Hľadaný výraz: Pr, Preklad: Evanjelický preklad, Počet výsledkov: 16042
| Zem však bola beztvárna a pustá; tma bola nad prahlbinou a Duch Boží sa vznášal nad vodami. | ||
| Boh pomenoval svetlo dňom a tmu pomenoval nocou. A bol večer a bolo ráno: prvý deň. | ||
| Potom riekol Boh: Buď obloha uprostred vôd a oddeľuj vody od vôd. | ||
| a nebolo ešte nijakého poľného krovia na zemi a nijaká poľná bylina nerástla, pretože Hospodin Boh nedal dažďa na zem, a nebolo ani človeka, aby obrábal pôdu, | ||
| vtedy Hospodin Boh stvárnil človeka z prachu zeme a vdýchol mu do nozdier dych života; tak sa človek stal živou bytosťou. | ||
| Hospodin Boh dal zo zeme vyrásť všelijakým stromom, lákavým na pohľad a dobrým na jedenie, aj stromu života uprostred záhrady, aj stromu poznania dobra a zla. | ||
| Vtedy Hospodin Boh utvoril zo zeme všetku poľnú zver i všetko nebeské vtáctvo a priviedol ich k človeku, aby videl, ako ich nazve; každý živý tvor sa mal volať tak, ako ho nazve človek. | ||
| A človek pomenoval všetok dobytok, nebeské vtáctvo i všetku poľnú zver. Ale pre človeka nenašiel pomoc, ktorá by mu bola roveň. | ||
| Z rebra, ktoré Hospodin Boh vyňal človeku, utvoril ženu a priviedol ju k človeku. | ||
| Preto muž opustí svojho otca i svoju matku a priľne k svojej žene a budú jedným telom. | ||
| Keď žena videla, že by bolo dobre jesť zo stromu, že je pre oči zvodný a lákavý na zmúdrenie, vzala z jeho ovocia a jedla; potom dala aj svojmu mužovi, ktorý bol s ňou; aj on jedol. | ||
| Keď začuli kroky Hospodina Boha, chodiaceho za podvečerného vánku po záhrade, skryl sa človek a jeho žena pred Hospodinom Bohom medzi stromy záhrady. | ||
| Človek odpovedal: Žena, ktorú si mi dal, aby bola pri mne, dala mi zo stromu; i jedol som. | ||
| Vtedy riekol Hospodin Boh hadovi: Pretože si to urobil, prekliaty budeš nad všetok dobytok i nad všetky poľné zvieratá. Po bruchu sa budeš plaziť a prach budeš hltať po všetky dni svojho života. | ||
| Položím nepriateľstvo medzi teba a ženu, medzi tvoje potomstvo a jej potomstvo; ono ti rozmliaždi hlavu a ty mu schvatneš pätu. | ||
| A Adamovi riekol: Pretože si poslúchol hlas svojej ženy a jedol si zo stromu, čo som ti zakázal: Nebudeš jesť z neho! - pre teba bude pôda prekliata s námahou sa z nej budeš živiť. | ||
| V pote tváre budeš jesť chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, lebo z nej si vzatý, pretože si prach a do prachu sa vrátiš. | ||
| Po nejakom čase Kain priniesol Hospodinovi obeť z plodín poľa. | ||
| Aj Ábel obetoval z prvorodeniat svojho stáda, a to z najtučnejších. Vtedy Hospodin priaznivo zhliadol na Ábela a na jeho obeť, | ||
| Hospodin však riekol Kainovi: Prečo si vzbĺkol hnevom a prečo sa ti zamračila tvár? | ||
| Zaiste, ak budeš dobre robiť, rozjasní sa ti; ak však nebudeš dobre robiť, hriech striehne pri dverách, na teba je upriamená jeho žiadostivosť; ale ty ho opanuj! | ||
| Teraz budeš kliatbou zahnaný z pôdy, ktorá otvorila ústa, aby prijala krv tvojho brata z tvojich rúk. | ||
| Ajhľa, dnes ma odháňaš z pôdy a ja sa musím skrývať pred tvojou tvárou; budem tulákom a bludárom na zemi; a kto ma stretne, zabije ma. | ||
| Hospodin mu však riekol: Práve preto, ktokoľvek by zabil Kaina, odnesie si sedemnásobnú pomstu. A Hospodin urobil Kainovi znak, aby ho nikto, kto ho stretne, nezabil. | ||
| Ádá porodila Jábála; on bol praotcom tých, čo bývajú v stanoch a pri stáde. | ||
| Jeho brat sa volal Júbal; on bol praotcom tých, čo hrajú na citare a píšťale. | ||
| Adam poznal opäť svoju ženu; porodila syna a dala mu meno Šét; lebo mi Boh dal - tak hovorila - nové potomstvo miesto Ábela, pretože Kain ho zabil. | ||
| nazval ho Nóachom a povedal: Tento nás poteší pri našej práci, pri námahe našich rúk na pôde, ktorú Hospodin preklial. | ||
| Vtedy riekol Hospodin: Môj duch nebude prebývať v človeku naveky, lebo on je len telo; a žiť bude stodvadsať rokov. | ||
| Toto je Nóachov rodokmeň: Nóach bol muž spravodlivý a bezúhonný medzi svojimi vrstovníkmi. Nóach chodieval s Bohom. | ||
| Vtedy Boh riekol Nóachovi: Koniec nastal každému telu predo mnou, lebo pre ľudí zem je plná násilia. Vyhubím ich zo zeme. | ||
| Urob si koráb z góferového dreva; urob koráb s priehradami a natri ho zvnútra i zvonku smolou. | ||
| Na korábe urob svetelný otvor. Sprav ho na lakeť od vrchu, dvere korábu umiestni na boku. Urob spodné, stredné a horné podlažie. | ||
| Zo všetkých živočíchov, z každého tela, vovedieš do korábu po páre, aby si ich pri sebe zachoval nažive; budú to samec a samica. | ||
| Nóach urobil všetko tak, ako mu prikázal Boh. | ||
| Potom riekol Hospodin Nóachovi: Vojdi ty i celá tvoja domácnosť do korábu, lebo som videl, že ty si spravodlivý predo mnou v tomto pokolení. | ||
| A Nóach urobil všetko tak, ako mu prikázal Hospodin. | ||
| Nóach mal šesťsto rokov, keď prišla na zem potopa. | ||
| I vošiel Nóach a s ním jeho synovia, jeho žena i ženy jeho synov do korábu pred vodami potopy. | ||
| vošli do korábu k Nóachovi po páre: samec a samica, ako prikázal Boh Nóachovi. | ||
| Po siedmich dňoch prišli vody potopy na zem. | ||
| V šesťstom roku Nóachovho života sedemnásteho dňa druhého mesiaca, ešte toho dňa prepukli všetky žriedla veľkej prahlbiny, otvorili sa okná nebies | ||
| A tie, čo vošli, vošli ako samec a samica z každého tvora, ako mu Boh prikázal. Nato Hospodin zavrel za ním dvere. | ||
| Vody ich presahovali o pätnásť lakťov a pokryli vrchy. | ||
| Zavreli sa žriedla prahlbiny aj okná nebies a dážď z neba ustal. | ||
| Vôd stále ubúdalo až do desiateho mesiaca; prvý deň desiateho mesiaca ukázali sa končiare vrchov. | ||
| Šesťsto prvého roku Nóachovho života, prvého dňa prvého mesiaca vyschli vody na zemi. Vtedy Nóach odstránil z korábu pokrov, a hľa, povrch zeme už obschol. | ||
| Keď Hospodin zacítil príjemnú vôňu, riekol si: Nebudem už pre človeka preklínať zem, lebo jeho zmýšľanie je zlé od mladosti, a nebudem už biť všetko živé, ako som to urobil. | ||
| Dokiaľ však zem trvať bude, sejba ani žatva, chlad ani horúčosť, leto ani zima, deň ani noc nikdy neprestanú. | ||
| Ak niekto prelieva ľudskú krv, tomu nech človek preleje jeho krv, lebo Boh učinil človeka na Boží obraz. |
