Hľadaný výraz: Mt 19-23, Preklad: Ekumenický preklad, Počet výsledkov: 5
| 1 Keď Ježiš skončil tieto reči, odobral sa z Galiley a prišiel do judského kraja za Jordánom. 2 Išli za ním veľké zástupy a on ich uzdravoval. 3 Tu k nemu prišli farizeji a pokúšali ho: Dovolené je mužovi prepustiť svoju manželku pre akúkoľvek príčinu? 4 Odpovedal im: Či ste nečítali, že od počiatku ich Stvoriteľ stvoril ako muža a ženu? 5 A ďalej hovoril: Preto opustí človek otca a matku a pripojí sa k svojej manželke a budú dvaja jedno telo. 6 A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, človek nech nerozlučuje. 7 Oni mu povedali: Prečo teda Mojžiš prikázal dať prepúšťací list a prepustiť ju? 8 Nato Ježiš povedal: Mojžiš vám dovolil prepustiť manželku pre tvrdosť vášho srdca, ale od začiatku to nebolo tak. 9 Hovorím vám, že kto prepustí manželku, ak len nie pre smilstvo, a vezme si inú, cudzoloží. 10 Učeníci mu povedali: Ak je to takto medzi mužom a ženou, je lepšie neženiť sa. 11 On im odpovedal: Nie všetci chápu toto slovo, len tí, ktorým je to dané. 12 Sú totiž ľudia neschopní manželstva, ktorí sa tak narodili zo života matky; iní sú neschopní manželstva, lebo ich takými urobili ľudia; ďalší sú neschopní manželstva, lebo sa sami urobili takými pre nebeské kráľovstvo. Kto to môže pochopiť, nech pochopí. 13 Vtedy k nemu prinášali deti, aby na ne kládol ruky a modlil sa. Učeníci im však dohovárali. 14 No Ježiš povedal: Nechajte deti a nebráňte im prichádzať ku mne, lebo takým patrí nebeské kráľovstvo. 15 Potom na ne kládol ruky a odišiel odtiaľ. 16 Tu k nemu ktosi prišiel a povedal: Učiteľ, čo dobré mám robiť, aby som mal večný život? 17 Ježiš mu odpovedal: Čo sa ma pýtaš na dobro? Jeden je Dobrý! Ak však chceš vojsť do života, zachovávaj prikázania. 18 A ktoré?, opýtal sa ho. Ježiš mu povedal: Tieto: Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nevydáš krivé svedectvo! 19 Cti svojho otca a svoju matku!A: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! 20 Mládenec mu povedal: Toto všetko som zachovával. Čo mi ešte chýba? 21 Ježiš mu odpovedal: Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj svoj majetok, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma. 22 Keď mládenec počul toto slovo, odišiel smutný, lebo mal veľký majetok. 23 Tu Ježiš povedal svojim učeníkom: Amen, hovorím vám, že bohatý ťažko vojde do nebeského kráľovstva. 24 Znova vám hovorím: Ľahšie je ťave prejsť uchom ihly ako bohatému vojsť do Božieho kráľovstva. 25 Keď to počuli učeníci, povedali vo veľkom úžase: Kto potom môže byť spasený? 26 Ježiš sa na nich zahľadel a povedal im: Ľuďom je to nemožné, ale Bohu je všetko možné. 27 Vtedy mu Peter povedal: Pozri, my sme opustili všetko a nasledovali sme ťa. Čo za to budeme mať? 28 Ježiš im odpovedal: Amen, hovorím vám: Pri obnovení sveta, keď Syn človeka zasadne na trón svojej slávy, aj vy, ktorí ste ma nasledovali, zasadnete na dvanásť trónov a budete súdiť dvanásť kmeňov Izraela. 29 Každý, kto pre moje meno opustil domy alebo bratov, alebo sestry, alebo otca, alebo matku, alebo deti, alebo polia, dostane stonásobne viac a bude dedičom večného života. 30 Ale mnohí prví budú poslednými a poslední prvými. |
| 1 Lebo nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý vyšiel na úsvite najať si robotníkov do vinice. 2 Dohodol sa s robotníkmi za denár na deň a poslal ich do svojej vinice. 3 Keď vyšiel okolo tretej hodiny, videl iných postávať na námestí a povedal im: 4 Choďte aj vy do mojej vinice a dám vám, čo bude spravodlivé. 5 A oni šli. Znova vyšiel okolo šiestej a deviatej hodine a urobil tak isto. 6 Keď vyšiel okolo jedenástej a našiel iných postávať, povedal im: Čo tu stojíte celý deň a zaháľate? 7 Povedali mu: Keď nás nikto nenajal! Hovorí im: Choďte aj vy do vinice. 8 Keď sa zvečerilo, povedal majiteľ vinice svojmu správcovi: Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu, všetkým od posledných až po prvých! 9 Keď prišli tí, čo boli najatí o jedenástej, dostali po denári. 10 Tí, čo prišli prví, mysleli si, že dostanú viac. No aj oni dostali po denári. 11 Vzali ho, ale reptali proti hospodárovi: 12 Títo poslední pracovali jedinú hodinu, ale ty si ich postavil na roveň nám, čo sme znášali bremeno a horúčavu dňa. 13 On však povedal jednému z nich: Priateľu, nekrivdím ti! Nedohodol si sa so mnou za denár? 14 Vezmi, čo je tvoje, a choď! Ja však chcem tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe. 15 Nemám azda právo urobiť so svojím, čo chcem? Alebo zazeráš na mňa, že som dobrý? 16 Tak budú poslední prvými a prví poslednými. 17 Keď Ježiš vystupoval do Jeruzalema, vzal si osve dvanástich učeníkov a cestou im hovoril: 18 Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom. Odsúdia ho na smrť 19 a vydajú pohanom, aby ho vysmiali, zbičovali a ukrižovali; a tretieho dňa bude vzkriesený. 20 Vtedy k nemu pristúpila matka Zebedejových synov so svojimi synmi, klaňala sa a prosila ho o niečo. 21 On sa jej opýtal: Čo chceš? Povedala mu: Povedz, aby títo moji dvaja synovia v tvojom kráľovstve sedeli jeden po tvojej pravici a druhý po tvojej ľavici. 22 Ježiš však odpovedal: Neviete, čo si želáte! Môžete piť kalich, ktorý mám piť ja? Povedali mu: Môžeme. 23 Odpovedal im: Môj kalich síce budete piť, ale dať sedieť po mojej pravici alebo ľavici nie je mojou vecou. To dostanú tí, ktorým to pripravil môj Otec. 24 Keď to počuli ostatní desiati, namrzeli sa na oboch bratov. 25 Ježiš ich však zavolal k sebe a povedal: Viete, že vládcovia panujú nad národmi a mocnári ich utláčajú. 26 Medzi vami to tak nebude! Ale kto sa chce stať medzi vami veľkým, bude vaším sluhom. 27 Kto sa chce stať medzi vami prvý, bude vaším otrokom. 28 Ani Syn človeka neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť a dať svoj život ako výkupné za mnohých. 29 Keď vychádzali z Jericha, išiel za ním veľký zástup. 30 A hľa, pri ceste sedeli dvaja slepci. Keď počuli, že tade ide Ježiš, zvolali: Pane, Syn Dávidov, zmiluj sa nad nami. 31 Zástup ich okríkal, aby mlčali. Oni tým hlasnejšie kričali: Pane, Syn Dávidov, zmiluj sa nad nami. 32 Ježiš zastal, zavolal ich a opýtal sa: Čo chcete, aby som vám urobil? 33 Odpovedali mu: Pane, nech sa nám otvoria oči! 34 Ježiš sa zľutoval nad nimi a dotkol sa ich očí. Hneď začali vidieť a nasledovali ho. |
| 1 Keď sa priblížili k Jeruzalemu a prišli do Betfagé k Olivovému vrchu, vtedy Ježiš poslal dvoch učeníkov 2 a povedal im: Choďte do dediny, čo je pred vami, a hneď nájdete priviazanú oslicu a s ňou osliatko. Odviažte ich a priveďte mi ich! 3 A keby vám niekto niečo hovoril, povedzte: Pán ich potrebuje. A hneď ich pošle. 4 To sa stalo, aby sa splnilo, čo bolo povedané ústami proroka: 5 Povedzte dcére Sion:Hľa, tvoj kráľ prichádza k tebe,tichý, ktorý jazdí na oslicia na oslíkovi, mláďati ťažného zvieraťa. 6 Učeníci šli a urobili, ako im Ježiš prikázal. 7 Priviedli oslicu aj oslíka, pokládli na ne svoje plášte a on si na ne sadol. 8 Veľký zástup prestieral na cestu svoje plášte, iní odsekávali ratolesti zo stromov a prestierali ich na cestu. 9 A zástupy, čo šli pred ním i za ním, volali: HosannaSynovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom!Hosannana výsostiach! 10 Keď Ježiš vošiel do Jeruzalema, v celom meste nastal rozruch. Pýtali sa: Kto je to? 11 A zástupy im odpovedali: To je prorok Ježiš, ten z galilejského Nazareta. 12 Ježiš vošiel do chrámu a vyhnal všetkých, čo predávali a kupovali v chráme. Peňazomencom poprevracal stoly, predavačom holubov lavice 13 a povedal im: Je napísané: Môj dom sa bude volať domom modlitby.Ale vy z neho robíte pelech lotrov. 14 V chráme k nemu prišli slepí a chromí. A on ich uzdravoval. 15 Keď veľkňazi a zákonníci videli divy, ktoré robil, i deti, ktoré volali v chráme: Hosanna Synovi Dávidovmu!, nahnevali sa 16 a povedali mu: Počuješ, čo hovoria? Ježiš im odpovedal: Pravdaže! Nikdy ste nečítali: Z úst batoliat a dojčeniec pripravil si si chválu? 17 Nato ich opustil, vyšiel von z mesta do Betánie a tam prenocoval. 18 Keď sa ráno vracal do mesta, pocítil hlad. 19 Pri ceste uvidel figovník, prišiel k nemu, ale nenašiel na ňom nič, iba samé lístie. Povedal mu: Nech sa na tebe už nikdy viac neurodí ovocie! A figovník hneď vyschol. 20 Pri pohľade na to sa učeníci čudovali: Ako to, že figovník tak zrazu vyschol?! 21 Ježiš im odpovedal: Amen, hovorím vám: Ak budete mať vieru a nebudete pochybovať, urobíte nielen to, čo som urobil s figovníkom, ale ak poviete aj tomuto vrchu: Zdvihni sa a hoď sa do mora!, stane sa to. 22 A dostanete všetko, o čo budete v modlitbe s vierou prosiť. 23 Keď prišiel do chrámu a učil, pristúpili k nemu veľkňazi a starší ľudu a pýtali sa: Akou mocou toto robíš a kto ti dal túto moc? 24 Ježiš im odpovedal: Aj ja sa vás na niečo opýtam. Ak mi na to odpoviete, aj ja vám poviem, akou mocou to robím. 25 Odkiaľ bol Jánov krst? Z neba, či od ľudí? Oni medzi sebou uvažovali: Ak povieme, že z neba, povie nám: Prečo ste mu teda neuverili? 26 Ale ak povieme, že od ľudí, musíme sa báť zástupu, lebo Jána všetci pokladajú za proroka. 27 Odpovedali teda Ježišovi: Nevieme. Tu im povedal: Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím. 28 Čo myslíte? Istý človek mal dvoch synov. Prišiel k prvému a povedal: Syn môj, choď dnes pracovať do vinice. 29 Ale ten mu odpovedal: Nechce sa mi. Neskôr to však oľutoval a šiel. 30 Prišiel teda k druhému a povedal to isté. Ten síce odpovedal: Idem, pane, ale nešiel. 31 Kto z tých dvoch splnil otcovu vôľu? Povedali: Prvý. Ježiš im odpovedal: Amen, hovorím vám, že colníci a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva. 32 Lebo Ján k vám prišiel cestou spravodlivosti, no neuverili ste mu, ale colníci a neviestky mu uverili. Vy ste to videli, ale ani potom ste neprejavili ľútosť a neuverili ste mu. 33 Počujte iné podobenstvo! Istý hospodár vysadil vinicu, ohradil ju plotom, vykopal v nej lis a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval. 34 Keď sa priblížil čas oberačky, poslal k vinohradníkom svojich sluhov, aby prevzali úrodu. 35 Vinohradníci však pochytali jeho sluhov, jedného zbili, druhého zabili a ďalšieho ukameňovali. 36 Hospodár poslal opäť iných sluhov, viac ako predtým, ale urobili im to isté. 37 Napokon k nim poslal svojho syna, pretože si myslel: Iste budú mať k môjmu synovi úctu. 38 Pri pohľade na syna si však vinohradníci povedali: Toto je dedič! Poďte, zabime ho a jeho dedičstvo bude naše. 39 Chytili ho, vyhodili von z vinice a zabili ho. 40 Keď potom príde majiteľ vinice, čo urobí tým vinohradníkom? 41 Povedali mu: Zlých bez milosti zahubí a vinicu prenajme iným vinohradníkom, ktorí mu budú načas odovzdávať úrodu. 42 Ježiš im povedal: Nikdy ste nečítali v Písmach: Kameň, ktorý stavitelia zavrhli,stal sa uholným kameňom.Pán to urobil,je to obdivuhodné v našich očiach? 43 Preto vám hovorím, že vám bude odňaté Božie kráľovstvo a bude dané národu, ktorý bude prinášať úrodu. 44 Kto padne na ten kameň, doláme sa, a na koho padne on, toho rozmliaždi. 45 Keď veľkňazi a farizeji počuli tieto jeho podobenstvá, pochopili, že hovorí o nich. 46 Chceli ho chytiť, len sa báli zástupov, lebo ho pokladali za proroka. |
| 1 Ježiš im zase hovoril v podobenstvách: 2 Nebeské kráľovstvo sa podobá kráľovi, ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi. 3 Poslal sluhov, aby zavolali pozvaných na svadbu. Tí však nechceli prísť. 4 Opäť poslal iných sluhov so slovami: Povedzte pozvaným: Hostinu som už prichystal, voly a kŕmny dobytok som pozabíjal a všetko je hotové. Poďte na svadbu! 5 Pozvaní však na to nedbali a odišli, jeden na svoje pole, druhý za svojím obchodom. 6 Ostatní pochytali jeho sluhov, zhanobili ich a zabili. 7 Tu sa kráľ rozhneval, poslal svoje vojská, zničil vrahov a ich mesto vypálil. 8 Potom povedal svojim sluhom: Svadba je pripravená, ale pozvaní jej neboli hodní. 9 Choďte teda na rázcestia a koho nájdete, pozvite ho na svadbu. 10 Sluhovia vyšli na cesty a zhromaždili všetkých, ktorých našli, zlých aj dobrých, a svadobná sieň sa naplnila hodovníkmi. 11 Keď kráľ vošiel pozrieť na hodovníkov, videl tam človeka, ktorý nebol oblečený do svadobného rúcha. 12 Povedal mu: Priateľ môj, ako si sem vošiel, veď nemáš svadobné rúcho? On onemel. 13 Vtedy kráľ povedal sluhom: Zviažte mu nohy a ruky a vyhoďte ho von do tmy. Tam bude plač a škrípanie zubami. 14 Lebo je veľa povolaných, ale málo vyvolených. 15 Vtedy farizeji odišli a dohodli sa, ako ho podchytia v reči. 16 Poslali k nemu svojich učeníkov a herodiánov so slovami: Učiteľ, vieme, že hovoríš pravdu a pravdivo učíš Božie cesty. Neberieš ohľad na nikoho, lebo sa nepozeráš na osobu človeka. 17 Povedz nám teda, čo si myslíš: Je dovolené platiť daň cisárovi, alebo nie? 18 Ježiš spoznal ich zlomyseľnosť a povedal: Čo ma pokúšate, pokrytci? 19 Ukážte mi peniaz, ktorým sa platí daň! — A tak mu priniesli denár. 20 Opýtal sa ich: Čí je tento obraz a nápis? 21 Cisárov, odpovedali mu. Nato im povedal: Odovzdávajte teda cisárovi, čo je cisárovo, a Bohu, čo je Božie! 22 Keď to počuli, začudovali sa, nechali ho a odišli. 23 V ten deň prišli k nemu saduceji, ktorí tvrdia, že niet zmŕtvychvstania, a opýtali sa ho: 24 Učiteľ, Mojžiš povedal: Ak niekto zomrie bez detí, jeho brat si ako najbližší príbuzný vezme jeho ženu a splodí svojmu bratovi potomka. 25 Bolo u nás sedem bratov. Prvý sa oženil a umrel, a pretože nemal potomka, zanechal ženu svojmu bratovi. 26 Podobne aj druhý a tretí, až po siedmeho. 27 Napokon po všetkých zomrela aj žena. 28 Nuž ktorého ženou z tých siedmich bude pri zmŕtvychvstaní? Veď ju mali všetci! 29 Ježiš im však odpovedal: Blúdite, lebo nepoznáte Písma ani Božiu moc. 30 Veď pri zmŕtvychvstaní sa ľudia ani neženia, ani nevydávajú, ale sú ako anjeli v nebi. 31 Či ste nečítali o zmŕtvychvstaní, čo vám povedal Boh: 32 Ja som Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jákoba?Veď on nie je Bohom mŕtvych, ale živých. 33 Keď to počuli zástupy, žasli nad jeho učením. 34 Keď farizeji počuli, že umlčal saducejov, zišli sa 35 a jeden z nich, znalec zákona, sa spýtal, aby ho pokúšal: 36 Učiteľ, ktoré je najväčšie prikázanie v zákone? 37 A on mu odpovedal: Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou mysľou. 38 To je veľké a prvé prikázanie. 39 Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého. 40 Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý zákon i proroci. 41 Keď sa farizeji zišli, opýtal sa ich Ježiš: 42 Čo si myslíte o Kristovi? Čí syn je? Dávidov, odpovedali mu. 43 Povedal im: Ako ho potom Dávid v Duchu nazýva Pánom, keď hovorí: 44 Pán povedal môjmu Pánovi:Sadni si po mojej pravici,kým ti nepoložím nepriateľov pod nohy? 45 Ak ho teda Dávid volá Pánom, ako to, že je jeho synom? 46 A nikto mu nevedel odpovedať ani slovo. Od toho dňa sa ho už nikto viac neodvážil vypytovať. |
| 1 Vtedy Ježiš povedal zástupom a svojim učeníkom: 2 Na Mojžišovu stolicu zasadli zákonníci a farizeji. 3 Robte teda a zachovávajte všetko, čo vám hovoria, ale podľa ich skutkov nekonajte. Lebo oni len hovoria, ale nerobia. 4 Zväzujú ťažké bremená, ktoré nemožno uniesť, a kladú ich ľuďom na plecia, ale sami nechcú nimi ani prstom pohnúť. 5 Všetky svoje skutky konajú iba preto, aby ich ľudia videli. Rozširujú svoje modlitbové remienky a zväčšujú si strapce na rúchach. 6 Majú radi popredné miesta na hostinách a prvé stolice v synagógach, 7 pozdravy na námestiach, a aj to, keď ich ľudia oslovujú: Rabbi! 8 Vy sa však nedávajte volať: Rabbi, lebo jeden je váš Učiteľ a vy všetci ste bratia. 9 Ani otcom nevolajte nikoho na zemi, lebo len jeden je váš Otec, ten v nebesiach. 10 Ani sa nedávajte volať vodcami, lebo len jeden je váš Vodca, Kristus. 11 Najväčší z vás bude vaším sluhom. 12 Kto sa bude povyšovať, bude ponížený, a kto sa poníži, bude povýšený. 13 Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci! Zatvárate nebeské kráľovstvo pred ľuďmi. Sami doň nevchádzate, a tým, čo by chceli vojsť, nedovolíte. 15 Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci! Obchádzate more i zem, aby ste získali jedného novoverca, a keď sa ním stane, urobíte z neho syna pekla, dva razy horšieho ako ste sami. 16 Beda vám, slepí vodcovia, ktorí hovoríte: Kto by prisahal na chrám, to nič nie je, ale toho, kto by prisahal na chrámové zlato, toho to už zaväzuje. 17 Blázni a slepci, čože je väčšie: zlato, či chrám, ktorý to zlato posväcuje? 18 Alebo: Kto by prisahal na oltár, to nič nie je. Ale toho, kto by prisahal na dar na ňom, to ho už zaväzuje. 19 Slepci, čože je väčšie: dar, alebo oltár, ktorý ten dar posväcuje? 20 Kto teda prisahá na oltár, prisahá naň i na všetko, čo je na ňom. 21 A kto prisahá na chrám, ten prisahá naň i na toho, kto v ňom prebýva. 22 A kto prisahá na nebo, prisahá na Boží trón i na toho, kto na ňom sedí. 23 Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci! Dávate desiatky z mäty, kôpru a rasce, ale zanedbali ste to, čo je závažnejšie v zákone: spravodlivosť, milosrdenstvo a vernosť. Toto bolo treba robiť, ale tamto nezanedbávať. 24 Slepí vodcovia, komára preciedzate, ale ťavu prehĺtate! 25 Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci! Čistíte čašu a misu zvonka, ale vnútri sú plné lúpeže a nemiernosti. 26 Slepý farizej, očisti najprv vnútro čaše, aby sa stal čistým aj jej vonkajšok. 27 Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci! Podobáte sa obieleným hrobom, ktoré sa zvonku zdajú pekné, ale vnútri sú plné umrlčích kostí a všelijakej nečistoty. 28 Tak aj vy sa zvonka zdáte ľuďom spravodlivými, zatiaľ čo vnútri ste plní pokrytectva a neprávosti. 29 Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci! Staviate hrobky prorokom a ozdobujete pomníky spravodlivých. 30 Hovoríte: Keby sme boli žili za dní našich otcov, neboli by sme s nimi prelievali krv prorokov. 31 Takto sami proti sebe svedčíte, že ste synmi tých, čo povraždili prorokov. 32 Dovŕšte teda mieru svojich otcov! 33 Hadi, vreteničie plemeno! Ako uniknete odsúdeniu do pekla? 34 Preto, hľa, ja k vám posielam prorokov, múdrych ľudí a zákonníkov. Vy niektorých z nich zabijete a ukrižujete, iných budete bičovať vo svojich synagógach a prenasledovať z mesta do mesta, 35 aby prišla na vás všetka spravodlivá krv, vyliata na zemi, počnúc krvou spravodlivého Ábela až po krv Zachariáša, Barachiášovho syna, ktorého ste zavraždili medzi chrámom a oltárom. 36 Amen, hovorím vám, to všetko príde na toto pokolenie. 37 Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý vraždíš prorokov a kameňuješ tých, čo boli poslaní k tebe! Koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti, ako sliepka zhromažďuje svoje kuriatka pod krídla, ale nechceli ste! 38 Hľa, váš dom vám zostáva spustnutý. 39 Lebo hovorím vám: Odteraz ma neuvidíte dovtedy, kým nebudete hovoriť: Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! |
