Hľadaný výraz: Mk 6,6-8,26, Preklad: Evanjelický preklad, Počet výsledkov: 3
| 6 A divil sa ich nevere. Potom chodil po okolitých dedinách a učil. 7 Nato zavolal si dvanástich a začal ich rozosielať po dvoch; dal im moc nad nečistými duchmi 8 a prikázal im nebrať si na cestu nič okrem palice - ani chlieb, ani kapsu, ani medené peniaze do opaska, 9 iba obuv na nohy; ani druhé spodné rúcho na preoblečenie. 10 Ďalej im povedal: Do ktoréhokoľvek domu prídete, zostaňte tam, kým neodídete odtiaľ. 11 Ak by vás niekde neprijali, ani nevypočuli, odíďte odtiaľ a straste si prach z nôh na svedectvo proti nim. [Veru, hovorím vám: ľahšie bude v súdny deň Sodomčanom a Gomorčanom ako tomuto mestu.] 12 Vyšli teda a kázali pokánie, 13 vyháňali mnohých démonov, olejom pomazali mnohých nemocných a uzdravovali ich. 14 Aj kráľ Herodes počul o Ježišovi, lebo Jeho meno bolo už známe; hovorilo sa: Ján Krstiteľ vstal z mŕtvych, a preto pôsobí v Ňom zázračná moc. 15 Iní hovorili: To je Eliáš, iní zase hovorili: To je prorok ako niektorý z prorokov. 16 Keď to však počul Herodes, povedal: Ján, ktorého som dal sťať, vstal z mŕtvych. 17 Herodes totiž dal zlapať Jána a v putách uvrhnúť do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa, lebo si ju vzal za ženu, 18 a Ján bol povedal Herodesovi: Nie ti je dovolené žiť so ženou bratovou. 19 Preto Herodias zanevrela na neho a chcela ho zabiť, ale nemohla, 20 lebo Herodes sa bál Jána vediac, že je spravodlivý a svätý; a dal ho strážiť. Keď ho počúval, bol mnoho razy v rozpakoch, a jednako rád ho počúval. 21 Prišiel však vhodný deň, keď Herodes svojim hodnostárom a vysokým dôstojníkom a popredným Galilejcom vystrojil hostinu na svoje narodeniny. 22 Vtedy vstúpila dcéra onej Herodiady, tancovala a zaľúbila sa Herodesovi a jeho spoluhodovníkom. Kráľ povedal dievčaťu: Zažiadaj si odo mňa, čo len chceš, a dám ti; 23 aj sa jej zaprisahal: Čo si len zažiadaš, dám ti, až do polovice svojho kráľovstva. 24 Ona vyšla a spýtala sa matky: Čo si žiadať? Odvetila jej: Hlavu Jána Krstiteľa. 25 Hneď sa poponáhľala ku kráľovi a predniesla mu svoju žiadosť: Chcem, aby si mi dal hneď na mise hlavu Jána Krstiteľa. 26 Kráľ sa veľmi zarmútil, ale pre prísahu a kvôli spoluhodovníkom nechcel jej odrieknuť. 27 Kráľ teda ihneď poslal kata s rozkazom priniesť hlavu Jánovu. Ten odišiel, sťal ho vo väzení, 28 priniesol jeho hlavu na mise a odovzdal ju dievčaťu, dievča ju dalo zas materi. 29 Keď to počuli Jánovi učeníci, prišli, vzali jeho mŕtvolu a vložili do hrobu. 30 Apoštolovia zišli sa k Ježišovi a oznámili Mu všetko, čo robili a učili. 31 Povedal im: Poďte sami na osamelé miesto a odpočiňte si trochu. Lebo toľkí prichádzali a odchádzali, že sa nemali ani kedy najesť. 32 Odplavili sa teda loďou na pusté miesto do samoty. 33 Ale mnohí ich videli odchádzať a dozvedeli sa, kam, preto zbehli sa tam pešo zo všetkých miest a predišli ich. 34 Keď Ježiš vystúpil, uzrel veľký zástup, i zľutoval sa nad ním, lebo boli ako ovce, ktoré nemajú pastiera. A začal ich učiť mnohému. 35 Keď už bolo mnoho hodín, pristúpili k Nemu učeníci a hovorili: Kraj je pustý a už je mnoho hodín; 36 rozpusť ich, nech idú po okolitých osadách a dedinách a nakúpia si niečo jedla. 37 Ale On im povedal: Vy im dajte jesť. Odpovedali Mu: Či máme ísť nakúpiť chleba za dvesto denárov a dať im jesť? 38 Opýtal sa ich: Koľko máte chlebov? Choďte pozrieť! A keď pozreli, povedali: Päť, a dve ryby. 39 Vtedy kázal im všetkým posadať si po skupinách do zelenej trávy. 40 I posadali si v radoch po sto a po päťdesiat. 41 Potom vzal tých päť chlebov a obe ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával učeníkom, aby im podávali; aj obe ryby podelil všetkým. 42 A všetci jedli a nasýtili sa. 43 A ešte aj zvyškov nazbierali dvanásť plných košov, aj z rýb. 44 Tých však, čo jedli chleby, bolo päťtisíc mužov. 45 Hneď potom kázal učeníkom vstúpiť na loď a preplaviť sa pred Ním na druhú stranu k Betsaide, zakiaľ nerozpustí zástup. 46 Rozlúčiac sa s nimi, odišiel na vrch modliť sa. 47 Keď sa zvečerilo, loď bola uprostred mora, a On bol sám na zemi. 48 A keď videl, ako sa plavia zmietaní, lebo dul protivný vietor, prišiel k nim o štvrtej nočnej stráži, chodiac po mori, a chcel ich obísť. 49 Ale oni, keď Ho videli chodiť po mori, mysleli si, že je to prízrak, a skríkli, 50 lebo všetci Ho videli a predesili sa. On ich však hneď oslovil a povedal im: Vzmužte sa! Ja som, nebojte sa! 51 I vstúpil k nim na loď a vietor utíchol. A oni boli celkom bez seba, 52 lebo nechápali, čo to bolo s tými chlebmi, keďže ich srdce zatvrdlo. 53 Keď sa preplavili, prišli do Genezaretu a tam pristáli. 54 Ale sotva vystúpili z lode, hneď Ho (ľudia) poznali 55 a rozbehnúc sa po celom kraji, začali na nosidlách prinášať chorých tam, kde počuli, že je. 56 A kamkoľvek vošiel, či do mestečiek alebo do miest a či do osád, vykladali chorých na námestia a prosili Ho, aby sa Mu smeli dotknúť čo len lemu plášťa; a tí, čo sa ho dotkli, boli zachránení. |
| 1 I zhromaždili sa k Nemu farizeji a niekoľkí zákonníci, ktorí prišli z Jeruzalema. 2 Keď videli, ako niektorí z Jeho učeníkov jedia chlieb s nečistými, to jest neumytými rukami - 3 farizeji a všetci Židia totiž zachovávajú podanie starších a nejedia skôr, kým si po zápästie neumyjú ruky; 4 alebo keď prídu z trhu, nejedia, dokiaľ sa neočistia; a sú ešte mnohé iné veci, ktoré prevzali a zachovávajú: oplachovanie pohárov, krčiažkov, medených nádob 5 - spýtali sa Ho farizeji a zákonníci: Prečo sa Tvoji učeníci nepridŕžajú podania starších, ale jedia chlieb s nečistými rukami? 6 Odpovedal im: Dobre prorokoval o vás, pokrytcoch, Izaiáš, ako je napísané: Tento ľud ctí ma perami, ale jeho srdce je ďaleko odo mňa; 7 darmo ma však uctievajú, keď ľudským príkazom učia ako učeniam (Božím). 8 Opustili ste prikázanie Božie a pridŕžate sa podania ľudského. 9 Potom im povedal: Pekne-krásne rušíte prikázanie Božie, aby ste zachovávali svoje podanie. 10 Veď Mojžiš povedal: Cti si otca a matku! a: Kto zlorečí otcovi alebo matke, musí umrieť. 11 Ale vy hovoríte: Keby niekto povedal otcovi alebo matke: Čo by som ti bol povinný dávať, je korban, totiž dar (sľúbený Bohu), 12 vtedy už nedovolíte, aby urobil niečo pre otca alebo matku. 13 Takto rušíte slovo Božie svojím podaním, ktoré ďalej podávate; a mnoho tomu podobné robíte. 14 Nato znovu povolal k sebe zástup a hovoril: Čujte ma všetci a rozumejte! 15 Nič nevchádza zvonku do človeka, čo by ho mohlo poškvrniť, ale čo z človeka vychádza, to poškvrňuje človeka. 16 [Ak má niekto uši na počúvanie, nech počuje.] 17 Keď potom odišiel od zástupu do domu, spýtali sa Ho učeníci: Čo je to za podobenstvo? 18 Povedal im: Či aj vy ste takí nerozumní? Či nechápete, že nič nemôže poškvrniť človeka, čo zvonku vchádza do neho? 19 Lebo nevchádza mu do srdca, ale do brucha a odtiaľ vychádza do stoky; a tým vyhlásil každý pokrm za čistý. 20 Potom doložil: Čo vychádza z človeka, poškvrňuje človeka. 21 Lebo z vnútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, 22 cudzoložstvá, lakomstvá, zloby, podvod, rozkošníctvo, zlostný pohľad, rúhanie, pýcha, pochabosť. 23 Všetko toto zlo vychádza z vnútra a poškvrňuje človeka. 24 Potom vstal a odišiel odtiaľ do končín týrskych [a sidonských]. Vošiel do domu, lebo nechcel, aby niekto zvedel o Ňom. Ale nemohol sa utajiť, 25 lebo hneď počula o Ňom žena, ktorá mala dcéru posadnutú nečistým duchom; prišla a padla Mu k nohám. 26 A tá žena bola Grékyňa, rodom Sýrofeničanka. Prosila Ho, aby vyhnal z jej dcéry démona. 27 Ale On jej povedal: Nech sa najprv deti najedia; lebo nie je dobre vziať chlieb deťom a hodiť šteňatám. 28 Ona Mu však odvetila: Áno, Pane, ale aj šteňatá jedia pod stolom z omrviniek po deťoch. 29 Nato jej povedal: Pre tieto (tvoje) slová: Choď! Démon vyšiel z tvojej dcéry. 30 Odišla teda domov a našla dieťa ležať na posteli; démon už vyšiel z neho. 31 Keď (Ježiš) opustil týrsky kraj, prišiel cez Sidon zase k moru Galilejskému, do prostriedku kraja Desaťmestia. 32 Tu priviedli k Nemu hluchého a zajakavého a prosili Ho, aby položil ruku na neho. 33 On ho vzal stranou, von zo zástupu, vložil mu svoje prsty do uší a slinou sa mu dotkol jazyka. 34 Potom pozdvihnúc oči k nebu, zavzdychol a povedal mu: Effatha! to jest: Otvor sa! 35 I otvorili sa mu uši, jazyk sa mu hneď rozviazal a hovoril správne. 36 I prikázal im (Ježiš), aby nikomu nehovorili; ale čím viac im prikazoval, tým viac to rozhlasovali. 37 Anáramne žasli hovoriac: Všetko dobre učinil; aj hluchým dáva sluch, aj nemým reč. |
| 1 V tých dňoch, keď sa zase zišiel veľký zástup a nemali čo jesť, privolal si učeníkov a povedal im: 2 Ľúto mi toho zástupu, lebo už tri dni zotrvávajú so mnou a nemajú čo jesť. 3 Ak ich hladných prepustím domov, poomdlievajú po ceste, lebo niektorí z nich sú zďaleka. 4 Odvetili Mu učeníci: Ako a kto ich bude môcť nasýtiť chlebom v tomto pustom kraji? 5 Nato sa ich opýtal: Koľko máte chlebov? Odpovedali: Sedem. 6 Rozkázal teda zástupu posadiť sa na zem. Potom vzal tých sedem chlebov, dobrorečil, lámal a dával učeníkom, aby ich podávali, a oni ich rozdávali ľudu. 7 Mali aj niekoľko rybičiek. Aj tie požehnal a kázal rozdávať. 8 I jedli a nasýtili sa. Ešte aj sedem košov zvyškov nazbierali. 9 Bolo ich asi štyritisíc. Potom ich prepustil, 10 hneď vstúpil na loď spolu s učeníkmi a prišiel do kraja Dalmanuta. 11 Tu vyšli (k Nemu) farizeji a začali sa hádať s Ním; žiadali od Neho znamenie z neba, a tak Ho pokúšali. 12 Povzdychol si a povedal: Prečo žiada znamenie toto pokolenie? Veru, hovorím vám: Nebude dané znamenie tomuto pokoleniu! 13 A opustiac ich, zase vstúpil na loď a preplavil sa na druhú stranu. 14 Ale (učeníci) zabudli si vziať chleba; nemali na lodi so sebou viac, len jeden chlieb. 15 On ich vystríhal: Dajte si pozor! Varujte sa kvasu farizejov a kvasu Herodesovho! 16 I hovorili si medzi sebou: To preto, že nemáme chleba! 17 Ježiš to zbadal a povedal im: Prečo hovoríte o tom, že nemáte chleba? Či ešte vždy nechápete a nerozumiete? (Ešte vždy) je zatvrdnuté vaše srdce? 18 Máte oči, a nevidíte? Máte uši, a nečujete? Či sa nepamätáte, 19 koľko plných košov zvyškov ste nazbierali, keď som piatim tisícom lámal päť chlebov? Odpovedali Mu: Dvanásť. 20 A keď som tých sedem (chlebov lámal) pre štyri tisíce, koľko plných košov zvyškov ste nazbierali? Odpovedali: Sedem. 21 Vtedy im povedal: Či ešte nerozumiete? 22 Potom prišli do Betsaidy. Tu viedli k Nemu slepca a prosili Ho, aby sa ho dotkol. 23 A On chytil slepca za ruku, vyviedol ho z mestečka, poslinil mu oči, položil ruku na neho a spýtal sa ho: Či vidíš niečo? 24 On prehliadol a povedal: Vidím ľudí, pretože sa mi zdá, akoby stromy chodili. 25 Potom mu znova položil ruky na oči. Slepec ich otvoril, ozdravel a videl všetko jasne. 26 Nato ho poslal domov a povedal mu: Nechoď do mestečka [ani nikomu z mestečka o tom nehovor]. |
