výhody registrácie

Evanjelium podľa Matúša

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Mt 27, 1-66

1 Keď sa rozodnilo, veľkňazi a starší ľudu sa uzniesli, že Ježiša vydajú na smrť. 2 Preto ho spútaného odviedli a odovzdali vladárovi Pilátovi. 3 Keď zradca Judáš videl, že Ježiša odsúdili, ľútosťou pohnutý vrátil tridsať strieborných veľkňazom a starším 4 so slovami: „Zhrešil som, lebo som zradil nevinnú krv.“ Ale oni odvetili: „Čo nás do toho? To je tvoja vec!“ 5 On odhodil strieborné peniaze v chráme a odišiel; a potom sa šiel obesiť. 6 Veľkňazi vzali peniaze a povedali: „Neslobodno ich dať do chrámovej pokladnice, lebo je to cena krvi!“ 7 Dohodli sa teda a kúpili za ne Hrnčiarovo pole na pochovávanie cudzincov. 8 Preto sa to pole až do dnešného dňa volá Pole krvi. 9 Vtedy sa splnilo, čo povedal prorok Jeremiáš: „Vzali tridsať strieborných, cenu toho, ktorého takto ocenili synovia Izraela, 10 a dali ich za Hrnčiarovo pole; ako mi prikázal Pán.“ 11 Keď Ježiš stál pred vladárom, vladár sa ho spýtal: „Si židovský kráľ?“ Ježiš odpovedal: „Sám to hovoríš.“ 12 A keď naňho veľkňazi a starší žalovali, nič neodpovedal. 13 Vtedy sa ho Pilát opýtal: „Nepočuješ, čo všetko proti tebe svedčia?“ 14 Ale on mu neodpovedal ani na jediné slovo, takže sa vladár veľmi čudoval. 15 Na sviatky vladár prepúšťal zástupu jedného väzňa, ktorého si žiadali. 16 Mali vtedy povestného väzňa, ktorý sa volal Barabáš. 17 Keď sa zhromaždili, Pilát im povedal: „Koho vám mám prepustiť: Barabáša, alebo Ježiša, ktorý sa volá Mesiáš?“ 18 Lebo vedel, že ho vydali zo závisti. 19 Keď sedel na súdnej stolici, odkázala mu jeho manželka: „Nemaj nič s tým spravodlivým, lebo som dnes vo sne veľa vytrpela pre neho.“ 20 Veľkňazi a starší nahovorili zástupy, aby si žiadali Barabáša a Ježiša zahubili. 21 Vladár sa ich opýtal: „Ktorého z týchto dvoch si žiadate prepustiť?“ Oni zvolali: „Barabáša!“ 22 Pilát im povedal: „Čo mám teda urobiť s Ježišom, ktorý sa volá Mesiáš?“ Všetci volali: „Ukrižovať ho!“ 23 On vravel: „A čo zlé urobil?“ Ale oni tým väčšmi kričali: „Ukrižovať ho!“ 24 Keď Pilát videl, že nič nedosiahne, ba že pobúrenie ešte vzrastá, vzal vodu, umyl si pred zástupom ruky a vyhlásil: „Ja nemám vinu na krvi tohto človeka. To je vaša vec!“ 25 A všetok ľud odpovedal: „Jeho krv na nás a na naše deti!“ 26 Vtedy im prepustil Barabáša. Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali. 27 Vladárovi vojaci vzali Ježiša do vládnej budovy a zhromaždili k nemu celú kohortu. 28 Vyzliekli ho a odeli do šarlátového plášťa, 29 z tŕnia uplietli korunu a položili mu ju na hlavu, do pravej ruky mu dali trstinu, padali pred ním na kolená a posmievali sa mu: „Buď pozdravený, židovský kráľ!“ 30 Pľuli naňho, brali mu trstinu a bili ho po hlave. 31 Keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z plášťa a obliekli mu jeho šaty. Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali. 32 Ako vychádzali, stretli človeka z Cyrény, menom Šimona. Toho prinútili, aby mu niesol kríž. 33 Tak prišli na miesto, ktoré sa volá Golgota, čo znamená Lebka. 34 Dali mu piť víno zmiešané so žlčou. Ale keď ho ochutnal, nechcel piť. 35 Keď ho ukrižovali, hodili lós a rozdelili si jeho šaty. 36 Potom si posadali a strážili ho. 37 Nad hlavu mu dali nápis s označením jeho viny: „Toto je Ježiš, židovský kráľ!“ 38 Vedno s ním ukrižovali aj dvoch zločincov: jedného sprava, druhého zľava. 39 A tí, čo šli okolo, rúhali sa mu: potriasali hlavami 40 a vraveli: „Ty, čo zboríš chrám a za tri dni ho znova postavíš, zachráň sám seba! Ak si Boží Syn, zostúp z kríža!“ 41 Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi so zákonníkmi a staršími: 42 „Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť. Je kráľom Izraela; nech teraz zostúpi z kríža a uveríme v neho. 43 Spoliehal sa na Boha; nech ho teraz vyslobodí, ak ho má rád. Veď povedal: »Som Boží Syn.«“ 44 Takisto ho tupili aj zločinci, čo boli s ním ukrižovaní. 45 Od dvanástej hodiny nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. 46 Okolo tretej hodiny zvolal Ježiš mocným hlasom: „Eli, Eli, lema sabakthani?“, čo znamená: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ 47 Keď to počuli niektorí z tých, čo tam stáli, vraveli: „Volá Eliáša.“ 48 Jeden z nich hneď odbehol, vzal špongiu, naplnil ju octom, nastokol na trstinu a dával mu piť. 49 Ale ostatní hovorili: „Počkaj, nech uvidíme, či ho Eliáš príde vyslobodiť.“ 50 Ježiš však znova zvolal mocným hlasom a vydýchol dušu. 51 A hľa, chrámová opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku. Zem sa triasla a skaly sa pukali. 52 Otvorili sa hroby a mnohé telá zosnulých svätých vstali z mŕtvych. 53 Vyšli z hrobov a po jeho vzkriesení prišli do svätého mesta a ukázali sa mnohým. 54 Keď stotník a tí, čo s ním strážili Ježiša, videli zemetrasenie a všetko, čo sa deje, veľmi sa naľakali a hovorili: „On bol naozaj Boží Syn.“ 55 Boli tam a zobďaleč sa pozerali mnohé ženy, ktoré sprevádzali Ježiša z Galiley a posluhovali mu. 56 Medzi nimi bola Mária Magdaléna, Mária, Jakubova a Jozefova matka, a matka Zebedejových synov. 57 Keď sa zvečerilo, prišiel zámožný človek z Arimatey, menom Jozef, ktorý bol tiež Ježišovým učeníkom. 58 Zašiel k Pilátovi a poprosil o Ježišovo telo. Pilát rozkázal, aby mu ho dali. 59 Jozef vzal telo, zavinul ho do čistého plátna 60 a uložil do svojho nového hrobu, ktorý si vytesal do skaly. Ku vchodu do hrobu privalil veľký kameň a odišiel. 61 Bola tam Mária Magdaléna a iná Mária a sedeli oproti hrobu. 62 Na druhý deň, ktorý bol po Prípravnom dni, zhromaždili sa veľkňazi a farizeji k Pilátovi 63 a hovorili: „Pane, spomenuli sme si, že ten zvodca, ešte kým žil, povedal: »Po troch dňoch vstanem z mŕtvych.« 64 Rozkáž teda strážiť hrob až do tretieho dňa, aby azda neprišli jeho učeníci a neukradli ho a nepovedali ľudu: »Vstal z mŕtvych,« a ostatné klamstvo by bolo horšie ako prvé.“ 65 Pilát im povedal: „Máte stráž; choďte a strážte, ako viete!“ 66 Oni šli a hrob zabezpečili: zapečatili kameň a postavili stráž.

Mt 27, 1-66





Verš 1
Keď sa rozodnilo, veľkňazi a starší ľudu sa uzniesli, že Ježiša vydajú na smrť.
Ž 2:2 - Povstávajú pozemskí králi a vladári sa spolčujú proti Pánovi a proti jeho pomazanému:
Mk 15:1 - Hneď zrána mali poradu veľkňazi so staršími a zákonníkmi, teda celá veľrada. Ježiša spútali, odviedli a odovzdali Pilátovi.
Lk 22:66 - Keď sa rozodnilo, zišli sa starší ľudu, veľkňazi a zákonníci, predviedli ho pred svoju radu
Lk 23:2 - a začali naňho žalovať: „Tohto sme pristihli, ako rozvracia náš národ, zakazuje platiť dane cisárovi a tvrdí o sebe, že je Mesiáš, kráľ.“
Jn 18:28 - Od Kajfáša viedli Ježiša do vládnej budovy. Bolo už ráno. Ale oni do vládnej budovy nevošli, aby sa nepoškvrnili a mohli jesť veľkonočného baránka.

Verš 2
Preto ho spútaného odviedli a odovzdali vladárovi Pilátovi.
Sk 3:13 - Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba, Boh našich otcov, oslávil svojho Služobníka Ježiša, ktorého ste vy vydali a zapreli pred Pilátom, kým on rozhodol, že ho treba prepustiť.

Verš 5
On odhodil strieborné peniaze v chráme a odišiel; a potom sa šiel obesiť.
2Sam 17:23 - Keď Achitofel videl, že nekonajú podľa jeho rady, osedlal osla, zobral sa a šiel domov do svojho mesta, porobil v dome poriadky a obesil sa. Tak zomrel a pochovali ho v otcovskom hrobe.
Sk 1:18 - On nadobudol pole z odmeny za neprávosť. Spadol dolu, rozpukol sa a vyšli z neho všetky vnútornosti.

Verš 7
Dohodli sa teda a kúpili za ne Hrnčiarovo pole na pochovávanie cudzincov.
Sk 1:19 - Dozvedeli sa o tom všetci obyvatelia Jeruzalema, a preto pole nazvali vo svojej reči Akeldamach, to znamená Pole krvi.

Verš 9
Vtedy sa splnilo, čo povedal prorok Jeremiáš: „Vzali tridsať strieborných, cenu toho, ktorého takto ocenili synovia Izraela,
Za 11:12 - Povedal som im: „Ak uznáte za dobré, dajte mi moju mzdu, ak nie, nechajte!“ Odvážili mi teda mzdu, tridsať strieborných.

Verš 11
Keď Ježiš stál pred vladárom, vladár sa ho spýtal: „Si židovský kráľ?“ Ježiš odpovedal: „Sám to hovoríš.“
Mk 15:2 - Pilát sa ho spýtal: „Si židovský kráľ?“ On mu odpovedal: „Sám to hovoríš.“
Lk 23:3 - Pilát sa ho spýtal: „Si židovský kráľ?“ On odpovedal: „Sám to hovoríš.“
Jn 18:33 - Pilát opäť vošiel do vládnej budovy. Predvolal si Ježiša a spýtal sa ho: „Si židovský kráľ?“

Verš 13
Vtedy sa ho Pilát opýtal: „Nepočuješ, čo všetko proti tebe svedčia?“
Mt 26:62 - Tu vstal veľkňaz a spýtal sa ho: „Nič neodpovieš? Čo to títo svedčia proti tebe?!“

Verš 14
Ale on mu neodpovedal ani na jediné slovo, takže sa vladár veľmi čudoval.
Iz 53:7 - Obetoval sa, pretože sám chcel, a neotvoril ústa; ako baránka viedli ho na zabitie a ako ovcu, čo onemie pred svojím strihačom, (a neotvoril ústa).
Sk 8:32 - Stať Písma, ktorú čítal, bola táto: „Viedli ho ako ovcu na zabitie a ako baránok onemie pred tým, čo ho strihá, tak ani on neotvorí ústa.

Verš 15
Na sviatky vladár prepúšťal zástupu jedného väzňa, ktorého si žiadali.
Mk 15:6 - Na sviatky im prepúšťal jedného väzňa, ktorého si žiadali.
Lk 23:17 - (Bol totiž povinný prepustiť im na sviatky jedného.)
Jn 18:39 - Je však u vás zvykom, že vám na Veľkú noc prepúšťam jedného väzňa. Chcete teda, aby som vám prepustil židovského kráľa?“

Verš 16
Mali vtedy povestného väzňa, ktorý sa volal Barabáš.
Mk 15:7 - S povstalcami, čo sa pri vzbure dopustili vraždy, bol uväznený muž, ktorý sa volal Barabáš.
Lk 23:19 - Ten bol uväznený pre akúsi vzburu v meste a pre vraždu.
Jn 18:40 - Oni znova kričali: „Toho nie, ale Barabáša!“ A Barabáš bol zbojník.

Verš 20
Veľkňazi a starší nahovorili zástupy, aby si žiadali Barabáša a Ježiša zahubili.
Mk 15:11 - Ale veľkňazi podnietili zástup, aby im radšej prepustil Barabáša.
Lk 23:18 - Tu celý dav skríkol: „Preč s ním a prepusť nám Barabáša!“
Jn 18:40 - Oni znova kričali: „Toho nie, ale Barabáša!“ A Barabáš bol zbojník.
Sk 3:14 - Vy ste zapreli Svätého a Spravodlivého a žiadali ste, aby vám prepustil vraha.

Verš 25
A všetok ľud odpovedal: „Jeho krv na nás a na naše deti!“
Sk 5:28 - „Nezakázali sme vám prísne učiť v tom mene?! A vy ste naplnili Jeruzalem svojím učením a chcete na nás uvaliť krv toho človeka.“

Verš 27
Vladárovi vojaci vzali Ježiša do vládnej budovy a zhromaždili k nemu celú kohortu.
Mk 15:16 - Vojaci ho odviedli dnu do nádvoria, čiže do vládnej budovy, a zvolali celú kohortu.
Jn 19:2 - Vojaci uplietli z tŕnia korunu, položili mu ju na hlavu a odeli ho do purpurového plášťa.

Verš 32
Ako vychádzali, stretli človeka z Cyrény, menom Šimona. Toho prinútili, aby mu niesol kríž.
Mk 15:21 - Tu prinútili istého Šimona z Cyrény, Alexandrovho a Rúfovho otca, ktorý sa tade vracal z poľa, aby mu niesol kríž.
Lk 23:26 - Ako ho viedli, chytili istého Šimona z Cyrény, ktorý sa vracal z poľa, a položili naň kríž, aby ho niesol za Ježišom.

Verš 33
Tak prišli na miesto, ktoré sa volá Golgota, čo znamená Lebka.
Ž 69:21 - Potupa mi zlomila srdce a ochabol som. Čakal som, že dakto bude mať so mnou súcit, no takého som nestretol; čakal som, že dakto ma poteší, ale taký sa nenašiel.
Mk 15:22 - Tak ho priviedli na miesto Golgota, čo v preklade znamená Lebka.
Lk 23:33 - Keď prišli na miesto, ktoré sa volá Lebka, ukrižovali jeho i zločincov: jedného sprava, druhého zľava.
Jn 19:17 - Sám si niesol kríž a vyšiel na miesto, ktoré sa volá Lebka, po hebrejsky Golgota.

Verš 35
Keď ho ukrižovali, hodili lós a rozdelili si jeho šaty.
Mk 15:24 - Potom ho ukrižovali a rozdelili si jeho šaty - hodili o ne lós, kto si má čo vziať.
Jn 19:23 - Keď vojaci Ježiša ukrižovali, vzali jeho šaty a rozdelili ich na štyri časti, pre každého vojaka jednu. Vzali aj spodný odev. Ale tento odev bol nezošívaný, odhora v celku utkaný.
Ž 22:18 - môžem si spočítať všetky svoje kosti. Lež oni si ma premeriavajú a skúmajú;

Verš 37
Nad hlavu mu dali nápis s označením jeho viny: „Toto je Ježiš, židovský kráľ!“
Mk 15:26 - Jeho vinu označili nápisom: „Židovský kráľ.“
Lk 23:38 - Nad ním bol nápis: „Toto je židovský kráľ.“
Jn 19:19 - Pilát vyhotovil aj nápis a pripevnil ho na kríž. Bolo tam napísané: „Ježiš Nazaretský, židovský kráľ.“

Verš 38
Vedno s ním ukrižovali aj dvoch zločincov: jedného sprava, druhého zľava.
Iz 53:12 - Preto mu dám za údel mnohých a početných dostane za korisť, lebo vylial svoju dušu na smrť a pripočítali ho k hriešnikom. On však niesol hriechy mnohých a prihováral sa za zločincov.

Verš 39
A tí, čo šli okolo, rúhali sa mu: potriasali hlavami
Ž 22:7 - No ja som červ, a nie človek, ľuďom som na posmech a davu na opovrhnutie.
Ž 69:20 - Ty poznáš moju potupu, moju hanbu i moje zneuctenie. Ty vidíš všetkých, čo ma sužujú.
Mk 15:29 - A tí, čo šli okolo, rúhali sa mu; potriasali hlavami a vraveli: „Aha, ten, čo zborí chrám a za tri dni ho postaví.
Lk 23:35 - Ľud tam stál a díval sa. Poprední muži sa mu posmievali a vraveli: „Iných zachraňoval, nech zachráni aj seba, ak je Boží Mesiáš, ten vyvolenec.“

Verš 40
a vraveli: „Ty, čo zboríš chrám a za tri dni ho znova postavíš, zachráň sám seba! Ak si Boží Syn, zostúp z kríža!“
Mt 26:61 - a hovorili: „Tento povedal: »Môžem zboriť Boží chrám a o tri dni ho postaviť.«“
Jn 2:19 - Ježiš im odpovedal: „Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím.“

Verš 43
Spoliehal sa na Boha; nech ho teraz vyslobodí, ak ho má rád. Veď povedal: »Som Boží Syn.«“
Ž 22:8 - Vysmievajú sa mi všetci, čo ma vidia, vykrúcajú ústa a potriasajú hlavou.

Verš 45
Od dvanástej hodiny nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní.
Mk 15:33 - Keď bolo dvanásť hodín, nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní.
Lk 23:44 - Bolo už okolo dvanástej hodiny a nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní.

Verš 46
Okolo tretej hodiny zvolal Ježiš mocným hlasom: „Eli, Eli, lema sabakthani?“, čo znamená: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“
Ž 22:1 - Zbormajstrovi. Na nápev „Laň na svitaní“. Dávidov žalm.
Heb 5:7 - On v dňoch svojho pozemského života so silným výkrikom a so slzami prednášal prosby a modlitby tomu, ktorý ho mohol zachrániť od smrti; a bol vyslyšaný pre svoju bohabojnosť.

Verš 48
Jeden z nich hneď odbehol, vzal špongiu, naplnil ju octom, nastokol na trstinu a dával mu piť.
Ž 69:21 - Potupa mi zlomila srdce a ochabol som. Čakal som, že dakto bude mať so mnou súcit, no takého som nestretol; čakal som, že dakto ma poteší, ale taký sa nenašiel.
Jn 19:29 - Bola tam nádoba plná octu. Nastokli teda na yzop špongiu naplnenú octom a podali mu ju k ústam.

Verš 50
Ježiš však znova zvolal mocným hlasom a vydýchol dušu.
Lk 23:46 - a Ježiš zvolal mocným hlasom: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha.“ Po tých slovách vydýchol.

Verš 51
A hľa, chrámová opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku. Zem sa triasla a skaly sa pukali.
2Krn 3:14 - Dal urobiť oponu z modrého a červeného purpuru, z karmazínu a plátna a dal na ňu porobiť cherubov.
Mk 15:38 - Chrámová opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku.
Lk 23:45 - Slnko sa zatmelo, chrámová opona sa roztrhla napoly

Verš 54
Keď stotník a tí, čo s ním strážili Ježiša, videli zemetrasenie a všetko, čo sa deje, veľmi sa naľakali a hovorili: „On bol naozaj Boží Syn.“
Mk 15:39 - Keď stotník, čo stál naproti nemu, videl, ako vykríkol a skonal, povedal: „Tento človek bol naozaj Boží Syn.“
Lk 23:47 - Keď stotník videl, čo sa stalo, oslavoval Boha, hovoriac: „Tento človek bol naozaj spravodlivý.“

Verš 55
Boli tam a zobďaleč sa pozerali mnohé ženy, ktoré sprevádzali Ježiša z Galiley a posluhovali mu.
Mk 15:40 - Zobďaleč sa pozerali aj ženy. Medzi nimi Mária Magdaléna, Mária, matka Jakuba Mladšieho a Jozesa, i Salome,
Lk 23:49 - Všetci jeho známi stáli obďaleč i ženy, ktoré ho sprevádzali z Galiley, a dívali sa na to.
Ž 38:11 - Srdce mi búcha, sila ma opúšťa i svetlo v očiach mi hasne.
Lk 8:2 - a niektoré ženy, ktoré uzdravil od zlých duchov a z chorôb: Mária, zvaná Magdaléna, z ktorej vyšlo sedem zlých duchov,

Verš 57
Keď sa zvečerilo, prišiel zámožný človek z Arimatey, menom Jozef, ktorý bol tiež Ježišovým učeníkom.
Mk 15:42 - Keď sa už zvečerilo, pretože bol Prípravný deň, čiže deň pred sobotou,
Lk 23:50 - Tu istý muž menom Jozef, člen rady, dobrý a spravodlivý človek
Jn 19:38 - Potom Jozef z Arimatey, ktorý bol Ježišovým učeníkom, ale tajným, lebo sa bál Židov, poprosil Piláta, aby mu dovolil sňať Ježišovo telo. A Pilát dovolil. Išiel teda a sňal jeho telo.

Verš 60
a uložil do svojho nového hrobu, ktorý si vytesal do skaly. Ku vchodu do hrobu privalil veľký kameň a odišiel.
Mk 15:46 - On kúpil plátno, a keď ho sňal, zavinul ho do plátna a uložil do hrobu vytesaného do skaly. A ku vchodu do hrobu privalil kameň.
Lk 23:53 - Keď ho sňal, zavinul ho do plátna a uložil do vytesaného hrobu, v ktorom ešte nik neležal.

Verš 63
a hovorili: „Pane, spomenuli sme si, že ten zvodca, ešte kým žil, povedal: »Po troch dňoch vstanem z mŕtvych.«
Mt 16:21 - Od tej chvíle začal Ježiš svojim učeníkom vyjavovať, že musí ísť do Jeruzalema a mnoho trpieť od starších, veľkňazov a zákonníkov, že ho zabijú, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych.
Mt 17:23 - zabijú ho, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych.“ A oni sa veľmi zarmútili.
Mt 20:19 - a vydajú pohanom, aby ho vysmiali, zbičovali a ukrižovali, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych.“
Mk 8:31 - Potom ich začal poúčať: „Syn človeka musí mnoho trpieť, starší, veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú, zabijú ho, ale on po troch dňoch vstane z mŕtvych.“
Mk 10:34 - vysmejú ho, opľujú, zbičujú a zabijú, ale on po troch dňoch vstane z mŕtvych.“
Lk 9:22 - a dodal: „Syn človeka musí mnoho trpieť, starší, veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú, zabijú ho, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych.“
Lk 18:33 - zbičujú ho a zabijú, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych.“
Lk 24:6 - Niet ho tu. Vstal z mŕtvych. Spomeňte si, ako vám povedal, keď bol ešte v Galilei:

Mt 27,1-2 - Mk 15, 1; Lk 23, 1; Jn 18, 28.

Mt 27,2 - Ak židovská veľrada (sanhedrin) za vlády Rimanov odsúdila niekoho na smrť, rozsudok musel potvrdiť rímsky vladár, iba vtedy sa stal právoplatným. On sa postaral aj o jeho vykonanie.

Mt 27,3-10 - Sk 1, 16–20.

Mt 27,9-10 - Matúš tu spája dve proroctvá. Zachariáš hovorí o 30 strieborných (11, 12–13) a Jeremiáš o obraznom kupovaní. Vzťahuje ich na Krista a dáva ich pod meno známejšieho proroka Jeremiáša, a to azda aj preto, že na tomto mieste chcel viac zdôrazniť kúpu poľa ako jeho cenu.

Mt 27,9 - Zach 11, 12–13.

Mt 27,11-14 - Mk 15, 2–5; Lk 23, 2–5; Jn 18, 29–38.

Mt 27,15-26 - Mk 15, 6–15; Lk 23, 17–25; Jn 18, 39–40.

Mt 27,27-31 - Mk 15, 16–20; Jn 19, 2–3.

Mt 27,27 - Rímsky vladár mal riadne sídlo v Cézarei. Na veľkonočné sviatky, asi z bezpečnostných dôvodov, došiel do Jeruzalema a sídlil v úradnej budove, "v pretóriu"; tam konával aj súdy.

Mt 27,32-34 - Mk 15, 21–32; Lk 23, 26–33; Jn 19, 17–27.

Mt 27,33 - Golgota je aramejské slovo vo význame lebka. Ľud nazýval to miesto "Lebkou", lebo sa podobalo ľudskej lebke.

Mt 27,34 - Ž 69, 22."Žlč" tu netreba rozumieť doslovne. Ide o istú horkú tekutinu (Mk 15, 23), ktorá mala odsúdeného na smrť omámiť, aby necítil hrozné bolesti. Preto Ježiš nápoj okúsil, ale ho neprijal, aby mohol trpieť naplno a pri jasnom vedomí.

Mt 27,35 - Ž 22, 19.

Mt 27,49-50 - Mk 15, 33–37; Lk 23, 44–46; Jn 19, 28–30.

Mt 27,51-56 - Mk 15, 38–41; Lk 23, 47–49.

Mt 27,57-61 - Mk 15, 42–47; Lk 23, 50–56; Jn 19, 38–42.

Mt 27,61 - "Iná Mária," príbuzná Márii, Ježišovej matke, je Kleopasova manželka a matka Jakuba Mladšieho, Ježišovho "brata" (porov. 12, 46).

Mt 27,62 - Prípravným dňom sa volal deň pred sobotou (teda piatok), lebo v ten deň si pripravovali na sviatok všetko potrebné, najmä jedlá, aby podľa zákona nemuseli rušiť sobotňajší odpočinok.