 49,19. Gadovci dostali svoje územie v Zajordánsku (Nm 32,3.6.25 n.), ale ukázali sa aj ako udatní bojovníci pri dobývaní Palestíny (Joz 4,12).

Dt 33,22 - Aj Dan bude udatný v boji. V bášanských horách vtedy boli ešte levy.

Dt 33,23 - Kmeňu Neftaliho dostalo sa územie na západ a na juh od Genezaretského jazera (Joz 19,32–39).

Dt 33,24 - Samo meno Aser značí požehnaného. Aser bude mať najúrodnejšiu zem, preto bude najviac požehnaný medzi svojimi bratmi.

Dt 33,26 - Myšlienkove tento verš sa zapája na v. 5, hovorí opäť o celom Izraeli. Pán bude ochraňovať Izraelitov z nebies, Boh je všade; sídli na nebi, ale koná a je prítomný aj na zemi.

Dt 33,28 - Prameň Jakubov, t. j. potomkovia Jakubovi budú mať svoje vlastné územie.