Hľadaný výraz: Mk 4,35-6,44, Preklad: Evanjelický preklad, Počet výsledkov: 3
| 35 V ten istý deň, keď sa zvečerilo, povedal: Prejdime na druhú stranu! 36 I opustili zástup a vzali Ho so sebou tak, ako bol na lodi; aj iné lode boli s Ním. 37 Vtedy strhla sa veľká povíchrica a vlny sa valili do lode, že sa už napĺňala. 38 On však spal v tyle lode na hlavnici. Zobudili Ho, volajúc: Nedbáš, Majstre, že hynieme? 39 A On, prebudiac sa, pohrozil vetru a povedal moru: Zmĺkni, utíš sa! I prestal víchor a nastalo veľké utíšenie. 40 Potom im povedal: Čo sa tak strachujete? Ako to, že nemáte viery? 41 I báli sa veľkou bázňou a hovorili medzi sebou: Kto je to, že Ho aj vietor, aj more poslúchajú? |
| 1 Potom prišli na druhú stranu mora, do kraja Gerazénov. 2 A hneď, ako vystúpil z lode, vyšiel Mu z hrobov naproti človek nečistého ducha; 3 býval totiž v hroboch, a nikto ho nemohol sputnať ani reťazami. 4 Často ho síce sputnali a zviazali, ale roztrhal reťaze a polámal putá a nikto ho nevládal skrotiť. 5 Tak býval celé dni a noci v hroboch a po vrchoch, kričal a tĺkol sa kameňmi. 6 Keď uvidel zďaleka Ježiša, pribehol a hodil sa pred Ním, 7 potom skríkol silným hlasom: Čo Ťa do mňa, Ježiš, Syn najvyššieho Boha? Zaklínam Ťa Bohom, nemuč ma! 8 (Ježiš) mu totiž povedal: Duch nečistý, vyjdi z toho človeka! 9 A spýtal sa ho: Ako sa voláš? Odpovedal: Moje meno je Légia, lebo nás je mnoho. 10 A veľmi Ho prosil, aby ich nevyháňal z krajiny. 11 Pásla sa tam na svahu vrchu veľká črieda svíň. 12 I prosili Ho [duchovia]: Pošli nás do svíň, aby sme vošli do nich. 13 A povolil im. Vyšli teda nečistí duchovia a vošli do svíň; i rútila sa asi dvojtisícová črieda svahom do mora a potopila sa v mori. 14 Pastieri však utiekli a vyrozprávali to po meste i po osadách; a ľudia vyšli pozrieť, čo sa stalo. 15 A príduc k Ježišovi, videli démonom posadnutého, ktorý mal Légiu, sedieť oblečeného a pri rozume, i preľakli sa. 16 Tu im očití svedkovia rozprávali, ako to bolo s tým posadnutým a so sviňami. 17 I prosili Ho, aby odišiel z ich končín. 18 A keď vstupoval na loď, prosil Ho onen bývalý posadnutý, aby mohol ísť s Ním. 19 Ježiš mu však nedovolil, ale mu riekol: Choď domov k svojim a zvestuj im, čo ti urobil Pán, a že sa zmiloval nad tebou. 20 A on odišiel a začal rozhlasovať po Desaťmestí, čo veľké mu urobil Ježiš; a všetci sa divili. 21 Keď sa Ježiš znova preplavil loďou na druhú stranu, zhromaždil sa k Nemu veľký zástup, keď bol ešte pri mori. 22 Tu prišiel jeden z predstavených synagógy, menom Jairos, a keď Ho uzrel, padol Mu k nohám 23 a veľmi Ho prosil: Dcéra mi umiera, príď teda, polož na ňu ruku, aby ozdravela a žila. 24 A šiel s ním; nasledoval Ho veľký zástup a tlačili Ho. 25 Medzitým akási žena, ktorá mala dvanásť rokov krvotok 26 a mnoho trpela od mnohých lekárov a strovila všetko, čo mala, a nič jej neosožilo, ale naopak: bolo jej vždy horšie, - 27 keď počula o Ježišovi, prišla v zástupe odzadu a dotkla sa Mu rúcha. 28 Lebo si povedala: Ak sa Mu čo aj len rúcha dotknem, ozdraviem! 29 A hneď vyschol prameň jej krvi a pocítila v tele, že je vyliečená z múk. 30 Ale Ježiš hneď pocítil, že vyšla z Neho sila, obrátil sa v zástupe a spýtal sa: Kto sa mi dotkol rúcha? 31 I povedali Mu učeníci: Vidíš, že sa zástup tlačí na Teba, a spytuješ sa: Kto sa ma dotkol? 32 Obzrel sa, aby videl tú, ktorá to spravila. 33 No žena, ktorá vedela, čo sa s ňou stalo, prestrašená a trasúc sa pristúpila, padla pred Ním a povedala Mu celú pravdu. 34 On jej povedal: Dcéra, tvoja viera ťa zachránila; choď v pokoji a buď uzdravená zo svojho trápenia. 35 Ešte hovoril, keď prišli ľudia od predstaveného synagógy so zvesťou: Už ti dcéra umrela, načo ešte obťažuješ Majstra? 36 Ale Ježiš, keď počul, o čom je reč, povedal predstavenému synagógy: Neboj sa, len ver! 37 A nikomu nedovolil, aby Ho nasledoval, len Petrovi, Jakubovi a Jánovi, bratovi Jakubovmu. 38 A prišli do domu predstaveného synagógy. Keď videl zhluknutie mnohých plačúcich a bedákajúcich, 39 vošiel dnu a povedal im: Prečo robíte hluk a plačete? Neumrelo dieťa, ale spí. 40 A oni Ho vysmiali. Nato vyhnal všetkých, vzal so sebou otca a matku dieťaťa i tých, čo boli s Ním, a vošiel tam, kde bolo dieťa. 41 Chytil dieťaťu ruku a povedal mu: Talitha kumi! - to znamená v preklade: Dievča, hovorím ti, vstaň! 42 A dievča hneď vstalo a chodilo; bolo totiž dvanásťročné. A z veľkého úžasu boli ako bez seba. 43 On im však prikazoval, aby sa o tom nikto nedozvedel. Potom kázal dať jej jesť. |
| 1 Nato vyšiel odtiaľ a prišiel do svojej otčiny a učeníci Ho nasledovali. 2 Keď prišla sobota, začal učiť v synagóge, a mnohí, ktorí Ho počúvali, veľmi sa divili a hovorili: Odkiaľ to má? A čo je to za múdrosť, čo Mu bola daná? A čo sú to za prejavy moci, čo sa dejú jeho rukami? 3 Či to nie je ten tesár, syn Márie a brat Jakubov, Jozefov, Júdov a Šimonov? A či Mu sestry nežijú tu medzi nami? A pohoršovali sa na Ňom. 4 Ježiš im však riekol: Nikde nie je prorok bezo cti, iba ak vo svojej otčine medzi pokrvnými a vo svojom dome. 5 A nemohol tam urobiť iného divu, len čo na niekoľkých chorých položil ruky a uzdravil ich. 6 A divil sa ich nevere. Potom chodil po okolitých dedinách a učil. 7 Nato zavolal si dvanástich a začal ich rozosielať po dvoch; dal im moc nad nečistými duchmi 8 a prikázal im nebrať si na cestu nič okrem palice - ani chlieb, ani kapsu, ani medené peniaze do opaska, 9 iba obuv na nohy; ani druhé spodné rúcho na preoblečenie. 10 Ďalej im povedal: Do ktoréhokoľvek domu prídete, zostaňte tam, kým neodídete odtiaľ. 11 Ak by vás niekde neprijali, ani nevypočuli, odíďte odtiaľ a straste si prach z nôh na svedectvo proti nim. [Veru, hovorím vám: ľahšie bude v súdny deň Sodomčanom a Gomorčanom ako tomuto mestu.] 12 Vyšli teda a kázali pokánie, 13 vyháňali mnohých démonov, olejom pomazali mnohých nemocných a uzdravovali ich. 14 Aj kráľ Herodes počul o Ježišovi, lebo Jeho meno bolo už známe; hovorilo sa: Ján Krstiteľ vstal z mŕtvych, a preto pôsobí v Ňom zázračná moc. 15 Iní hovorili: To je Eliáš, iní zase hovorili: To je prorok ako niektorý z prorokov. 16 Keď to však počul Herodes, povedal: Ján, ktorého som dal sťať, vstal z mŕtvych. 17 Herodes totiž dal zlapať Jána a v putách uvrhnúť do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa, lebo si ju vzal za ženu, 18 a Ján bol povedal Herodesovi: Nie ti je dovolené žiť so ženou bratovou. 19 Preto Herodias zanevrela na neho a chcela ho zabiť, ale nemohla, 20 lebo Herodes sa bál Jána vediac, že je spravodlivý a svätý; a dal ho strážiť. Keď ho počúval, bol mnoho razy v rozpakoch, a jednako rád ho počúval. 21 Prišiel však vhodný deň, keď Herodes svojim hodnostárom a vysokým dôstojníkom a popredným Galilejcom vystrojil hostinu na svoje narodeniny. 22 Vtedy vstúpila dcéra onej Herodiady, tancovala a zaľúbila sa Herodesovi a jeho spoluhodovníkom. Kráľ povedal dievčaťu: Zažiadaj si odo mňa, čo len chceš, a dám ti; 23 aj sa jej zaprisahal: Čo si len zažiadaš, dám ti, až do polovice svojho kráľovstva. 24 Ona vyšla a spýtala sa matky: Čo si žiadať? Odvetila jej: Hlavu Jána Krstiteľa. 25 Hneď sa poponáhľala ku kráľovi a predniesla mu svoju žiadosť: Chcem, aby si mi dal hneď na mise hlavu Jána Krstiteľa. 26 Kráľ sa veľmi zarmútil, ale pre prísahu a kvôli spoluhodovníkom nechcel jej odrieknuť. 27 Kráľ teda ihneď poslal kata s rozkazom priniesť hlavu Jánovu. Ten odišiel, sťal ho vo väzení, 28 priniesol jeho hlavu na mise a odovzdal ju dievčaťu, dievča ju dalo zas materi. 29 Keď to počuli Jánovi učeníci, prišli, vzali jeho mŕtvolu a vložili do hrobu. 30 Apoštolovia zišli sa k Ježišovi a oznámili Mu všetko, čo robili a učili. 31 Povedal im: Poďte sami na osamelé miesto a odpočiňte si trochu. Lebo toľkí prichádzali a odchádzali, že sa nemali ani kedy najesť. 32 Odplavili sa teda loďou na pusté miesto do samoty. 33 Ale mnohí ich videli odchádzať a dozvedeli sa, kam, preto zbehli sa tam pešo zo všetkých miest a predišli ich. 34 Keď Ježiš vystúpil, uzrel veľký zástup, i zľutoval sa nad ním, lebo boli ako ovce, ktoré nemajú pastiera. A začal ich učiť mnohému. 35 Keď už bolo mnoho hodín, pristúpili k Nemu učeníci a hovorili: Kraj je pustý a už je mnoho hodín; 36 rozpusť ich, nech idú po okolitých osadách a dedinách a nakúpia si niečo jedla. 37 Ale On im povedal: Vy im dajte jesť. Odpovedali Mu: Či máme ísť nakúpiť chleba za dvesto denárov a dať im jesť? 38 Opýtal sa ich: Koľko máte chlebov? Choďte pozrieť! A keď pozreli, povedali: Päť, a dve ryby. 39 Vtedy kázal im všetkým posadať si po skupinách do zelenej trávy. 40 I posadali si v radoch po sto a po päťdesiat. 41 Potom vzal tých päť chlebov a obe ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával učeníkom, aby im podávali; aj obe ryby podelil všetkým. 42 A všetci jedli a nasýtili sa. 43 A ešte aj zvyškov nazbierali dvanásť plných košov, aj z rýb. 44 Tých však, čo jedli chleby, bolo päťtisíc mužov. |
