Hľadaný výraz: Mk 4,35-6,44, Preklad: Roháčkov preklad, Počet výsledkov: 3
| 35 A riekol im toho dňa, keď už bol večer: Prejdime na druhú stranu! 36 A zanechajúc zástup vzali ho so sebou tak, ako bol na lodi. A boly s ním aj iné lode. 37 Vtedy povstala veliká búrka od vetra, a vlny sa tak valily do lode, že sa až naplňovala. 38 A on bol v zálodí a spal na poduške. A zobudili ho a povedali mu: Učiteľu, či nedbáš, že hynieme? 39 A prebudiac sa pokarhal vietor a povedal moru: Mlč, umĺkni! A prestal vietor, a nastalo veľké ticho. 40 A povedal im: Čo ste takí bojazliví? Či ešte nemáte viery? 41 A veľmi sa báli a hovorili jeden druhému: Ktože je tento, že ho i vietor i more poslúchajú?! |
| 1 A prišli na druhú stranu mora do kraja Gadarénov. 2 A jako vyšiel z lode, hneď sa s ním stretol človek z hrobov, v nečistom duchu, 3 ktorý to človek mal svoje obydlie v hroboch, a už ho ani reťazami nemohol nikto viacej poviazať, 4 pretože bol často poviazaný putami na nohách a reťazami a roztrhal reťazi a putá polámal, a nikto ho nevládal skrotiť. 5 A vždycky, vodne i vnoci, bol na tamojších vrchoch a v hroboch a kričal a bil sa kameňmi. 6 A keď uvidel Ježiša zďaleka, bežal a poklonil sa mu 7 a skríknuc velikým hlasom povedal: Čo mám s tebou, Ježišu, Synu Najvyššieho Boha! Zaväzujem ťa prísahou na Boha, aby si ma netrápil! 8 Lebo mu hovoril: Vyjdi z človeka, nečistý duchu! 9 A pýtal sa ho: Jako ti je meno? A povedal mu: Legion mi je meno, lebo nás je mnoho. 10 A veľmi ho prosil, žeby ich neposielal preč z toho kraja. 11 A bolo tam na svahu vrchu veliké stádo svíň, pasúce sa. 12 A prosili ho všetci tí démoni a hovorili: Pošli nás do tých svíň, aby sme vošli do nich. 13 A Ježiš im hneď dovolil. Vtedy vyšli nečistí duchovia a vošli do svíň, a stádo sa srútilo dolu úbočím do mora, a bolo ich okolo dvoch tisícov, a potopily sa v mori. 14 A tí, ktorí ich pásli, utiekli a oznámili to v meste i v domoch v poli. A vyšli vidieť, čo sa to stalo. 15 A prišli k Ježišovi a videli posadlého, že sedí a je odiaty a má zdravý rozum, ten ktorý to bol mal ten legion, a báli sa. 16 A tí, ktorí to videli, rozprávali im, ako sa to stalo tomu posadlému, aj o tých sviniach. 17 A začali ho prosiť, žeby odišiel z ich kraja. 18 A keď vchádzal do lode, prosil ho ten predtým posadlý, žeby bol s ním. 19 No, Ježiš ho nenechal, ale mu povedal: Idi do svojho domu ku svojim a zvestuj im, aké veľké veci ti učinil Pán a že sa zmiloval nad tebou. 20 A odišiel a začal hlásať v Desaťmestí, jaké veľké veci mu učinil Ježiš; a všetci sa divili. 21 A keď sa preplavil Ježiš na lodi zase na druhú stranu, sišiel sa k nemu veliký zástup, a bol pri mori. 22 A hľa, prišiel jeden z predstavených synagógy, menom Jairus, a keď ho videl, padol k jeho nohám 23 a veľmi ho prosil a hovoril: Moja dcéruška skonáva: prosím, žeby si prišiel a vzložil na ňu ruky, že by bola uzdravená a žila. 24 A odišiel s ním. A išiel za ním veliký zástup, a tlačili ho zo všetkých strán. 25 Vtedy nejaká žena, ktorá bola v nemoci toku krvi dvanásť rokov 26 a mnoho vytrpela od mnohých lekárov a potrovila všetko svoje imanie, a nič jej to nebolo pomohlo, lež ešte bola prišla do horšieho; 27 tá, keď počula o Ježišovi, prišla v zástupe odzadu a dotkla sa jeho rúcha, 28 lebo si bola povedala: Ak sa len jeho rúcha dotknem, budem uzdravená. 29 A hneď vyschol prameň jej krvi, a pocítila na tele, že je uzdravená od svojej choroby. 30 A Ježiš hneď poznal v sebe, že vyšla z neho moc, a obrátiac sa v zástupe vravel: Kto sa dotknul mojeho rúcha? 31 A jeho učeníci mu vraveli: Vidíš, že ťa zástup tlačí zo všetkých strán, a hovoríš: Kto sa ma dotknul? 32 Ale on sa ohliadal dookola, aby videl tú, ktorá to urobila. 33 A žena bojac a trasúc sa, lebo vedela, čo sa pri nej stalo, prišla a padla pred ním a povedala mu celú pravdu. 34 A on jej povedal: Dcéro, tvoja viera ťa uzdravila. Iď v pokoji a buď zdravá a prostá svojej choroby. 35 A kým on ešte hovoril, tu prišli od predstaveného synagógy a vraveli: Tvoja dcéra už zomrela, načo ešte unúvaš Učiteľa? 36 Ale Ježiš počujúc slovo, ktoré hovorili, hneď povedal predstavenému synagógy: Neboj sa, len ver! 37 A nedal nikomu ísť za sebou, iba Petrovi, Jakobovi a Jánovi, Jakobovmu bratovi. 38 A prišli do domu predstaveného synagógy, a videl tam nepokojný ruch, plačúcich a kvíliacich veľmi, 39 a vojdúc povedal im: Čo robíte krik a plačete? Dieťa nezomrelo, ale spí. 40 A vysmievali ho. No, on vyženúc všetkých pojal otca dieťaťa i matku i tých, ktorí boli s ním, a vošiel ta, kde ležalo dieťa. 41 A uchopiac ruku dieťaťa povedal mu: Talitha kúmi! čo je preložené toľko jako: Dievčatko, tebe hovorím, vstaň! 42 A dievčatko hneď vstalo a chodilo, lebo malo dvanásť rokov. A žasli prenáramne. 43 A veľmi im prikázal, aby sa toho nikto nedozvedel. A povedal, aby jej dali jesť. |
| 1 Potom vyšiel odtiaľ a prišiel do svojej otčiny, a jeho učeníci išli za ním. 2 A keď bola sobota, začal učiť v synagóge. A mnohí, keď ho počuli, žasli a hovorili: Odkiaľ to tento má? A jaká je to múdrosť, ktorá mu je daná, že aj také divy sa dejú skrze jeho ruky? 3 Či nie je toto ten tesár, syn Máriin, a brat Jakobov, Jozesov, Júdov a Šimonov? A či nie sú aj jeho sestry tu u nás? A pohoršovali sa na ňom. 4 A Ježiš im povedal: Prorok nie je bezo cti, iba vo svojej otčine, medzi príbuznými a vo svojom dome. 5 A nemohol tam učiniť nijaký div, krome čo na niekoľkých chorých vzložil ruky a uzdravil ich. 6 A podivil sa ich nevere. A chodil vôkol po mestečkách a učil. 7 A povolal si k sebe tých dvanástich a začal ich posielať po dvoch a dával im moc nad nečistými duchami 8 a prikázal im, aby nebrali ničoho na cestu krome samej palice, ani kapsy ani chleba ani peňazí do opasku, 9 ale aby mali sandále podviazané a aby neobliekali dvoje sukieň. 10 A hovoril im: Kdekoľvek vojdete do domu, tam ostaňte, dokiaľ vôbec odtiaľ nevyjdete. 11 A ktoríkoľvek by vás neprijali ani vás nechceli počuť, idúc odtiaľ vytraste i ten prach zpod svojich nôh im na svedoctvo. Ameň vám hovorím, že znesiteľnejšie bude Sodomänom a Gomoranom v súdny deň ako tomu mestu. 12 Vtedy vyšli a kázali, aby činili pokánie. 13 A vyháňali mnoho démonov a mazali mnohých chorých olejom a uzdravovali. 14 A počul o tom kráľ Heródes (lebo jeho meno sa bolo stalo všeobecne známym) a hovoril: Ján Krstiteľ vstal z mŕtvych, a preto pôsobia v ňom tie divotvorné moci. 15 Jedni totiž hovorili, že je Eliáš, a iní hovorili, že je prorok alebo jako jeden z prorokov. 16 Ale keď to počul Heródes, povedal: To je Ján, ktorého som ja sťal; on vstal z mŕtvych. 17 Lebo ten istý Heródes poslal svojich sluhov a chopil Jána a poviazal ho v žalári pre Heródiadu, ženu Filipa, svojho brata, pretože si ju bol vzal za ženu. 18 Lebo Ján hovoril Heródesovi: Nepatrí sa ti mať ženu svojho brata. 19 Lež Heródiada mala zlé oko na neho a chcela ho zabiť, ale nemohla, 20 lebo Heródes sa bál Jána vediac, že je muž spravedlivý a svätý, a chránil ho. A počujúc ho všeličo i činil, a rád ho počúval. 21 Ale keď prišiel príhodný deň, keď na deň svojho narodenia robil Heródes svojim veľmožom, generálom a popredným Galilee hostinu, 22 a keď ta vošla dcéra tej istej Heródiady a tancovala, zaľúbila sa Heródesovi aj spoluhodovníkom; a kráľ povedal dievčaťu: Pýtaj odo mňa, čo len chceš, a dám ti. 23 A prisahal jej: Čo len budeš žiadať odo mňa, dám ti, a čo by bolo až do polovice môjho kráľovstva. 24 A ona vyšla a povedala svojej materi: Čo si mám pýtať? A ona riekla: Hlavu Jána Krstiteľa. 25 Vtedy hneď vošla so spechom ku kráľovi, pýtala si a riekla: Chcem, aby si mi naskutku dal na mise hlavu Jána Krstiteľa. 26 A kráľ sa veľmi zarmútil, ale pre prísahu a pre spoluhodovníkov nechcel ju odbyť. 27 Preto kráľ hneď poslal kata a rozkázal doniesť hlavu Jánovu. 28 A on odišiel, sťal ho v žalári a doniesol jeho hlavu na mise a dal ju dievčaťu, a dievča ju dalo svojej materi. 29 A keď to počuli jeho učeníci, prišli a vzali jeho mŕtve telo a položili ho do hrobu. 30 A apoštolovia sa sišli k Ježišovi a zvestovali mu všetko, čo činili a čo učili. 31 A povedal im: Poďte vy sami osobitne na pusté miesto a odpočiňte si trochu. Lebo bolo mnoho tých, ktorí prichádzali a odchádzali, a nemali kedy ani jesť. 32 A odplavili sa na lodi na pusté miesto osobitne. 33 A zástupy ich videly, že idú preč, a mnohí ho poznali. A sbehli sa ta pešo zo všetkých tých miest a predišli ich a shromaždili sa k nemu. 34 A keď vyšiel Ježiš z lode, videl veliký zástup ľudí a bolo mu ich ľúto, pretože boli jako ovce, nemajúce pastiera, a začal ich učiť mnohým veciam. 35 A keď už bolo mnoho hodín, pristúpili k nemu jeho učeníci a vraveli: Miesto je tu pusté, a už je veľa hodín. 36 Rozpusti ich, aby odišli do okolných dvorov poľných a do osád a nakúpili si chleba, lebo nemajú čo jesť. 37 Ale on odpovedal a riekol im: Dajte im vy jesť! A povedali mu: Či máme odísť a nakúpiť za dvesto denárov chleba a dať im jesť? 38 A on im povedal: Koľko chlebov máte? Iďte a pozrite! A keď zvedeli, riekli: Päť a dve ryby. 39 Vtedy ich rozkázal usadiť všetkých po stolových skupinách na zelenej tráve. 40 A položili sa v hriadkových oddeleniach po sto a po päťdesiat. 41 Potom vzal tých päť chlebov a tie dve ryby a vzhliadnuc do neba požehnal a lámal chleby a dával svojim učeníkom, aby kládli pred nich, aj tie dve ryby rozdelil všetkým. 42 A jedli všetci a nasýtili sa. 43 A nasbierali kúskov plných dvanásť košov, aj z tých rýb. 44 A tých, ktorí jedli tie chleby, bolo okolo päť tisíc mužov. |
