Hľadaný výraz: Mk 6,6-8,26, Preklad: Roháčkov preklad, Počet výsledkov: 3
| 6 A podivil sa ich nevere. A chodil vôkol po mestečkách a učil. 7 A povolal si k sebe tých dvanástich a začal ich posielať po dvoch a dával im moc nad nečistými duchami 8 a prikázal im, aby nebrali ničoho na cestu krome samej palice, ani kapsy ani chleba ani peňazí do opasku, 9 ale aby mali sandále podviazané a aby neobliekali dvoje sukieň. 10 A hovoril im: Kdekoľvek vojdete do domu, tam ostaňte, dokiaľ vôbec odtiaľ nevyjdete. 11 A ktoríkoľvek by vás neprijali ani vás nechceli počuť, idúc odtiaľ vytraste i ten prach zpod svojich nôh im na svedoctvo. Ameň vám hovorím, že znesiteľnejšie bude Sodomänom a Gomoranom v súdny deň ako tomu mestu. 12 Vtedy vyšli a kázali, aby činili pokánie. 13 A vyháňali mnoho démonov a mazali mnohých chorých olejom a uzdravovali. 14 A počul o tom kráľ Heródes (lebo jeho meno sa bolo stalo všeobecne známym) a hovoril: Ján Krstiteľ vstal z mŕtvych, a preto pôsobia v ňom tie divotvorné moci. 15 Jedni totiž hovorili, že je Eliáš, a iní hovorili, že je prorok alebo jako jeden z prorokov. 16 Ale keď to počul Heródes, povedal: To je Ján, ktorého som ja sťal; on vstal z mŕtvych. 17 Lebo ten istý Heródes poslal svojich sluhov a chopil Jána a poviazal ho v žalári pre Heródiadu, ženu Filipa, svojho brata, pretože si ju bol vzal za ženu. 18 Lebo Ján hovoril Heródesovi: Nepatrí sa ti mať ženu svojho brata. 19 Lež Heródiada mala zlé oko na neho a chcela ho zabiť, ale nemohla, 20 lebo Heródes sa bál Jána vediac, že je muž spravedlivý a svätý, a chránil ho. A počujúc ho všeličo i činil, a rád ho počúval. 21 Ale keď prišiel príhodný deň, keď na deň svojho narodenia robil Heródes svojim veľmožom, generálom a popredným Galilee hostinu, 22 a keď ta vošla dcéra tej istej Heródiady a tancovala, zaľúbila sa Heródesovi aj spoluhodovníkom; a kráľ povedal dievčaťu: Pýtaj odo mňa, čo len chceš, a dám ti. 23 A prisahal jej: Čo len budeš žiadať odo mňa, dám ti, a čo by bolo až do polovice môjho kráľovstva. 24 A ona vyšla a povedala svojej materi: Čo si mám pýtať? A ona riekla: Hlavu Jána Krstiteľa. 25 Vtedy hneď vošla so spechom ku kráľovi, pýtala si a riekla: Chcem, aby si mi naskutku dal na mise hlavu Jána Krstiteľa. 26 A kráľ sa veľmi zarmútil, ale pre prísahu a pre spoluhodovníkov nechcel ju odbyť. 27 Preto kráľ hneď poslal kata a rozkázal doniesť hlavu Jánovu. 28 A on odišiel, sťal ho v žalári a doniesol jeho hlavu na mise a dal ju dievčaťu, a dievča ju dalo svojej materi. 29 A keď to počuli jeho učeníci, prišli a vzali jeho mŕtve telo a položili ho do hrobu. 30 A apoštolovia sa sišli k Ježišovi a zvestovali mu všetko, čo činili a čo učili. 31 A povedal im: Poďte vy sami osobitne na pusté miesto a odpočiňte si trochu. Lebo bolo mnoho tých, ktorí prichádzali a odchádzali, a nemali kedy ani jesť. 32 A odplavili sa na lodi na pusté miesto osobitne. 33 A zástupy ich videly, že idú preč, a mnohí ho poznali. A sbehli sa ta pešo zo všetkých tých miest a predišli ich a shromaždili sa k nemu. 34 A keď vyšiel Ježiš z lode, videl veliký zástup ľudí a bolo mu ich ľúto, pretože boli jako ovce, nemajúce pastiera, a začal ich učiť mnohým veciam. 35 A keď už bolo mnoho hodín, pristúpili k nemu jeho učeníci a vraveli: Miesto je tu pusté, a už je veľa hodín. 36 Rozpusti ich, aby odišli do okolných dvorov poľných a do osád a nakúpili si chleba, lebo nemajú čo jesť. 37 Ale on odpovedal a riekol im: Dajte im vy jesť! A povedali mu: Či máme odísť a nakúpiť za dvesto denárov chleba a dať im jesť? 38 A on im povedal: Koľko chlebov máte? Iďte a pozrite! A keď zvedeli, riekli: Päť a dve ryby. 39 Vtedy ich rozkázal usadiť všetkých po stolových skupinách na zelenej tráve. 40 A položili sa v hriadkových oddeleniach po sto a po päťdesiat. 41 Potom vzal tých päť chlebov a tie dve ryby a vzhliadnuc do neba požehnal a lámal chleby a dával svojim učeníkom, aby kládli pred nich, aj tie dve ryby rozdelil všetkým. 42 A jedli všetci a nasýtili sa. 43 A nasbierali kúskov plných dvanásť košov, aj z tých rýb. 44 A tých, ktorí jedli tie chleby, bolo okolo päť tisíc mužov. 45 A hneď prinútil svojich učeníkov, aby vošli do lode a predišli ho na druhú stranu k Betsaide, kým vraj on rozpustí zástup. 46 A rozlúčiac sa s nimi odišiel na vrch modliť sa. 47 A keď bol večer, bola loď prostred mora, a on sám na zemi. 48 A keď ich videl trápiť sa veslovaním (lebo mali odporný vietor proti sebe), prišiel k nim okolo štvrtej stráže vnoci chodiac po mori a chcel ich obísť. 49 Ale oni, keď ho videli chodiť po mori, domnievali sa, že je to obluda, a skríkli, 50 lebo ho všetci videli a poľakali sa. Ale hneď prehovoril s nimi a povedal im: Dúfajte, ja som, nebojte sa! 51 A vyšiel k nim do lode, a vietor utíchol. A žasli v sebe prenáramne a divili sa, 52 lebo neboli porozumeli pri tých chleboch, ale ich srdce bolo zostalo zatvrdnuté. 53 A keď sa preplavili, prišli do Genezaretskej zeme a tam pristáli. 54 A keď vyšli z lode, hneď ako ho poznali, 55 pobehali po celom tom okolí a začali nosiť chorých na ležiskách ta, kde počuli, že je. 56 A kamkoľvek išiel do dedín alebo do miest alebo do domov na poli, na tržiskách kládli nemocných a prosili ho, žeby sa aspoň lemu jeho rúcha smeli dotknúť, a všetci, ktorí sa ho dotkli, boli uzdravení. |
| 1 A sišli sa k nemu farizeovia a niektorí zo zákonníkov, ktorí boli prišli z Jeruzalema. 2 A keď videli niektorých z jeho učeníkov, že obecnými rukami, to jest neumytými, jedia chlieb, karhali to. 3 Lebo farizeovia a všetci Židia robia tak, že ak si päsťou neumyjú rúk, nejedia držiac podanie starších. 4 Aj keď prijdú z trhu, ak sa neumyjú, tiež nejedia, a je aj mnoho iných vecí, ktoré prijali, aby ich držali, jako oplakovanie pohárov, krčahov, medeného riadu a jedální. 5 A farizeovia a zákonníci sa ho opýtali: Prečo nerobia tvoji učeníci podľa podania starších, ale jedia chlieb neumytými rukami? 6 A on odpovedal a riekol im: Dobre o vás prorokoval Izaiáš, o pokrytcoch, ako je napísané: Tento ľud ma ctí rtami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa. 7 Lež nadarmo ma uctievajú učiac učenia, ktoré sú nariadeniami ľudí. 8 Lebo opustiac prikázanie Božie držíte podanie ľudí - oplakovanie krčahov a pohárov, aj mnohé iné tomu podobné veci robíte. 9 A hovoril im: Dobre opovrhujete prikázaním Božím, aby ste zachovali svoje podanie. 10 Lebo veď Mojžiš povedal: Cti svojho otca i svoju mať, a: Ten, kto zlorečí otcovi alebo materi, nech zomrie! 11 Ale vy hovoríte: Keby povedal človek otcovi alebo materi: Korbán (to jest dar Bohu je to), čím by som ti mohol pomôcť -, 12 a už viacej mu nedáte nič vykonať pre jeho otca alebo pre jeho mater 13 a tak zbavujete slovo Božie moci svojím podaním, ktoré ste podali, a robíte mnohé tomu podobné veci. 14 A privolajúc si celý zástup povedal im: Počujte ma všetci a rozumejte! 15 Nieto ničoho z vonku človeka, čo vchádza do neho, čo by ho mohlo poškvrniť; ale to, čo vychádza z neho, to je to, čo poškvrňuje človeka. 16 Ak má niekto uši nato, aby počul, nech počuje! 17 Keď potom vošiel od zástupu do domu, pýtali sa ho jeho učeníci na to podobenstvo. 18 A povedal im: Či ste aj vy tak bez rozumu? Či nerozumiete, že nič z toho, čo z vonku vchádza do človeka, nemôže ho poškvrniť, 19 lebo to nevchádza do jeho srdca, ale do brucha a vychádza von do stoky, ktorá čistí všetky pokrmy? 20 A vravel, že to, čo vychádza z človeka, to poškvrňuje človeka. 21 Lebo z vnútra z ľudského srdca vychádzajú zlé myšlienky, 22 cudzoložstvá, smilstvá, vraždy, krádeže, lakomstvá, nešľachetnosti, lesť, nestudatosť, zlé oko, rúhania, pýcha, bláznovstvo. 23 Všetky tieto zlé veci vychádzajú z vnútra a poškvrňujú človeka. 24 A vstal odtiaľ a odišiel do okolia Týru a Sidona a vojdúc do domu chcel, aby nikto nezvedel o tom, ale sa nemohol utajiť. 25 Lebo počujúc o ňom žena, ktorej dcéruška mala nečistého ducha, prišla a padla k jeho nohám - 26 a žena bola Grékyňa, Sýrofeníčanka rodom - a prosila ho, žeby vyhnal démona z jej dcéry. 27 Ale Ježiš jej povedal: Nechaj, aby sa najprv nasýtily deti, lebo sa nesvedčí vziať chlieb detí a hodiť šteňatám. 28 Ale ona odpovedala a riekla mu: Áno, Pane, lebo aj šteňatá pod stolom jedia z odrobiniek detí. 29 Vtedy jej povedal: Pre to slovo idi; démon vyšiel z tvojej dcéry. 30 A odíduc do svojho domu našla dieťa ležať na posteli, a démon už bol vyšiel. 31 Potom zase odišiel z okolia Týru a Sidona a prišiel ku Galilejskému moru stredom cez okolie Desaťmestia. 32 A priviedli mu hluchého a zajakavého a prosili ho, žeby na neho vzložil ruku. 33 A pojmúc si ho od zástupu osobitne vložil svoje prsty do jeho uší a napľul a dotknul sa jeho jazyka 34 a vzhliadnuc do neba zavzdýchol a povedal mu: Efatha! čo je: Otvor sa! 35 A hneď boli otvorené jeho uši, a rozviazané bolo puto jeho jazyka, a hovoril správne. 36 A prikázal im, aby nikomu nepovedali o tom. Ale koľkokoľvek im on aj prikazoval, oni to tým väčšmi rozhlasovali 37 a žasli prenáramne a hovorili: Všetko dobre učinil, áno, pôsobí aj to, aby hluchí počuli a nemí hovorili. |
| 1 V tých dňoch, keď bol zase sídený veľký zástup, a nemali čo jesť, privolal si Ježiš svojich učeníkov a povedal im: 2 Ľúto mi je toho zástupu, lebo už tri dni dlejú so mnou a nemajú čo jesť. 3 A jestli ich domov prepustím hladných, poomdlievajú na ceste, lebo niektorí z nich prišli zďaleka. 4 A jeho učeníci mu odpovedali: Odkiaľ bude ktosi môcť týchto tu na pustine nasýtiť chlebom? 5 A opýtal sa ich: Koľko chlebov máte? A oni povedali: Sedem. 6 Vtedy rozkázal zástupu posadať si na zem. A vzal tých sedem chlebov a poďakujúc lámal a dával svojim učeníkom, aby predkladali, a kládli pred zástup. 7 A mali aj niekoľko rybičiek, a požehnajúc ich povedal, aby aj tie predkladali. 8 A tak jedli a nasýtili sa a nasberali zvyšných kúskov sedem košov. 9 A tých, ktorí jedli, bolo okolo štyroch tisícov, a rozpustil ich. 10 A hneď vošiel do lode so svojimi učeníkmi a prišiel do kraja Dalmanutha. 11 A vyšli farizeovia a začali sa s ním dohadovať vyhľadávajúc od neho znamenie z neba, pokúšajúc ho. 12 A zavzdýchnul vo svojom duchu a povedal: Čo toto pokolenie vyhľadáva jaké znamenie? Ameň vám hovorím, že tomuto pokoleniu nebude dané znamenie. 13 A zanechajúc ich tam vošiel zase do lode a odišiel na druhú stranu. 14 A zabudli vziať chleba a krome jedného chleba nemali viacej so sebou na lodi. 15 A prikazoval im a hovoril: Hľaďte, chráňte sa kvasu farizeov a kvasu Heródesovho! 16 Vtedy rozmýšľali medzi sebou, vraj chleba nemáme. 17 Ale keď to poznal Ježiš, povedal im: Čo to rozmýšľate, že nemáte chleba? Či ešte nechápete ani nerozumiete? Či ešte máte zatvrdnuté svoje srdce? 18 Či majúc oči nevidíte a majúc uši nečujete? A či sa nepamätáte, 19 keď som tých päť chlebov lámal medzi tých päť tisíc, koľko plných košov kúskov ste nasberali? A povedali mu: Dvanásť. 20 A keď tých sedem medzi tie štyri tisíce, koľko plných pletencov kúskov ste nasberali? A povedali mu: Sedem. 21 A riekol im: Či ešte nerozumiete? 22 A prišli do Betsaidy. A doviedli mu slepého a prosili ho, žeby sa ho dotknul. 23 A chopiac ruku slepého vyviedol ho von z mestečka a keď napľul v jeho oči, vzložil na neho ruky a pýtal sa ho, či niečo vidí? 24 A slepý pozrel hore a povedal: Vidím ľudí; lebo ich vidím chodiť ako nejaké stromy. 25 Potom zase položil ruky na jeho oči a kázal mu, aby pozrel hore. A tak bol uzdravený a videl všetko jasne a na ďaleko. 26 A poslal ho domov a povedal: Ani do toho mestečka nevojdi ani tam nikomu nepovedz o tom! |
