Hľadaný výraz: Sk 11,19-15,41, Preklad: Ekumenický preklad, Počet výsledkov: 5
| 19 Medzitým tí, čo sa rozpŕchli pre súženie, ktoré nastalo za Štefana, prešli až do Fenície, na Cyprus a do Antiochie, no Božie slovo nehlásali nikomu, iba Židom. 20 Niektorí z nich však boli aj Cyperčania a Cyrénčania, a tak, keď prišli do Antiochie, prihovárali sa aj Grékom a ohlasovali im Pána Ježiša. 21 Pánova ruka bola s nimi a veľa ich uverilo a obrátilo sa k Pánovi. 22 Dopočula sa o tom aj jeruzalemská cirkev a vyslala do Antiochie Barnabáša. 23 Keď ta prišiel a videl Božiu milosť, zaradoval sa a povzbudzoval všetkých, aby vytrvali pri Pánovi, ako si zaumienili v srdci, 24 lebo to bol dobrý muž, plný Ducha Svätého a viery. K Pánovi sa pridal veľký počet ľudí. 25 Barnabáš preto odišiel do Tarzu vyhľadať Šavla, 26 a keď ho našiel, priviedol ho do Antiochie. Celý rok ostali v tamojšej cirkvi a učili zástupy. V Antiochii po prvý raz učeníkov nazvali kresťanmi. 27 V tých dňoch prišli z Jeruzalema do Antiochie proroci. 28 Jeden z nich, menom Agabos, vstal a z vnuknutia Ducha varoval, že po celom svete bude veľký hlad. Ten hlad naozaj nastal za vlády Klaudia. 29 Preto sa učeníci rozhodli, že každý podľa svojich možností podporí bratov žijúcich v Judsku. 30 Urobili teda zbierku a po Barnabášovi a Šavlovi ju poslali starším. |
| 1 V tom čase kráľ Herodes položil ruky na niektorých z cirkvi a robil im zle. 2 Mečom zahubil Jánovho brata Jakuba, 3 a keď videl, že sa to Židom páči, dal chytiť aj Petra. Boli práve dni Nekvasených chlebov. 4 Keď sa ho zmocnil, uvrhol ho do väzenia a dal ho strážiť štyrom strážam po štyroch vojakoch. Po Veľkej noci ho chcel predviesť pred ľud. 5 Petra teda strážili v žalári, ale cirkev sa zaňho ustavične modlila k Bohu. 6 V tú noc, keď sa ho Herodes chystal predviesť, spal Peter medzi dvoma vojakmi, zviazaný dvoma reťazami, a aj predo dvermi boli strážnici, ktorí strážili väzenie. 7 Zrazu zastal pri ňom Pánov anjel a v miestnosti zažiarilo svetlo. Anjel udrel Petra do boku, zobudil ho a povedal: Rýchlo vstaň! Reťaze mu spadli z rúk 8 a anjel mu povedal: Opáš sa a obuj si sandále. Peter to urobil. Anjel mu potom povedal: Prehoď si plášť a poď za mnou! 9 Peter vyšiel teda von a šiel za ním; ani nevedel, že to, čo sa dialo prostredníctvom anjela, je skutočnosť. Domnieval sa, že má videnie. 10 Prešli cez prvú i cez druhú stráž a prišli k železnej bráne, ktorá viedla do mesta. Tá sa im sama otvorila. Vyšli von, prešli jednou ulicou a tam mu anjel zmizol. 11 Tu Peter prišiel k sebe a povedal si: Teraz naozaj viem, že Pán poslal svojho anjela a vyslobodil ma z Herodesovej ruky, aj zo všetkého, čo očakával židovský ľud. 12 S tým vedomím prišiel k domu Márie, matky Jána, ktorý sa volal Marek. Tu bolo mnoho zhromaždených, ktorí sa modlili. 13 Keď zabúchal na dvere brány, vyšla von slúžka menom Rodé a načúvala. 14 Keď spoznala Petrov hlas, od radosti ani neotvorila bránu, len vbehla dnu a oznamovala, že pri bráne stojí Peter. 15 Oni jej povedali: Šalieš?! No ona tvrdila, že je to tak. Oni však povedali: To je jeho anjel. 16 Peter však neprestával búchať. Keď otvorili, uvideli ho a boli celí bez seba. 17 Dal im rukou znamenie, aby mlčali, a potom im vyrozprával, ako ho Pán vyviedol zo žalára. Napokon dodal: Oznámte to Jakubovi a bratom. Potom vyšiel von a odobral sa na iné miesto. 18 Keď sa rozvidnilo, medzi vojakmi vypukol nemalý poplach. Nevedeli, čo sa stalo s Petrom. 19 Herodes ho dal hľadať, a keď ho nenašiel, vypočúval strážnikov a rozkázal ich odviesť. Potom odišiel z Judska do Cézarey a tam zostal. 20 Herodes bol veľmi nahnevaný na Týrčanov a Sidončanov, ale oni svorne prišli za ním, a keď získali na svoju stranu kráľovho komorníka Blasta, prosili ho o zmierenie, lebo ich kraj dostával potraviny z kráľovského územia. 21 V určený deň sa Herodes obliekol do kráľovského rúcha, sadol si na trón a prehovoril k nim. 22 Ľud hlasno volal: Hlas boha, nie človeka! 23 Vtom ho však zasiahol Pánov anjel za to, že nevzdal Bohu slávu. Skonal rozožratý červami. 24 Božie slovo však rástlo a rozmáhalo sa. 25 Keď Barnabáš a Šavol sa po skončení služby vrátili do Jeruzalema, vzali so sebou aj Jána, ktorý sa volal Marek. |
| 1 V antiochijskej cirkvi boli prorokmi a učiteľmi Barnabáš, Simeon, ktorému hovorili Niger, Lucius z Cyrény, Manaen, ktorý v detstve rástol spolu s tetrarchom Herodesom, a Šavol. 2 Keď slúžili Pánovi a postili sa, povedal im Duch Svätý: Oddeľte mi Barnabáša a Šavla na dielo, na ktoré som ich povolal. 3 Potom sa postili a modlili sa, a keď vložili na nich ruky, prepustili ich. 4 Oni, vyslaní Duchom Svätým, prišli do Seleukie a odtiaľ sa preplavili na Cyprus. 5 Keď prišli do Salamíny, hlásali Božie slovo v židovských synagógach. Ako pomocníka mali so sebou aj Jána. 6 Keď prešli cez celý ostrov až do Pafu, našli tam istého čarodejníka a falošného proroka. Bol to Žid menom Barjezus. 7 Zdržiaval sa u prokonzula Sergia Pavla, rozumného muža. Ten si pozval Barnabáša a Šavla, lebo túžil počuť Božie slovo. 8 Ale Elymas, čarodejník, tak totiž znie v preklade jeho meno, im odporoval a usiloval sa odvrátiť prokonzula od viery. 9 Vtedy Šavol, ktorý sa volal aj Pavol, naplnený Duchom Svätým uprel naňho zrak 10 a povedal: Diablov syn, plný každej podlosti a každej falošnosti, nepriateľ akejkoľvek spravodlivosti! Neprestaneš vari prevracať priame Pánove cesty? 11 A teraz pozri, doľahne na teba Pánova ruka: Oslepneš a istý čas nebudeš vidieť slnko. Vtom na Elymasa padla mrákota a tma, tápal vôkol seba a hľadal, kto by ho viedol za ruku. 12 Keď prokonzul videl, čo sa stalo, žasol nad Pánovým učením a uveril. 13 Keď sa Pavol a jeho spoločníci odplavili z Pafu a prišli do Pergy a Pamfýlie, Ján sa od nich oddelil a vrátil sa do Jeruzalema. 14 Oni však išli z Pergy ďalej, až došli do Antiochie v Pizídii. V sobotný deň vošli do synagógy a tam si sadli. 15 Po čítaní zo zákona a z prorokov im predstavení synagógy poslali odkaz: Muži, bratia, ak máte pre ľud dajaké slovo povzbudenia, prehovorte. 16 Tu Pavol vstal, znamením ruky si vyžiadal ticho a povedal: Muži izraelskí, aj vy, čo sa bojíte Boha, počúvajte! 17 Boh tohto izraelského ľudu si vyvolil našich otcov a povýšil tento ľud, keď býval v cudzine, v egyptskej krajine a zdvihnutou rukou ho z nej vyviedol. 18 Ba asi štyridsať rokov znášal ich správanie na púšti. 19 V kanaánskej krajine vyhubil sedem národov, ich krajinu im rozdelil ako dedičné vlastníctvo 20 asi na štyristopäťdesiat rokov. Potom im dal sudcov až po proroka Samuela. 21 Keď si vyžiadali kráľa, Boh im dal na štyridsať rokov Kíšovho syna Saula, muža z Benjamínovho kmeňa. 22 Keď ho potom odstránil, povolal im za kráľa Dávida, o ktorom vydal svedectvo: Našiel som Dávida, syna Izaja, muža podľa svojho srdca,ktorý vždy bude plniť moju vôľu. 23 Z jeho potomstva dal Boh Izraelu podľa prisľúbenia Spasiteľa, Ježiša. 24 Pred jeho príchodom Ján hlásal celému izraelskému ľudu krst pokánia. 25 Keď Ján končil beh svojho života, hovoril: Ja nie som ten, za koho ma pokladáte. Ale hľa, po mne prichádza ten, ktorému nie som hoden ani sandále na nohách rozviazať. 26 Muži, bratia, synovia Abrahámovho rodu, i tí z vás, čo sa bojíte Boha! Nám bolo poslané slovo tejto spásy; 27 lebo obyvatelia Jeruzalema ani ich predstavení ho nepoznali. Tým, že ho odsúdili, naplnili výroky prorokov, ktoré sa čítajú každú sobotu. 28 Hoci na ňom nenašli nijakú vinu, za ktorú by si zaslúžil smrť, žiadali Piláta, aby ho dal zabiť. 29 Keď splnili všetko, čo bolo o ňom napísané, sňali ho z dreva a uložili do hrobu. 30 Lenže Boh ho vzkriesil z mŕtvych 31 a on sa viacero dní zjavoval tým, čo prišli spolu s ním z Galiley do Jeruzalema. Oni sú teraz jeho svedkami pred ľudom. 32 My vám zvestujeme, že prisľúbenie, ktoré dostali naši otcovia, 33 Boh splnil nám, ich deťom, keď vzkriesil Ježiša, ako je napísané v druhom žalme: Ty si môj syn,ja som ťa dnes splodil. 34 To, že ho vzkriesil z mŕtvych, a že sa už nikdy nevráti do porušenia, oznámil takto: Splním vám sväté a verné prísľuby dané Dávidovi. 35 Preto aj na inom mieste hovorí: Nedopustíš, aby tvoj svätý uvidel porušenie. 36 Dávid vo vlastnom pokolení poslušne splnil Boží zámer, zosnul, bol pripojený k svojim otcom a uvidel porušenie. 37 Ten však, ktorého Boh vzkriesil, neuvidel porušenie. 38 Uvedomte si teda, bratia, že prostredníctvom neho sa vám ohlasuje odpustenie hriechov a všetkého, čo nemohol ospravedlniť Mojžišov zákon. 39 V ňom je ospravedlnený každý, kto verí. 40 Dajte si teda pozor, aby na vás neprišlo to, čo hovoria Proroci: 41 Vy, čo mnou pohŕdate,čudujte sa a zahyňte,lebo za vašich dní vykonám skutok,ktorému neuveríte, ak vám o ňom bude dakto rozprávať. 42 Pri odchode ich prosili, aby im o tomto hovorili aj nasledujúcu sobotu. 43 Keď sa zhromaždenie rozišlo, mnoho Židov a zbožných prozelytov sprevádzalo Pavla a Barnabáša. Oni sa s nimi rozprávali a povzbudzovali ich, aby vytrvali v Božej milosti. 44 Nasledujúcu sobotu sa takmer celé mesto zhromaždilo, aby počulo Pánovo slovo. 45 Keď Židia videli zástupy, zmocnila sa ich žiarlivosť a rúhavo odporovali tomu, čo hovoril Pavol. 46 Pavol a Barnabáš im však hovorili otvorene: Najprv vy ste museli počuť Božie slovo; keďže ho však odmietate a sami sa pokladáte za nehodných večného života, obraciame sa k pohanom. 47 Lebo tak nám prikázal Pán: Ustanovil som ťa za svetlo pohanom,aby si bol spásou až do končín zeme. 48 Keď to počuli pohania, radovali sa, oslavovali Pánovo slovo a uverili všetci, ktorí boli určení pre večný život. 49 Pánovo slovo sa šírilo po celom kraji. 50 Židia však poštvali nábožné a počestné ženy i popredných občanov, podnietili prenasledovanie Pavla a Barnabáša a vyhnali ich zo svojho územia. 51 Oni však otriasli prach zo svojich nôh proti nim a odišli do Ikónia. 52 No učeníci boli naplnení radosťou a Duchom Svätým. |
| 1 V Ikóniu sa stalo to isté: Vošli do židovskej synagógy a rozprávali tak, že uverilo veľké množstvo Židov i Grékov. 2 No Židia, ktorí neuverili, pobúrili a roztrpčili pohanov proti bratom. 3 Zdržali sa tam však dlhší čas a smelo hovorili, dôverujúc Pánovi, ktorý slovo svojej milosti potvrdzoval svedectvom tak, že sa ich rukami diali znamenia a zázraky. 4 Obyvatelia mesta sa rozdelili: jedni držali so Židmi, druhí s apoštolmi. 5 Keď sa pohania aj Židia spolu so svojimi predstavenými rozhodli, že ich zhanobia a ukameňujú, 6 dozvedeli sa o tom a ušli do lykaónskych miest Lystry a Derby a do okolitého kraja. 7 Aj tam hlásali evanjelium. 8 V Lystre sedával istý muž s bezvládnymi nohami. Bol chromý od narodenia a nikdy nechodil. 9 Tento muž počul Pavla hovoriť a ten naňho uprel zrak. Keď videl, že má vieru, že môže byť zachránený, 10 povedal mu mocným hlasom: Postav sa na rovné nohy! A on vyskočil a chodil. 11 Keď davy videli, čo urobil Pavol, kričali po lykaónsky: Zostúpili k nám bohovia v ľudskej podobe! 12 Barnabáša nazývali Zeus a Pavla Hermes, lebo on viedol reč. 13 Kňaz z Diovho chrámu na predmestí priviedol k bráne býky s vencami a chcel so zástupmi obetovať. 14 Keď sa o tom apoštoli Barnabáš a Pavol dopočuli, roztrhli si plášte, vrhli sa medzi dav a kričali: 15 Muži, čo to robíte? Aj my sme len ľudia, smrteľní tak ako vy. Ibaže vám hlásame evanjelium, aby ste sa od týchto ničotností obrátili k živému Bohu, ktorý stvoril nebo, zem, more i všetko, čo je v nich. 16 V minulých pokoleniach nechával ísť všetky národy svojimi cestami, 17 no aj tak neprestával dávať svedectvá o sebe. Dobre robil, keď vám z neba dával dážď a úrodné časy, a keď napĺňal vaše srdcia pokrmom a radosťou. 18 Toto hovorili a len-len že utíšili zástupy, aby im neobetovali. 19 Potom však prišli z Antiochie a z Ikónia Židia, nahovorili zástupy a tie Pavla kameňovali. Potom ho vyvliekli za mesto v domnení, že je mŕtvy. 20 No keď ho učeníci obstali, vstal a vošiel do mesta. Na druhý deň odišiel s Barnabášom do Derby. 21 Keď aj tomuto mestu priniesli evanjelium a získali v ňom značný počet učeníkov, vrátili sa do Lystry, Ikónia a Antiochie. 22 Tam učeníkov posilňovali na duchu a povzbudzovali ich, aby vytrvali vo viere; pripomínali, že do Božieho kráľovstva máme vojsť cez mnohé súženia. 23 A keď v jednotlivých cirkvách ustanovili starších kladením rúk, v modlitbách a pôstoch ich zverili Pánovi, v ktorého uverili. 24 Potom prešli Pizídiou a prišli do Pamfýlie. 25 Hlásali slovo v Perge, zišli do Atálie 26 a odtiaľ sa odplavili do Antiochie, z ktorej predtým vyšli a kde ich odporúčali do Božej milosti pre dielo, ktoré práve splnili. 27 Keď ta prišli a zhromaždili cirkev, oznámili im, čo všetko s nimi vykonal Boh a že otvoril dvere viery pohanom. 28 A dlhší čas ostali s učeníkmi. |
| 1 Podaktorí, čo prišli z Judska, učili bratov: Ak sa nedáte obrezať podľa Mojžišovho predpisu, nemôžete byť spasení. 2 A keď medzi nimi a Pavlom a Barnabášom vznikol spor a nemalá hádka, rozhodli, že Pavol, Barnabáš a niektorí ďalší spomedzi nich pôjdu s touto spornou otázkou k apoštolom a k starším do Jeruzalema. 3 Ich teda vyslala cirkev a oni prechádzali cez Feníciu a Samáriu. Rozprávali, ako sa obrátili pohania a všetkým bratom spôsobili veľkú radosť. 4 Keď prišli do Jeruzalema, privítala ich cirkev, apoštoli a starší. Vyrozprávali, čo všetko Boh s nimi urobil. 5 Niektorí zo skupiny farizejov, ktorí uverili, hovorili: Treba ich obrezať a prikázať im, aby zachovávali Mojžišov zákon. 6 Apoštoli a starší sa teda zišli, aby túto otázku preskúmali. 7 Keď sa strhla veľká hádka, Peter vstal a povedal im: Muži, bratia! Vy viete, že od pradávna si ma Boh spomedzi vás vyvolil, aby z mojich úst počuli pohania slovo evanjelia a uverili. 8 Boh, ktorý pozná srdcia, vydal im svedectvo tým, že im daroval Ducha Svätého tak ako aj nám. 9 A medzi nami a nimi nerobil vôbec nijaký rozdiel, keď vierou očistil ich srdcia. 10 Prečo teda teraz pokúšate Boha a kladiete na šiju učeníkov jarmo, ktoré nevládali niesť ani naši otcovia, ani my? 11 Ale veríme, že milosťou Pána Ježiša budeme spasení takisto ako oni. 12 A keď Barnabáš a Pavol rozprávali, aké znamenia a divy urobil Boh ich prostredníctvom medzi pohanmi, celé zhromaždenie zmĺklo a počúvali. 13 Keď sa odmlčali, ozval sa Jakub: Muži, bratia, vypočujte ma! 14 Šimon vyrozprával, ako Boh po prvý raz zhliadol a vybral si z pohanov ľud pre svoje meno. 15 S tým sa zhodujú aj slová prorokov, lebo je napísané: 16 Potom sa vrátima znova vybudujem zrúcaný Dávidov stana znova vybudujem jeho ruinya vztýčim ho, 17 aby aj ostatní ľudia hľadali Pána,všetky národy, nad ktorými sa vzývalo moje meno,hovorí Pán, ktorý koná tieto veci, 18 známe od vekov. 19 Preto usudzujem, že nesmieme robiť ťažkosti tým, čo sa z pohanov obracajú k Bohu, 20 ale treba im napísať list, aby sa zdržiavali poškvrnenia modlami, smilstva, zaduseného a krvi. 21 Mojžiš má totiž od dávnych pokolení po mestách svojich kazateľov, ktorí ho čítajú každú sobotu v synagógach. 22 Vtedy apoštoli a starší spolu s celou cirkvou rozhodli, že spomedzi seba vyberú mužov a pošlú ich s Pavlom a Barnabášom do Antiochie. Boli to Júda, prímením Barsabáš, a Sílas, poprední muži medzi bratmi. 23 Po nich im poslali tento list: Apoštoli a starší bratia pozdravujú bratov z pohanov v Antiochii, Sýrii a Cilícii. 24 Keďže sme sa dopočuli, že niektorí, čo od nás vyšli, vás znepokojili a zmiatli vaše mysle svojimi slovami, hoci sme ich ničím nepoverili, 25 jednomyseľne sme sa rozhodli, že vyberieme mužov a pošleme ich k vám s našimi milovanými — Barnabášom a Pavlom, 26 s ľuďmi, ktorí vydali svoj život za meno nášho Pána Ježiša Krista. 27 Vyslali sme preto Júdu a Sílasa, ktorí vám to isté vysvetlia ústne. 28 Lebo Duch Svätý a my sme rozhodli, že na vás nebudeme klásť nijaké iné bremeno okrem tohto, nevyhnutného: 29 Zdržiavať sa mäsa obetovaného modlám, krvi, udusených zvierat a smilstva. Ak sa tohto budete chrániť, budete konať správne. Buďte zdraví! 30 Keď sa teda rozlúčili, prišli do Antiochie, zvolali zhromaždenie a odovzdali list. 31 Keď ho prečítali, zaradovali sa z tejto útechy. 32 Júda a Sílas mnohými slovami povzbudzovali a posilňovali bratov, lebo aj oni boli prorokmi. 33 Po istom čase sa s bratmi v pokoji rozlúčili, aby sa vrátili k tým, čo ich vyslali. 35 No Pavol a Barnabáš ostali v Antiochii a s mnohými inými učili a hlásali Pánovo slovo. 36 Po niekoľkých dňoch povedal Pavol Barnabášovi: Vráťme sa a ponavštevujme bratov, aby sme videli, ako sa majú vo všetkých tých mestách, kde sme hlásali Pánovo slovo. 37 Barnabáš chcel vziať so sebou aj Jána, prímením Marek, 38 ale Pavol usúdil, že netreba brať so sebou toho, kto ich v Pamfýlii opustil a nešiel pracovať vedno s nimi. 39 Došlo medzi nimi k ostrému sporu, a tak sa rozišli. Barnabáš si vzal Marka a odplavil sa na Cyprus, 40 Pavol si zasa vybral Sílasa. Bratia ho zverili do Pánovej milosti a tak sa vydal na cestu. 41 Chodil po Sýrii a Cilícii a posilňoval cirkvi. |
