Hľadaný výraz: Mk 3-4, Preklad: Roháčkov preklad, Počet výsledkov: 2
| 1 A zase vošiel do synagógy. A bol tam človek, ktorý mal uschlú ruku. 2 A striehli ho, či ho uzdraví v sobotu, aby ho obžalovali. 3 A povedal človekovi, ktorý mal uschlú ruku: Vstaň do prostredku! 4 A povedal im: Či sa smie v sobotu dobre robiť a či zle robiť - život zachrániť a či zabiť? A oni mlčali. 5 A obzrúc sa po nich dookola s hnevom, súčasne zarmútený nad tvrdosťou ich srdca, povedal človekovi: Vystri svoju ruku! A vystrel, a jeho ruka bola zase zdravá jako tá druhá. 6 A farizeovia vyšli hneď a radili sa s heródiánmi proti nemu, jako by ho zahubili. 7 A Ježiš odišiel so svojimi učeníkmi k moru. A išlo za ním veliké množstvo ľudu od Galilee i z Judska, 8 z Jeruzalema, z Idumee, zo Zajordánia, i tí z okolia Týru a Sidona, veliké množstvo, keď počuli, jaké mnohé divné veci činil, prišli k nemu. 9 A povedal svojim učeníkom, aby mu bola loďka napohotove pre zástup, aby ho netlačili; 10 lebo mnohých uzdravil, takže sa len tak všetci na neho valili, aby sa ho dotkli, ktorí mali nejaké choroby. 11 Aj nečistí duchovia, keď ho videli, padali pred ním, kričali a hovorili: Ty si ten Syn Boží! 12 A veľmi im prikazoval, aby ho nevyjavovali. 13 A vyšiel na vrch a povolal si k sebe tých, ktorých sám chcel, a odišli za ním. 14 A ustanovil dvanástich, aby boli s ním, aby ich posielal kázať, 15 a aby mali moc uzdravovať neduhy a vyháňať démonov. 16 A tedy ustanovil dvanástich, Šimona, ktorému pridal meno Peter, 17 a Jakoba, syna Zebedeovho, a Jána, brata Jakobovho, a pridal im meno: Boanerges, čo je: Synovia hromu; 18 a Andreja a Filipa a Bartolomea a Matúša a Tomáša a Jakoba Alfeovho a Taddea a Šimona Kananitského 19 a Judáša Iškariotského, ktorý ho aj zradil. A prišli do domu. 20 A opät sa sišiel zástup, takže nemohli ani chleba pojesť. 21 A keď počuli o tom jeho príbuzní, išli, aby ho chytili, lebo vraveli, že pošiel z rozumu. 22 A zákonníci, ktorí boli prišli dolu od Jeruzalema, hovorili, že má Belzebúba a že kniežaťom nad démonami vyháňa démonov. 23 A privolajúc si ich hovoril im v podobenstvách: Ako môže satan vyháňať satana? 24 A jestli sa kráľovstvo rozdvojí samo proti sebe, to kráľovstvo nemôže obstáť. 25 A rozdvojí-li sa dom sám proti sebe, nebude môcť obstáť ten dom. 26 A jestli satan povstal sám proti sebe a rozdvojil sa, nemôže obstáť, ale mu je koniec. 27 Nikto nemôže rozchvátať náradie silného vojdúc do jeho domu, ak by prv nepoviazal toho silného, a len potom zlúpi jeho dom. 28 Ameň vám hovorím, že všetky hriechy budú odpustené ľudským synom i všetky rúhania, ktorýmikoľvek by sa rúhali; 29 ale ten, kto by sa rúhal Svätému Duchu, nemá odpustenia na veky, ale je vinný večného súdu. 30 Lebo hovorili: Má nečistého ducha. 31 A tedy prišli jeho matka i jeho bratia a stojac vonku poslali k nemu a volali ho. 32 A sedel okolo neho zástup, a povedali mu: Hľa, tvoja matka i tvoji bratia i tvoje sestry ťa vonku hľadajú. 33 A on im odpovedal: Kto je moja matka, a kto sú moji bratia? 34 A obzrúc sa dookola po tých, ktorí sedeli vôkol neho, rečie: Hľa, moja matka a moji bratia! 35 Lebo ktokoľvek by činil vôľu Božiu, ten je mojím bratom, mojou sestrou i matkou. |
| 1 A zase započal učiť pri mori. A shromaždil sa k nemu veliký zástup, takže vošiel do lode a sedel na mori, a všetok zástup bol pri mori na zemi. 2 A učil ich mnohému v podobenstvách a hovoril im vo svojom učení: 3 Počujte! Hľa, vyšiel rozsievač, aby rozsieval. 4 A stalo sa v tom, ako rozsieval, že jedno padlo vedľa cesty. A prileteli nebeskí vtáci a sozobali ho. 5 A iné padlo na skalnaté miesto, kde nemalo mnoho zeme, a hneď vzišlo, lebo nemalo hlbokosti zeme. 6 Ale keď vyšlo slnce, vyhorelo a preto, že nemalo koreňa, vyschlo. 7 A zase iné padlo do tŕnia, a vzišlo tŕnie a udusilo ho, a nedalo užitku. 8 A opät iné padlo do dobrej zeme a vydalo užitok vzchádzajúc a rastúc, a donieslo niektoré tridsať, niektoré šesťdesiat a niektoré sto. 9 A hovoril im: Kto má uši nato, aby počul, nech počuje! 10 A keď bol sám, opýtali sa ho tí, ktorí boli okolo neho, s tými dvanástimi, na tie podobenstvá. 11 A povedal im: Vám je dané poznať tajomstvo kráľovstva Božieho; ale tamtým vonku deje sa všetko v podobenstvách, 12 aby hľadiac hľadeli, ale nevideli, a čujúc počuli, ale nerozumeli, aby sa asnáď neobrátili, a odpustily by sa im hriechy. 13 A rečie im: Či nerozumiete tomu podobenstvu? A jakože potom porozumiete všetkým podobenstvám? 14 Rozsievač seje slovo. 15 A toto sú tí vedľa cesty, kde sa seje slovo, ktorí, keď počujú, hneď ide satan a vyníma slovo, vsiate v ich srdciach. 16 A podobne sú tí, ktorí sa sejú na skalnatých miestach, ktorí, keď počujú slovo, hneď ho s radosťou berú, 17 lež nemajú v sebe koreňa, ale sú dočasní; a potom, keď nastane súženie alebo prenasledovanie pre slovo, hneď sa horšia. 18 A sú iní, ktorí sa sejú do tŕnia; to sú takí, ktorí počuli slovo, 19 ale starosti tohoto sveta a zvod bohatstva a iné žiadosti, vchádzajúce do srdca, udusujú slovo, a býva bez užitku. 20 A zase tamtí, ktorí sťa na dobrej zemi sú posiati, sú takí, ktorí počúvajú slovo a prijímajú ho a donášajú užitok: niektoré tridsať, niektoré šesťdesiat a niektoré sto. 21 A vravel im: Či azda ide svieca nato, aby ju postavili pod nádobu alebo pod posteľ a či nie nato, aby ju postavili na svietnik? 22 Lebo nič nie je tak skryté, čo by nemalo byť zjavené, ani nebolo ukryté, ale tiež iba nato, aby vyšlo na javo. 23 Ak má niekto uši nato, aby počul, nech počuje! 24 A vravel im: Vidzte, čo čujete! Jakou mierou meriate, takou vám bude odmerané a pridané bude vám počúvajúcim. 25 Lebo kto má, tomu bude dané, a kto nemá, od toho sa vezme i to, čo nemá. 26 A vravel: S kráľovstvom Božím je to tak, ako keby človek hodil semä na zem 27 a spával by a vstával vodne i vnoci, a semä by vzchádzalo a rástlo, že sám nevie ako; 28 lebo zem donáša úrodu sama od seba, najprv bylinu, potom klas a potom plné ovocie v klase. 29 A keď dozreje plod, hneď pošle srp, lebo sa dostanovila žatva. 30 A vravel: Čomu máme pripodobniť kráľovstvo Božie? Alebo jakým podobenstvom ho máme zobraziť? 31 Je ako horčičné zrno, ktoré, keď sa poseje na zem, je menšie od všetkých semien, ktoré sú na zemi; 32 ale keď sa zaseje, vzchádza a býva väčšie od všetkých zelín a ženie veliké letorasty, takže pod jeho tôňou môžu si nebeskí vtáci robiť hniezda. 33 A mnohými takými podobenstvami im hovoril slovo, tak ako mohli počuť. 34 No, bez podobenstva im nehovoril, ale osobitne vykladal svojim učeníkom všetko. 35 A riekol im toho dňa, keď už bol večer: Prejdime na druhú stranu! 36 A zanechajúc zástup vzali ho so sebou tak, ako bol na lodi. A boly s ním aj iné lode. 37 Vtedy povstala veliká búrka od vetra, a vlny sa tak valily do lode, že sa až naplňovala. 38 A on bol v zálodí a spal na poduške. A zobudili ho a povedali mu: Učiteľu, či nedbáš, že hynieme? 39 A prebudiac sa pokarhal vietor a povedal moru: Mlč, umĺkni! A prestal vietor, a nastalo veľké ticho. 40 A povedal im: Čo ste takí bojazliví? Či ešte nemáte viery? 41 A veľmi sa báli a hovorili jeden druhému: Ktože je tento, že ho i vietor i more poslúchajú?! |
