Kniha Jób

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Jób 13, 1-28

1 (KAT) Hľa, moje oko všetko toto videlo i ucho moje čulo, vnímalo.
1 (ROH) Hľa, všetko to videlo moje oko, počulo moje ucho a porozumelo tomu.

2 (KAT) Nuž čo viete vy, to ja poznám takisto, nie som od vás nijako podlejší.
2 (ROH) Jako čo vy viete, viem i ja; neležím padlý ďalej od svetla ako vy.

3 (KAT) Ale ja budem hovoriť so Všemohúcim a pred Bohom sa chcem obhájiť.
3 (ROH) Ale ja budem hovoriť so Všemohúcim a chcem sa pokonávať so silným Bohom.

4 (KAT) Vy však vymýšľate klamné luhárstva, všetci ste nanič lekári.
4 (ROH) Lež vy kujete lož; lekári ste na nič vy všetci.

5 (KAT) Ach, keby aspoň umĺknuť ste chceli, to za múdrosť by sa vám rátalo.
5 (ROH) Oj, aby ste aspoň mlčali, a bolo by vám to za múdrosť!

6 (KAT) Len počúvajte perí mojich výčitky a úst mojich čujte žalobu!
6 (ROH) Nože počujte môj dôvod a pozorujte na pravotu mojich rtov!

7 (KAT) To namiesto Boha hovoríte luhárstva a miesto neho lesti vravíte?
7 (ROH) Či za silného Boha budete hovoriť neprávosť alebo či za neho budete hovoriť lesť?

8 (KAT) Chcete sa postaviť na jeho stranu a zástupcami Boha chcete byť?
8 (ROH) Či chytajúc mu stranu budete hľadieť na jeho osobu? Či sa budete pravotiť za silného Boha?

9 (KAT) To dobre bude, keď sa o vás presvedčí, že jak ľudí klamú, tak ho klamete?
9 (ROH) Či vám to bude na dobré, keď vás prezkúma? Alebo či ho oklamete, jako niekto oklame človeka?

10 (KAT) On vás isto stihne trestom veľmi prísnym, ak tajne komu stranu držíte.
10 (ROH) Ba istotne vás bude karhať, jestliže tajne a stranícky hľadíte na osobu.

11 (KAT) Nedesí vás jeho velebnosť a hrôza z neho nezachváti vás?
11 (ROH) Či vás nedesí jeho dôstojnosť, ani nepripáda na vás jeho strach?

12 (KAT) Tie vaše reči nie sú hádam z popola a nie sú z hliny vaše pevnosti?
12 (ROH) Vaše pamäti, ktorými ma poučujete, sú príslovia z popola; vaše bašty, za ktoré sa kryjete, budú baštami z hliny.

13 (KAT) Nuž mlčte trochu, by som mohol aj ja hovoriť, nech potom príde na mňa čokoľvek!
13 (ROH) Mlčte, nechajte ma, a ja budem hovoriť, nech už prijde na mňa čokoľvek.

14 (KAT) Však svoje telo držím medzi zubmi a svoju dušu na dlaň kladiem si.
14 (ROH) Prečo by som mal vziať svoje telo do svojich zubov? A prečo vložiť svoju dušu do svojej ruky?

15 (KAT) Ak znivočí ma, ani sa nezachvejem, len nech si pred ním poviem svoje.
15 (ROH) Hľa, i keby ma zabil, budem dúfať v neho. A však o svoje cesty sa budem pokonávať pred jeho tvárou.

16 (KAT) To bude potom moja spása, veď nemá prístup k nemu darebák.
16 (ROH) Aj on sám mi bude záchranou, lebo pokrytec neprijde pred jeho tvár.

17 (KAT) Tak počúvajte moje slovo a v ušiach vašich nech je výklad môj!
17 (ROH) Nože dobre počujte moje reči a pozorujte svojimi ušami na to, čo budem hovoriť!

18 (KAT) Pripravil som sa na súd a som presvedčený, že ja v práve som.
18 (ROH) Tu hľa, usporiadal som súd: viem, že ja budem spravedlivý.

19 (KAT) Kto sa teda chce pravotiť so mnou? Lebo potom zmĺknem a zahyniem…!
19 (ROH) Kde kto sa bude pravotiť so mnou? Lebo vtedy budem mlčať a zomriem.

20 (KAT) Len od dvoch vecí ma teraz ušetri a pred tebou sa skrývať nebudem:
20 (ROH) Len dvoch vecí, ó, Bože, mi neučiň, a vtedy sa nebudem skrývať pred tvojou tvárou:

21 (KAT) Odtiahni odo mňa svoju ruku a hrôza z teba nech ma nedesí!
21 (ROH) Vzdiaľ svoju ruku odo mňa a nech ma nedesí tvoja hrôza!

22 (KAT) A zavolaj ma, budem ti odpovedať, alebo ja budem hovoriť a ty mi odpovieš.
22 (ROH) A potom volaj, a ja sa ohlásim, alebo budem ja hovoriť, a ty mi odpovedaj.

23 (KAT) Koľko mám pokleskov a hriechov? Tak moje viny, hriechy oznám mi!
23 (ROH) Koľko je mojich neprávostí a hriechov? Oznám mi moje prestúpenie a môj hriech!

24 (KAT) Prečo svoju tvár skrývaš predo mnou a máš ma za svojho nepriateľa?
24 (ROH) Prečo skrývaš svoju tvár a prečo ma považuješ za svojho nepriateľa?

25 (KAT) Či desiť chceš lístok vetrom zmietaný a za slamkou suchou sa naháňať? -
25 (ROH) Či azda budeš plašiť list, zmietaný vetrom? A či budeš stíhať uschlé steblo?

26 (KAT) že výrok trpký zapisuješ proti mne, že pričítaš mi viny z mladosti,
26 (ROH) Lebo zapisuješ horkosti proti mne a dávaš mi do dedičstva neprávosti mojej mladosti.

27 (KAT) že moje nohy zatváraš do klady, všetky moje kroky strážiš bedlivo a nôh mi stopy skúmaš pozorne?
27 (ROH) Dávaš moje nohy do klady a strežieš všetky moje stezky; ideš mi všade v zápätí.

28 (KAT) Rozpadá sa ako hniloba nejaká, jak šaty, čo ich mole vyžerú.
28 (ROH) Kým sa človek rozpadáva jako práchnivo, jako rúcho, ktoré žerie moľ.

Verš 4

Vy však vymýšľate klamné luhárstva, všetci ste nanič lekári.

Jób 16:2 - „Nuž vecí takých počul som už premnoho. Ste tešiteľmi všetci na ťarchu.

Verš 5

Ach, keby aspoň umĺknuť ste chceli, to za múdrosť by sa vám rátalo.

Prís 17:28 - Aj pochábľa, ak mlčí, pokladajú za múdreho, keď zatíska pery, za rozumného.

Verš 7

To namiesto Boha hovoríte luhárstva a miesto neho lesti vravíte?

Jób 17:5 - Keď niekto zradí za podiel priateľov, oči sa jeho deťom zatmejú.

Jób 32:21 - Na nikoho ohľad brať ja veru nebudem, ani pocty vzdávať nechcem nikomu,

Jób 36:4 - Veď sú moje slová naozaj nie luhárstvom, muž tu pred tebou je zbehlý vo vede.

Verš 15

Ak znivočí ma, ani sa nezachvejem, len nech si pred ním poviem svoje.

Ž 23:4 - I keby som mal ísť tmavou dolinou, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou. Tvoj prút a tvoja palica, tie sú mi útechou.

Prís 14:32 - Bezbožný zhynie svojou (vlastnou) zlobou, spravodlivý sa však upevňuje svojou bezúhonnosťou.

Verš 20

Len od dvoch vecí ma teraz ušetri a pred tebou sa skrývať nebudem:

Jób 9:34 - kto jeho metlu odo mňa by oddialil, by hrôza z neho nedesila ma.

Jób 33:7 - Nuž tak ťa strach zo mňa nijak desiť nemôže, nepadne mi ruka ťažko na teba.

Verš 24

Prečo svoju tvár skrývaš predo mnou a máš ma za svojho nepriateľa?

Jób 16:9 - Má hnev na korisť, a tak ma schvatol a zubmi na mňa zaškrípal i ostro zazrel na mňa škodca môj.

Jób 19:11 - Ba ešte roznecuje svoj hnev proti mne a má ma veru za nepriateľa.

Jób 33:10 - Proti mne on hľadá iba dáku zádrapku, za svojho nepriateľa ma pokladá,

Nár 2:5 -HeRovný nepriateľovi bol Pán, zahubil Izrael, jeho paláce zničil všetky, zrúcal jeho pevnosti; u júdskej dcéry tak rozmnožil stenanie, stony.

Verš 26

že výrok trpký zapisuješ proti mne, že pričítaš mi viny z mladosti,

Ž 25:7 - Nespomínaj si na hriechy mojej mladosti a na moje priestupky, ale pamätaj na mňa vo svojom milosrdenstve, veď si, Pane, dobrotivý.

Verš 27

že moje nohy zatváraš do klady, všetky moje kroky strážiš bedlivo a nôh mi stopy skúmaš pozorne?

Jób 33:11 - preto moje nohy vkladá teda do klady, dáva pozor taktiež na každý môj krok.«

Job 13,4 - Keď Jóbovi priatelia ustavične tvrdia, že každý trpiaci nešťastlivec musí byť súčasne aj veľkým hriešnikom, podliehajú veľkému omylu a hovoria veľkú lož. Preto ich menuje Jób "nanič lekármi".

Job 13,14 - "Telo držať medzi zubmi" znamená: svoj život a svoje právo až do krajnosti brániť. Aj zvrat "dušu na dlaň klásť" znamená: nebezpečenstvu vystaviť svoj život, ak by sa tak nejaké zlo dalo odvrátiť (Sdc 12,3; 1 Sam 19,5).