Hľadaný výraz: Pr, Preklad: Katolícky preklad, Počet výsledkov: 18260
   Ak sa dvíha proti tebe aj nevôľa vladára, neopúšťaj svoje miesto! Lebo krotkosť utišuje aj veľké hriechy.
   Kto kreše kamene, poraní sa nimi, kto rúbe drevo, (ľahko) príde pri tom do nešťastia.
   Ak uštipne had pred zaklínaním, nemá zisk zaklínač.
   Slová z úst múdreho sú prívetivé, (čo) však (odznieva) z perí nemúdreho, pohlcuje ho.
   Práca unavuje pochabého, ktorý nevie zájsť ani do mesta.
   Beda ti, krajina, ak je tvoj kráľ primladý, ak tvoji predáci už za rána hodujú!
   Blažená si, krajina, ak je tvoj kráľ muž ušľachtilý, ak tvoje kniežatá jedia na (svoj) čas, (jedia) pre posilnenie, a nie z hýrivosti.
   Pri veľkej nedbalosti rúti sa krov, pri nečinnosti rúk premoká do domu.
   Ani v myšlienke nepreklínaj kráľa, ani v úkryte spálne nezloreč boháčovi, lebo aj nebeské vtáky by mohli zaniesť tvoj hlas a čo len krídla má, môže mu takú reč oznámiť.
   Preto ak človek žil už veľa rokov, nech sa zo všetkých raduje, ale nech pamätá, že dni temravy sú početnejšie. Veď všetko, čo (má) prísť, je márnosť.
   Mladík, raduj sa zo svojej mladosti! Nech sa ti srdce rozveseľuje v mladých dňoch! Kráčaj si cestami svojho srdca a kam ťa tvoje oči povedú. Uvedomuj si však (pritom), že za všetko si ťa Boh na súd predvolá.
   V dňoch svojej mladosti pamätaj na svojho Stvoriteľa, kým ti neprídu dni nešťastia a kým ťa nezastihnú roky, o ktorých povieš: „Neľúbia sa mi!“
   V deň, keď sa ti počnú strážcovia domu chvieť a zhrbia sa (kedysi) mocní mužovia, ustanú mlečky (v práci), keďže aj zredli, a zaľahne tma na tie, čo dostávajú videnie oknami.
   Vyvýšeného miesta sa obávajú (nohy), veď na ceste vidia (pre seba) postrachy. Mandloňový strom už zakvitol (na bielo). Kobylky spôsobujú ťažobu, dráždidlo (na jedlo) minie sa účinkom, lebo človek je už na ceste do domu svojej večnosti a z okolitých ulíc už tiahnu oplakávači. (Stane sa tak), až sa pretrhne strieborný povrazec
   a rozbije sa zlatá čaša, i rozbije sa džbán pri prameni a doláme sa koleso na studni.
   A navráti sa prach do zeme, čím bol aj (predtým); a duch sa vráti k Bohu, ktorý ho dal.
   učil ľud poznaniu; všetko si dôkladne uvážil a premyslel, a tak skladal svoje mnohé múdre výroky.
   Okrem (uvedeného) treba dodať: Maj sa na pozore, syn môj! Písaniu kníh nieto konca-kraja, ale mnohé premýšľanie vyčerpáva telo až priveľmi.
   Slovo na záver všetkého, čo si počul: Boha sa boj a jeho prikázania zachovávaj, lebo to je (povinnosť) každého človeka.
   Boh si zavolá pred svoj súd všetky činy aj všetko, čo je skryté, či už to bolo dobré a či zlé.
   Tiahni ma za sebou! Pobežme! Zaveď ma, kráľ, do svojej komnaty! Tam jasať budeme a z teba tešiť sa a ľúbosť tvoju vynášať viac ako víno. Ozaj, právom ťa milujú.
   Nevieš to, ty, zo žien najkrajšia? Nuž choď len čriedam po stopách a kozliatka svoje pri pastierskych kolibách popásaj!
   K paripám v kočoch faraónových ťa môžem prirovnať, priateľka moja.
   Vrecúškom myrhy je mi môj milý; odpočíva mi na prsiach.
   Môj milý je mi strapcom cyprovým vo vinohradoch Engadi.
   Aká si krásna, priateľka moja, aká spanilá! Tvoje oči sú sťa holubice!
   Cédre sú trámami nášho paláca, doskami našich stien sú cyprusy.
   Jak ľalia medzi tŕním je moja priateľka medzi dievčencami.
   Pod mojou hlavou jeho ľavica a jeho pravica ma ľúbo privíňa.
   Zaprisahám vás, dcéry jeruzalemské, na srny a lane na poli: Nezobúdzajte ani nerušte lásku, kým sa jej samej nezachce.
   Hlas môjho milého! Hľa, on prichádza! Po horách skáče, po vŕškoch hupká.
   Milý môj je sťa srna, je ako jeleníča. Hľa, veď už stojí pred naším múrom! Okiencom hľadí, cez mriežku sa díva.
   Môj milý začal a povedal mi: Hor’ sa, priateľka moja, krásava moja, a poď!
   Lebo, hľa, už je po zime, dážď prestal, pominul!
   Na fige bronie už rané ovocie, roznáša vôňu vinič v rozkvete. Nuž, hor’ sa, priateľka moja, krásava moja, a poď!
   Holubica moja v rozsadlinách skál, v úkryte na bralách, daj zrieť mi svoju tvár, daj počuť mi svoj hlas, veď sladký je tvoj hlas a prekrásna je tvoja tvár.
   Polapajte nám líšky, maličké líštičky, čo škodu robia po viniciach. A naša vinica je práve v rozkvete.
   Až ochladí sa deň a nachýlia sa tône, príď, milý môj, buď srne podobný alebo jeleníčaťu na horách voňavých!
   Sotva som trocha od nich poodišla, našla som, koho moja duša miluje. Chytila som ho a nepustila viac, kým som ho nepriviedla do domu svojej matky a do komôrky svojej rodičky.
   Zaprisahám vás, dcéry jeruzalemské, na srny a lane na poli: Nezobúdzajte ani nerušte lásku, kým sa jej samej nezachce!
   Čože je to, čo stúpa zo stepi sťa mrákavy dymu - v záplave vône myrhy a kadidla a všakových práškov voňavých?
   Všetci sú v zbroji, skúsení v boji. Každý má paloš pri boku pre nočné postrachy.
   Kráľ Šalamún si dal spraviť trón z libanonských driev.
   Aká si krásna, priateľka moja, aká spanilá! Tvoje oči sú sťa holubice za tvojím závojom. Tvoje vlasy ako stádo kôz, čo dol’ sa valí z galaádskych hôr.
   Tvoje prsia sú ako dve sŕňatá, srnie dvojčiatka, ktoré sa pasú medzi ľaliami.
   Celá si krásna, priateľka moja, a škvrny na tebe niet.
   Aká je sladká tvoja láska, sestrička moja, nevesta! Príjemnejšia je tvoja láska nad víno. A vôňa tvojich mastičiek je nado všetky voňavky.
   Tvoje výhonky - to rajský sad granátovníkov s utešeným ovocím, s cyprusmi a nardami.
   To nard a šafran, puškvorec a škorica so všelijakou kadidlovou krovinou; myrha a aloa s rozličnými prevzácnymi balzamami.
   Vstaň, vetrík severný! Zdvihni sa, vánok od juhu! Prevejte moju záhradu! Nech sa jej vôňa roznáša …! Ó, keby prišiel milý môj do svojej záhrady a keby požíval jej znamenité ovocie!
                           
174
175
176
177
178
179
180
181
182
183
184
185
186
187
188

mail   print   facebook   twitter