Hľadaný výraz: Sk 11,19-15,41, Preklad: Katolícky preklad, Počet výsledkov: 5
| 19 Tí, čo sa rozpŕchli pred súžením, ktoré nastalo za Štefana, došli až do Fenície, na Cyprus a do Antiochie, ale nikomu neohlasovali slovo, iba Židom. 20 No niektorí z nich boli Cyperčania a Cyrénčania. A keď prišli do Antiochie, hovorili aj Helenistom a zvestovali im Pána Ježiša. 21 Pánova ruka bola s nimi a veľa ich uverilo a obrátilo sa k Pánovi. 22 Zvesť o tom sa dostala aj do uší jeruzalemskej cirkvi; a vyslali do Antiochie Barnabáša. 23 Keď ta prišiel a videl Božiu milosť, zaradoval sa a povzbudzoval všetkých, aby vytrvali v Pánovi, ako si zaumienili v srdci, 24 lebo on bol muž dobrý, plný Ducha Svätého a viery. A k Pánovi sa pridal veľký zástup. 25 Preto odišiel do Tarzu vyhľadať Šavla. 26 Keď ho našiel, priviedol ho do Antiochie. Celý rok pobudli v tamojšej Cirkvi a učili početný zástup. V Antiochii učeníkov prvý raz nazvali kresťanmi. 27 V tých dňoch prišli do Antiochie proroci z Jeruzalema. 28 Jeden z nich, menom Agabus, vstal a z vnuknutia Ducha oznámil, že bude veľký hlad po celom svete. A aj bol za Klaudia. 29 Preto sa učeníci rozhodli, že každý podľa svojich možností napomôže bratom, čo bývajú v Judei. 30 Aj to urobili a poslali zbierku starším po Barnabášovi a Šavlovi. |
| 1 V tom čase kráľ Herodes položil ruky na niektorých príslušníkov Cirkvi a mučil ich. 2 Jánovho brata Jakuba zabil mečom. 3 A keď videl, že sa to Židom páči, rozkázal chytiť aj Petra. Boli práve dni Nekvasených chlebov. 4 Keď sa ho zmocnil, uvrhol ho do väzenia a dal ho strážiť štyrom strážam po štyroch vojakoch: po Veľkej noci ho chcel predviesť ľudu. 5 Petra teda strážili vo väzení. Ale Cirkev sa bez prestania modlila k Bohu za neho. 6 V poslednú noc, ako ho mal Herodes predviesť, Peter spal medzi dvoma vojakmi spútaný dvoma reťazami a strážnici predo dvermi strážili väzenie. 7 Tu zastal pri ňom Pánov anjel a v miestnosti zažiarilo svetlo. Udrel Petra do boku, zobudil ho a povedal: „Vstaň rýchlo!“ A reťaze mu spadli z rúk. 8 Anjel mu povedal: „Opáš sa a obuj si sandále!“ Keď to urobil, povedal mu: „Prehoď si plášť a poď za mnou!“ 9 Vyšiel von a šiel za ním; ani nevedel, že je to skutočnosť, čo sa dialo skrze anjela. Myslel si, že má videnie. 10 Prešli cez prvú i druhú stráž a došli k železnej bráne, čo vedie do mesta. Tá sa im sama otvorila. Vyšli ňou, a keď prešli jednou ulicou, anjel mu zmizol. 11 Tu Peter prišiel k sebe a povedal si: „Teraz naozaj viem, že Pán poslal svojho anjela a vyslobodil ma z Herodesovej ruky a zo všetkého, čo očakával židovský ľud.“ 12 Ako o tom uvažoval, došiel k domu Márie, matky Jána, ktorý sa volá Marek, kde boli mnohí zhromaždení a modlili sa. 13 Keď zabúchal na dvere pri bráne, vyšla dievčina, menom Rodé, a načúvala. 14 Keď spoznala Petrov hlas, od radosti ani neotvorila bránu, ale vbehla dnu a oznamovala, že pri bráne stojí Peter. 15 Oni jej povedali: „Šalieš!“ Ona však tvrdila, že je to tak. No oni vraveli: „To je jeho anjel.“ 16 Ale Peter neprestával búchať. A keď otvorili a uvideli ho, žasli. 17 Pokynul im rukou, aby boli ticho, a vyrozprával, ako ho Pán vyviedol z väzenia, a povedal: „Oznámte to Jakubovi a bratom.“ Potom vyšiel von a odišiel na iné miesto. 18 Keď sa rozodnilo, nastal medzi vojakmi nemalý zmätok, čo sa mohlo stať s Petrom. 19 Herodes ho hľadal, a keď ho nenašiel, vypočúval strážnikov a rozkázal ich odviesť. Potom odišiel z Judey do Cézarey a tam sa zdržiaval. 20 Bol nahnevaný na Týrčanov a Sidončanov. Ale oni svorne prišli za ním, získali si kráľovho komorníka Blasta a prosili o pokoj, lebo ich kraj sa živil kráľovým obilím. 21 V určený deň Herodes, oblečený do kráľovského rúcha, sadol si na trón a prehovoril k nim. 22 Ľud mu privolával: „To je Boží hlas, nie ľudský!“ 23 Ale vtom ho zasiahol Pánov anjel, lebo nevzdal Bohu slávu, a skonal rozožratý červami. 24 A Božie slovo sa šírilo a rozmáhalo. 25 Keď Barnabáš a Šavol splnili v Jeruzaleme svoju úlohu, vrátili sa a vzali so sebou Jána, ktorý sa volá Marek. |
| 1 V antiochijskej Cirkvi boli prorokmi a učiteľmi Barnabáš, Simeon, ktorého volali Niger, Lucius z Cyrény, Manaen, ktorý bol vychovaný s tetrarchom Herodesom, a Šavol. 2 Ako slúžili Pánovi a postili sa, povedal Duch Svätý: „Oddeľte mi Barnabáša a Šavla na dielo, na ktoré som ich povolal.“ 3 Oni sa postili a modlili, vložili na nich ruky a prepustili ich. 4 A oni, vyslaní Duchom Svätým, došli do Seleucie a stade sa preplavili na Cyprus. 5 Keď prišli do Salaminy, hlásali Božie slovo v židovských synagógach. Mali so sebou aj Jána ako pomocníka. 6 A keď prešli celým ostrovom až do Pafu, stretli istého čarodejníka, falošného proroka, Žida menom Barjezu. 7 Bol u prokonzula Sergia Pavla, ktorý bol rozumný muž. Ten si pozval Barnabáša a Šavla, lebo chcel počuť Božie slovo. 8 Ale Elymas, čarodejník - lebo tak sa prekladá jeho meno -, im odporoval a usiloval sa odvrátiť prokonzula od viery. 9 Vtedy Šavol, ktorý sa volá aj Pavol, naplnený Duchom Svätým, pozrel naňho 10 a povedal: „Diablov syn, plný každého podvodu a každého klamstva, nepriateľ akejkoľvek spravodlivosti, neprestaneš prevracať priame cesty Pánove?! 11 A teraz pozri, doľahne na teba Pánova ruka: oslepneš a istý čas nebudeš vidieť slnko.“ Vtom naňho padla mrákota a tma, tápal dookola a hľadal, kto by mu podal ruku. 12 Keď prokonzul videl, čo sa stalo, žasol nad Pánovým učením a uveril. 13 Pavol a jeho spoločníci sa z Pafu odplavili a prišli do Perge v Pamfýlii. Ján od nich odišiel a vrátil sa do Jeruzalema. 14 Ostatní šli ďalej a z Perge došli do Antiochie v Pizídii. V sobotu vošli do synagógy a sadli si. 15 Po čítaní zo Zákona a Prorokov im predstavení synagógy odkázali: „Bratia, ak máte nejaké povzbudivé slovo pre ľud, hovorte!“ 16 Tu Pavol vstal, rukou dal znamenie, aby bolo ticho, a povedal: „Mužovia, Izraeliti a vy všetci, čo sa bojíte Boha, počúvajte! 17 Boh tohto izraelského ľudu si vyvolil našich otcov a povýšil tento ľud, keď býval v cudzine, v egyptskej krajine. Potom ho z nej vyviedol zdvihnutým ramenom 18 a asi štyridsať rokov znášal ich správanie na púšti. 19 Vyhubil sedem národov v kanaánskej krajine a lósom rozdelil ich krajinu 20 asi na štyristopäťdesiat rokov. Potom im dával sudcov až po proroka Samuela. 21 Vtedy si žiadali kráľa a Boh im dal Kíšovho syna Saula, muža z Benjamínovho kmeňa, na štyridsať rokov. 22 Keď ho odstránil, povolal im za kráľa Dávida a vydal mu svedectvo: »Našiel som Dávida, syna Jesseho, muža podľa môjho srdca, ktorý bude plniť moju vôľu celú.« 23 Z jeho potomstva dal Boh podľa prisľúbenia Izraelu Spasiteľa, Ježiša. 24 Pred jeho príchodom Ján hlásal všetkému izraelskému ľudu krst pokánia. 25 Keď Ján končil svoj beh, hovoril: »Ja nie som ten, za koho ma pokladáte. Ale, hľa, po mne prichádza ten, ktorému nie som hoden rozviazať obuv na nohách.« 26 Bratia, synovia Abrahámovho rodu, a tí, čo sa u vás boja Boha, nám bolo poslané toto slovo spásy. 27 Lebo obyvatelia Jeruzalema ani ich vodcovia ho nepoznali, odsúdili ho, a tak splnili slová Prorokov, ktoré sa čítajú každú sobotu. 28 A hoci nenašli nič, za čo by si zasluhoval smrť, dožadovali sa od Piláta, aby ho dal zabiť. 29 A keď splnili všetko, čo bolo o ňom napísané, sňali ho z dreva a uložili do hrobu. 30 Ale Boh ho vzkriesil z mŕtvych 31 a on sa mnoho dní zjavoval tým, čo s ním prišli z Galiley do Jeruzalema, a teraz sú jeho svedkami pred ľudom. 32 A my vám zvestujeme, že prisľúbenie, ktoré dostali naši otcovia, 33 Boh splnil ich deťom, keď nám vzkriesil Ježiša, ako je aj v druhom žalme napísané: »Ty si môj syn. Ja som ťa dnes splodil.« 34 A že ho vzkriesi z mŕtvych, aby sa už nikdy nevrátil do porušenia, to povedal takto: »Dám vám Dávidove sväté veci, ktoré sú verné.« 35 A preto aj na inom mieste hovorí: »Nedovolíš, aby tvoj svätý videl porušenie.« 36 Lebo keď Dávid splnil vo svojom pokolení Božiu vôľu, zosnul, uložili ho k jeho otcom a videl porušenie. 37 Avšak ten, ktorého Boh vzkriesil, nevidel porušenie. 38 Nech je vám teda známe, bratia, že skrze neho sa vám zvestuje odpustenie hriechov. Od všetkého, od čoho vás nemohol ospravedlniť Mojžišov zákon, 39 v ňom je ospravedlnený každý, kto verí. 40 Dajte si teda pozor, aby neprišlo, čo sa hovorí u Prorokov: 41 »Pozrite, pohŕdači, čudujte sa a zahyňte, lebo za vašich dní vykonám skutok, dielo, ktorému neuveríte, keď vám bude o ňom niekto rozprávať.«“ 42 Keď potom vychádzali, prosili ich, aby im o tom rozprávali aj v nasledujúcu sobotu. 43 A keď sa zhromaždenie rozišlo, mnoho Židov a nábožných prozelytov išlo za Pavlom a Barnabášom. A oni s nimi hovorili a povzbudzovali ich, aby vytrvali v Božej milosti. 44 V nasledujúcu sobotu sa skoro celé mesto zišlo počúvať Pánovo slovo. 45 Keď Židia videli zástupy, plní žiarlivosti rúhavo odporovali tomu, čo hovoril Pavol. 46 Tu Pavol a Barnabáš povedali smelo: „Predovšetkým vám sa malo hlásať Božie slovo, ale preto, že ho odmietate a sami sa pokladáte za nehodných večného života, obraciame sa k pohanom. 47 Lebo tak nám prikázal Pán: »Ustanovil som ťa za svetlo pohanom, aby si bol spásou až do končín zeme.«“ 48 Keď to počuli pohania, radovali sa a oslavovali Pánovo slovo a uverili všetci, čo boli vopred určení pre večný život. 49 A Pánovo slovo sa šírilo po celom kraji. 50 Ale Židia poštvali nábožné ženy z vyšších vrstiev a popredných mešťanov, podnietili proti Pavlovi a Barnabášovi prenasledovanie a vyhnali ich zo svojho kraja. 51 Oni na nich striasli prach z nôh a odišli do Ikónia. 52 No učeníci boli naplnení radosťou a Duchom Svätým. |
| 1 V Ikóniu takisto vošli do židovskej synagógy a hovorili tak, že uverilo veľké množstvo Židov a Grékov. 2 Ale Židia, ktorí neuverili, popudili a rozdráždili pohanov proti bratom. 3 Zdržali sa tam však dlhší čas a smelo si počínali v Pánovi, ktorý vydával svedectvo slovu svojej milosti tým, že dával, aby sa diali znamenia a divy ich rukami. 4 A obyvateľstvo mesta sa rozštiepilo: niektorí boli so Židmi, iní zasa s apoštolmi. 5 Ale keď sa ich pohania a Židia so svojimi predstavenými chystali prepadnúť, potupiť a ukameňovať 6 a oni sa to dozvedeli, utiekli do lykaonských miest, do Lystry a Derbe a do kraja okolo nich 7 a tam hlásali evanjelium. 8 V Lystre sedával istý muž s chorými nohami. Bol od narodenia chromý a nikdy nechodil. 9 Počúval Pavla hovoriť a on sa naňho zahľadel. A keď videl, že má vieru a môže byť uzdravený, 10 povedal veľkým hlasom: „Postav sa rovno na nohy!“ A on vyskočil a chodil. 11 Keď zástupy videli, čo Pavol urobil, po lykaonsky kričali: „Zostúpili k nám bohovia v ľudskej podobe.“ 12 Barnabáša nazvali Jupiterom a Pavla Merkúrom, lebo on viedol reč. 13 A kňaz Jupiterovho chrámu na predmestí priviedol k bráne býkov s vencami a chcel s ľuďmi obetovať. 14 Keď sa o tom dopočuli apoštoli Barnabáš a Pavol, roztrhli si šaty, vybehli medzi zástup a kričali: 15 „Mužovia, čo to robíte? Aj my sme smrteľní ľudia ako vy. Hlásame vám evanjelium, aby ste sa od týchto márností obrátili k živému Bohu, ktorý stvoril nebo a zem i more a všetko, čo je v nich. 16 On v minulých pokoleniach nechal všetky národy ísť svojou cestou, 17 ale bez svedectva o sebe samom neostával, lebo dobre robil: z neba vám dával dážď a úrodné časy a napĺňal vaše srdcia pokrmom a radosťou.“ 18 Toto hovorili a len-len že utíšili zástupy, aby im neobetovali. 19 Ale nato prišli z Antiochie a Ikónia Židia, naviedli zástupy a Pavla kameňovali. Potom ho vyvliekli za mesto v domnení, že je mŕtvy. 20 Ale keď ho obstúpili učeníci, vstal a vošiel do mesta. Na druhý deň odišiel s Barnabášom do Derbe. 21 Aj tomu mestu hlásali evanjelium a získali mnoho učeníkov. Potom sa vrátili do Lystry, Ikónia a Antiochie. 22 Posilňovali srdcia učeníkov a povzbudzovali ich, aby vytrvali vo viere a že do Božieho kráľovstva máme vojsť cez mnohé súženia. 23 A keď im po jednotlivých cirkvách ustanovili starších, modlili sa a postili a odporúčali ich Pánovi, v ktorého uverili. 24 Potom prešli Pizídiou a prišli do Pamfýlie. 25 Hlásali slovo v Perge, odišli do Atálie 26 a odtiaľ sa odplavili do Antiochie, kde ich zverili Božej milosti na dielo, ktoré práve dokončili. 27 Keď ta došli a zhromaždili Cirkev, rozpovedali, aké veľké veci s nimi urobil Boh a že pohanom otvoril dvere viery. 28 A zostali dlhší čas s učeníkmi. |
| 1 Tu prišli niektorí z Judey a poúčali bratov: „Ak sa nedáte obrezať podľa Mojžišovho predpisu, nemôžete byť spasení.“ 2 Keď sa s nimi Pavol a Barnabáš dostali do sporu a nie malej hádky, rozhodli, že Pavol, Barnabáš a niektorí ďalší z nich pôjdu s touto spornou otázkou k apoštolom a starším do Jeruzalema. 3 Cirkev ich teda vypravila a oni išli cez Feníciu a Samáriu a rozprávali, ako sa obrátili pohania, a všetkým bratom pôsobili veľkú radosť. 4 Keď prišli do Jeruzalema, prijala ich Cirkev, apoštoli a starší a oni vyrozprávali, aké veľké veci s nimi urobil Boh. 5 Tu vstali niektorí, čo uverili zo sekty farizejov, a hovorili: „Treba ich obrezať a prikázať im, že musia zachovávať Mojžišov zákon.“ 6 Apoštoli a starší sa zišli a skúmali túto vec. 7 A keď nastala veľká hádka, vstal Peter a povedal im: „Bratia, vy viete, že Boh si ma od prvých dní vyvolil spomedzi vás, aby pohania z mojich úst počuli slovo evanjelia a uverili. 8 A Boh, ktorý pozná srdcia, vydal im svedectvo, keď im dal Ducha Svätého tak ako nám; 9 a neurobil nijaký rozdiel medzi nami a nimi, keď vierou očistil ich srdcia. 10 Prečo teda teraz pokúšate Boha a chcete položiť na šiju učeníkov jarmo, ktoré nevládali niesť ani naši otcovia, ani my?! 11 A veríme, že aj my budeme spasení milosťou Pána Ježiša takisto ako oni.“ 12 Celé zhromaždenie stíchlo a počúvali Barnabáša a Pavla, ktorí rozprávali, aké veľké znamenia a divy urobil Boh prostredníctvom nich medzi pohanmi. 13 Keď sa odmlčali, ozval sa Jakub: „Bratia, vypočujte ma! 14 Šimon porozprával, ako Boh prvý raz zhliadol a vybral si z pohanov ľud pre svoje meno. 15 S tým sa zhodujú aj slová Prorokov, ako je napísané: 16 »Potom sa vrátim a znova vybudujem zborený Dávidov stánok; znova postavím jeho ruiny a vztýčim ho, 17 aby aj ostatní ľudia hľadali Pána, všetky národy, nad ktorými sa vzývalo moje meno, hovorí Pán, čo robí tieto veci, 18 známe od vekov.« 19 Preto si myslím, že neslobodno znepokojovať tých, čo sa z pohanov obracajú k Bohu, 20 ale im treba napísať, aby sa zdŕžali poškvrneného modlami, smilstva, zaduseného a krvi. 21 Mojžiš má totiž od dávnych pokolení v každom meste kazateľov po synagógach, kde ho každú sobotu čítajú.“ 22 Vtedy sa apoštoli a starší s celou Cirkvou uzniesli, že spomedzi seba vyberú mužov a pošlú ich s Pavlom a Barnabášom do Antiochie. Boli to Júda, ktorý sa volal Barsabáš, a Sílas, poprední muži medzi bratmi. 23 Po nich poslali tento list: „Apoštoli a starší bratia pozdravujú bratov z pohanov v Antiochii, Sýrii a Cilícii. 24 Počuli sme, že vás niektorí, čo vyšli z nás, znepokojili a rozvrátili vám srdcia rečami, hoci sme ich ničím nepoverili. 25 Preto sme sa zhromaždili a jednomyseľne sme sa uzniesli, že vyberieme mužov a pošleme ich k vám s našimi drahými Barnabášom a Pavlom, 26 ľuďmi, ktorí vydali svoj život za meno nášho Pána Ježiša Krista. 27 Vyslali sme teda Júdu a Sílasa a oni vám aj ústne povedia to isté. 28 Lebo Duch Svätý a my sme usúdili, že nebudeme na vás klásť nijaké iné bremeno okrem toho nevyhnutného: 29 zdŕžať sa mäsa obetovaného modlám, krvi, udusených zvierat a smilstva. Ak sa budete tohto chrániť, budete konať správne. Buďte zdraví!“ 30 Keď ich vypravili, odišli do Antiochie, zvolali zhromaždenie a odovzdali list. 31 Keď ho prečítali, radovali sa z tejto útechy. 32 Aj Júda a Sílas mnohými slovami potešovali a posilňovali bratov, lebo aj oni boli prorokmi. 33 Po istom čase ich bratia vypravili v pokoji k tým, čo ich vyslali. 34 (Sílas sa rozhodol zostať tam; Júda sa vrátil sám do Jeruzalema.) 35 Ale Pavol a Barnabáš sa zdržali v Antiochii a s mnohými inými učili a hlásali Pánovo slovo. 36 O niekoľko dní povedal Pavol Barnabášovi: „Vráťme sa a ponavštevujme bratov, ako sa majú, po všetkých mestách, kde sme hlásali Pánovo slovo.“ 37 Barnabáš chcel vziať so sebou aj Jána, ktorý sa volá Marek. 38 Ale Pavol usúdil, že netreba brať takého, čo od nich z Pamfýlie odišiel a nešiel s nimi pracovať. 39 I vznikla taká roztržka, že sa rozišli. Barnabáš si vzal Marka a odplavil sa na Cyprus. 40 Pavol si vybral Sílasa. Bratia ho zverili Pánovej milosti a vydal sa na cestu. 41 Chodil po Sýrii a Cilícii a posilňoval cirkvi. |
