výhody registrácie

Príslovia

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Prís 25, 1-28

1 (KAT) Toto sú tiež Šalamúnove porekadlá, čo vypísali ľudia Ezechiáša, kráľa júdskeho.
1 (ROH) Aj toto sú príslovia Šalamúnove, ktoré sobrali mužovia Ezechiáša, judského kráľa.

2 (KAT) (Je) Božou slávou zatajovať veci, (je) slávou kráľov veci vyskúmať.
2 (ROH) Slávou Božou je ukryť vec, a slávou kráľov je vyzkúmať vec.

3 (KAT) Výška neba, hĺbka zeme a srdce kráľov sú nevyspytateľné.
3 (ROH) Nebesia čo do výšky a zem čo do hĺbky a srdce kráľov sú nevyzpytateľné.

4 (KAT) Odstráň trosku zo striebra a podarí sa zlatníkovi (umelecká) nádoba.
4 (ROH) Odstrániť trosky zo striebra, a vyjde čistá nádoba slievačovi;

5 (KAT) Odstráň bezbožníka spred kráľa a upevní sa jeho trón v spravodlivosti.
5 (ROH) odstrániť bezbožníka pred kráľom, a jeho trón bude stáť pevne v spravedlivosti.

6 (KAT) Nevystatuj sa pred kráľom a nepostav sa (ta, kde majú) miesto veľmoži.
6 (ROH) Nerob sa slávnym pred kráľom a nestoj na mieste veľkých.

7 (KAT) Lebo je lepšie, (aby) ti povedali: „Potisni sa vyššie, sem!“ než by ťa uponížili pred kniežaťom.
7 (ROH) Lebo je lepšie, aby ti povedali: Vystúp sem, než aby ťa ponížili pred kniežaťom, ktoré videly tvoje oči.

8 (KAT) Čo tvoje oči videli, nechoď (s tým) hneď (a nezačínaj) spor! Lebo čo si počneš napokon, keď ťa tvoj blížny zahanbí?
8 (ROH) Nepúšťaj sa náhle do sporu, aby si napokon neprišiel do úzkosti, čo robiť, keďby ťa zahanbil tvoj blížny.

9 (KAT) Dožaduj sa práva, cti voči svojmu blížnemu, ale maj ohľad na tajomstvo iného,
9 (ROH) Pokonaj svoju pravotu so svojím blížnym a tajomstvo druhého človeka nevyjav,

10 (KAT) aby ti to nevyčítal, kto by (to) počul, a nenarušil tvoju česť, čo si mal.
10 (ROH) aby ťa nepotupil ten, kto by to počul, a tvoja zlá povesť by sa nevrátila.

11 (KAT) (Sťa) na strieborných misách zlaté jablká (sú) slov(á), povedané v pravý čas.
11 (ROH) Zlaté jablká v strieborných pletienkoch dobré slovo, povedané v svoj čas.

12 (KAT) (Sťa) zlatá obrúčka a klenot zo zlata (je) múdry (mravo)kárca pre vnímavý sluch.
12 (ROH) Zlatou náušnicou a ozdobou z rýdzeho zlata je múdry kárateľ na ucho, ktoré čuje.

13 (KAT) Ako (keď človek) ochladí sa snehom v horúčosti za žatvy, (takým dobrodením je) spoľahlivý posol pre toho, kto ho posiela, občerstvuje dušu svojmu pánovi.
13 (ROH) Jako chlad snehu v deň žatvy je verný posol tým, ktorí ho posielajú, a občerstvuje dušu svojich pánov.

14 (KAT) Mraky a vietor, ale bez dažďa, je človek, ktorý hory doly sľuboval, a nedal nič.
14 (ROH) Vystupujúce pary oblačné a vietor bez dažďa, taký je človek, ktorý sa chváli lživým darom.

15 (KAT) Trpezlivosťou sa dá knieža obmäkčiť a kosti láme jazyk lichotný.
15 (ROH) Trpezlivosťou býva nahovorené knieža, a mäkký jazyk láme kosti.

16 (KAT) Našiel si med? Jedz, koľko je ti dosť, aby si sa ho nenajedol nadmieru a nemusel ho vydáviť.
16 (ROH) Našiel si med; jedz toľko, čo ti je dosť, aby si sa ho nepresýtil a vyvrátil by si ho.

17 (KAT) Zdržiavaj svoju nohu od príbytku svojho priateľa, aby ťa nemal po krky a neznenávidel ťa.
17 (ROH) Zdržuj svoju nohu od domu svojho blížneho, aby sa ťa nenasýtil a vzal by ťa v nenávisť.

18 (KAT) Kladivo, meč a ostrý šíp je človek, ktorý krivo svedčí proti svojmu blížnemu.
18 (ROH) Kyjak, meč a ostrá strela, taký je človek, ktorý hovorí proti svojmu blížnemu, falošný svedok.

19 (KAT) Zlomený zub a noha vytknutá (je) spoliehanie na neverného (človeka) v čase úzkosti.
19 (ROH) Vylomený zub a vytknutá noha nádej v neverného v deň úzkosti.

20 (KAT) Vyzliekať kabát za chladného (počasia), (liať) ocot na ranu (je) spievať piesne srdcu smutnému.
20 (ROH) Ten, kto vyzlieka odev za studeného dňa; ten, kto leje ocot na sanitru, a ten, kto spieva pesničky smutnému srdcu, sú jedno.

21 (KAT) Ak je ten, kto ťa nenávidí, hladný, daj mu chleba jesť, ak je smädný, daj mu vody piť;
21 (ROH) Ak je lačný ten, kto ťa nenávidí, nakŕm ho chlebom; ak je smädný, napoj ho vodou,

22 (KAT) lebo tak mu žeravého uhlia nahrnieš na hlavu a Pán ti odplatí.
22 (ROH) lebo tak shrnieš žeravé uhlie na jeho hlavu, a Hospodin ti odplatí.

23 (KAT) Severný vietor nosí dážď a potmehúdsky jazyk nahnevanú tvár.
23 (ROH) Severný vietor plodí dážď a hnevlivú tvár jazyk, ktorý tajne škodí.

24 (KAT) Je lepšie bývať v kútiku na streche, ako s hašterivou ženou v jednom dome pospolu.
24 (ROH) Lepšie je bývať voľakde v kúte na streche ako so svárlivou ženou v spoločnom dome.

25 (KAT) Studená voda pre vyprahnutú dušu (je) dobrá zvesť z ďalekého kraja.
25 (ROH) Studená voda čerstvá na vypráhlu dušu a dobrá zvesť z ďalekej zeme.

26 (KAT) Zmútená studnica a prameň skazený (je) spravodlivý (človek), čo sa zakolíše pred bezbožníkom.
26 (ROH) Pošliapaný prameň a zkazený zdroj, to je spravedlivý, ktorý sa kláti pred bezbožným.

27 (KAT) Jesť veľa medu nie je na osoh, nuž, (priam tak) šetri s pochvalnými slovami!
27 (ROH) Jesť mnoho medu nie je dobre, tak vyhľadávať vlastnú slávu nie je slávou.

28 (KAT) (Sťa) mesto s preboreninami, bez múru, (je) muž, čo nevie svojho ducha držať na uzde.
28 (ROH) Preborené mesto, bez múru, je muž, ktorý neovláda svojho ducha.


Prís 25, 1-28





Verš 2
(Je) Božou slávou zatajovať veci, (je) slávou kráľov veci vyskúmať.
Rim 11:33 - Aká hĺbka Božieho bohatstva, múdrosti a vedomosti! Aké nepochopiteľné sú jeho súdy a nevyspytateľné jeho cesty!

Verš 5
Odstráň bezbožníka spred kráľa a upevní sa jeho trón v spravodlivosti.
Prís 20:8 - Kráľ, ktorý sedí na sudcovskej stolici, rozráža svojím bystrozrakom všetko zlé.
Prís 20:28 - Dobrotivosť a vernosť ochraňujú vladára a dobrosrdečnosťou podopiera svoj trón.

Verš 7
Lebo je lepšie, (aby) ti povedali: „Potisni sa vyššie, sem!“ než by ťa uponížili pred kniežaťom.
Lk 14:7 - Keď zbadal, ako si pozvaní vyberali popredné miesta, povedal im toto podobenstvo:

Verš 8
Čo tvoje oči videli, nechoď (s tým) hneď (a nezačínaj) spor! Lebo čo si počneš napokon, keď ťa tvoj blížny zahanbí?
Prís 18:17 - Spravodlivým (sa zdá ten, kto) prvý (začína) svoj spor, kým nepríde jeho blížny a neusvedčí ho.

Verš 13
Ako (keď človek) ochladí sa snehom v horúčosti za žatvy, (takým dobrodením je) spoľahlivý posol pre toho, kto ho posiela, občerstvuje dušu svojmu pánovi.
Prís 13:17 - Neverný posol uvrhuje v nešťastie, lež verný posol (je ako) liek.

Verš 15
Trpezlivosťou sa dá knieža obmäkčiť a kosti láme jazyk lichotný.
Prís 15:1 - Vľúdna odpoveď krotí hnev, urážlivé slovo vzbudzuje však zlosť.
Prís 16:14 - Kráľov hnev - poslovia smrti, a uchláchoľuje ho múdry muž.

Verš 18
Kladivo, meč a ostrý šíp je človek, ktorý krivo svedčí proti svojmu blížnemu.
Ž 11:2 - Lebo, hľa, hriešnici napínajú luk, šíp kladú na tetivu, aby zákerne zasiahli ľudí statočných.
Ž 57:4 - On zošle pomoc z neba a zachráni ma; zahanbí tých, čo ma týrajú. Boh zošle svoju milosť a pravdu.
Ž 59:7 - Na večer sa vracajú, zavýjajú ako psy a pobehujú okolo mesta.
Ž 120:4 - Ostré šípy bojovníka a rozpálené uhlíky z borievčia.
Prís 12:18 - Voľakto tára, (ako keby) mečom prekáľal, ale jazyk múdrych je (sťa) liek.

Verš 20
Vyzliekať kabát za chladného (počasia), (liať) ocot na ranu (je) spievať piesne srdcu smutnému.
Rim 12:15 - Radujte sa s radujúcimi, plačte s plačúcimi!

Verš 21
Ak je ten, kto ťa nenávidí, hladný, daj mu chleba jesť, ak je smädný, daj mu vody piť;
Rim 12:20 - Ale keď bude tvoj nepriateľ hladný, nakŕm ho, keď je smädný, daj mu piť, lebo tým, že to urobíš, žeravé uhlie mu nahrnieš na hlavu.
Ex 23:4 - Ak natrafíš na býka alebo osla, čo sa zatúlal tvojmu nepriateľovi, priveď mu ho späť!

Verš 24
Je lepšie bývať v kútiku na streche, ako s hašterivou ženou v jednom dome pospolu.
Prís 21:9 - Lepšie je bývať v kútiku na streche, ako s hašterivou ženou v jednom dome pospolu.
Prís 21:19 - Lepšie je bývať na pustatine, ako s hašterivou ženou mrzutosť.

Verš 28
(Sťa) mesto s preboreninami, bez múru, (je) muž, čo nevie svojho ducha držať na uzde.
Prís 16:32 - Lepšie je byť trpezlivý ako silák, (lepšie) sa ovládať, než mesto zaujať.

Pris 25,1 - Redaktori tejto zbierky Šalamúnskych prísloví ich vypísali z iných zbierok, ktoré boli známe. Ezechiáš, preslávený tým, že dvíhal náboženský život, odstraňoval z neho neporiadky, vydal príkaz svojim pomocníkom, aby zozbierali Šalamúnske porekadlá, roztratené v rozmanitých menších zvitkoch, a aby ich napísali na spoločný väčší zvitok.

Pris 25,7 - Porov. Lk 14,8–11.

Pris 25,10 - Vo Vulg je ďalší dvojverš:"Láska a priateľstvo činia človeka slobodným;zachovávaj si ich, abys’ nebol naprotiveň."

Pris 25,20 - Polverš 20a nie je v LXX. Kritika v ňom vidí glosu, alebo sa žiada k nemu na doplnok ďalší polverš, aby vznikla štvorveršová sloha. – Vo Vulg je ďalší dvojverš:"Ako škodí rúchu moľ a drevu črviak,takto škodí smútok srdcu ľudskému."

Pris 25,22 - Porov. 1 Sam 24,13–14.

Pris 25,27 - Nezrozumiteľný hebrejský text v druhom polverši je doplnený podľa LXX.