Hľadaný výraz: Mk 14,1-16,8, Preklad: Evanjelický preklad, Počet výsledkov: 3
| 1 O dva dni mal byť hod veľkonočného baránka a slávnosti nekvasených chlebov. Veľkňazi a zákonníci hľadali, ako by Ho ľstivo zlapali a zabili. 2 Hovorili totiž: Nie vo sviatok, aby nebola vzbura medzi ľudom! 3 Keď bol v Betánii v dome Šimona Malomocného a sedel za stolom, prišla žena s alabastrovou nádobou drahocennej masti z pravej nardy. Rozbila alabastrovú nádobu a masť Mu vyliala na hlavu. 4 Ale niektorí sa medzi sebou rozhorčene rozprávali: Načo bola táto strata masti? 5 Lebo táto masť sa mohla predať za viac ako tristo denárov a (tie) dať chudobným. I dohovárali jej. 6 Ale Ježiš povedal: Nechajte ju; čo ju zarmucujete? Dobrý skutok mi preukázala. 7 Lebo chudobných vždy máte so sebou, a keď budete chcieť, budete im môcť dobre činiť; ale mňa nemáte vždy. 8 Čo mohla, urobila: vopred mi pomazala telo na pohreb. 9 Veru, hovorím vám: Kdekoľvek na celom svete bude sa zvestovať evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo urobila. 10 Nato Judáš, jeden z dvanástich, odišiel k veľkňazom, aby im Ho zradil. 11 Ako to počuli, zaradovali sa a sľúbili mu dať peniaze. Hľadal teda vhodnú príležitosť, ako im Ho zradiť. 12 V prvý deň nekvasených chlebov, keď zabíjali veľkonočného baránka, povedali Mu učeníci: Kde chceš, aby sme Ti šli pripraviť hod veľkonočného baránka? 13 I poslal dvoch učeníkov a povedal im: Choďte do mesta, tam vás stretne človek, ktorý ponesie krčah vody; choďte za ním, 14 a kam vojde, povedzte pánovi domu: Majster sa spytuje: Kde je pre mňa sieň, v ktorej mám jesť veľkonočného baránka so svojimi učeníkmi? 15 A on vám ukáže veľkú dvoranu na poschodí, (už) pripravenú; tam nám ho pripravte. 16 Učeníci vyšli a príduc do mesta, našli všetko tak, ako im povedal; i pripravili veľkonočného baránka. 17 Keď sa zvečerilo, prišiel s dvanástimi. 18 Ako sedeli za stolom a jedli, povedal Ježiš: Veru, hovorím vám, že jeden z vás, ktorý stoluje so mnou, ma zradí. 19 Začali sa rmútiť a spytovali sa zaradom: Či ja? [A iný: Či vari ja?] 20 Odpovedal im: Jeden z dvanástich, ktorý so mnou omáča v tej istej mise. 21 Syn človeka síce ide, ako je napísané o Ňom; ale beda človeku, ktorý zrádza Syna človeka. Lepšie by bolo tomu človeku, keby sa nebol narodil. 22 Keď jedli, vzal (Ježiš) chlieb, po žehnal, lámal a dával im hovoriac: Vezmite [jedzte]: Toto je moje telo. 23 Potom vzal kalich, dobrorečil a dával im; a pili z neho všetci. 24 Povedal im: Toto je moja krv [novej] zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých. 25 Veru, hovorím vám, že nikdy viac nebudem piť z tohto vínneho plodu až do onoho dňa, keď ho budem piť nový v kráľovstve Božom. 26 Potom zaspievali (pieseň) a vyšli na Olivový vrch. 27 I povedal im Ježiš: Všetci sa pohoršíte, lebo je napísané: Biť budem pastiera a rozpŕchnu sa ovce. 28 Ale po svojom vzkriesení predídem vás do Galiley. 29 Odpovedal Mu Peter: Ak sa aj všetci pohoršia, ale ja nie! 30 Ježiš mu povedal: Veru ti hovorím, že dnes, tejto noci, skôr, ako kohút dva razy zaspieva, tri razy ma zaprieš. 31 On však tým väčšmi zdôrazňoval: Čo by som aj umrieť mal s Tebou, nikdy Ťa nezapriem. Podobne hovorili všetci. 32 Potom prišli na miesto, ktoré sa volalo Getsemane. A povedal svojim učeníkom: Sadnite si tuto, kým sa pomodlím. 33 Vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána, začal sa desiť a cítiť úzkosť 34 a povedal im: Veľmi smutná je mi duša, až na smrť; zostaňte tu a bdejte! 35 A poodíduc trocha ďalej, padol na zem a modlil sa, aby odišla od Neho tá hodina, ak je to možné. 36 A hovoril: Abba, Otče, Tebe je všetko možné; odvráť odo mňa tento kalich; avšak nie, čo ja chcem, ale čo Ty. 37 Potom prišiel a našiel ich spať; i povedal Petrovi: Šimon, spíš? Či si ani za hodinu nemohol bdieť? 38 Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia; duch je síce hotový, ale telo slabé. 39 A zase odišiel a modlil sa tými istými slovami. 40 Keď sa znova vrátil, našiel ich spať, lebo ich oči boli unavené; a nevedeli, čo Mu povedať. 41 Prišiel aj po tretí raz a povedal im: A vy len spíte a odpočívate? Dosť, prišla hodina: ajhľa, Syna človeka vydávajú hriešnikom do rúk. 42 Vstaňte, poďme! Ajhľa, priblížil sa môj zradca! 43 Hneď nato, keď ešte hovoril, prišiel Judáš, jeden z dvanástich, a s ním zástup od veľkňazov, zákonníkov a starších s mečmi a kyjmi. 44 Jeho zradca bol s nimi dohovorený; povedal im totiž: Ktorého pobozkám, ten je; chyťte Ho a spoľahlivo odveďte! 45 Keď teda prišiel, hneď pristúpil k Ježišovi a povedal: Majstre! A pobozkal Ho. 46 Oni však položili ruky na Neho a zlapali Ho. 47 Ale jeden z tých, čo stáli pri Ňom, tasil meč, udrel veľkňazovho sluhu a odťal mu ucho. 48 Ježiš im povedal: Ako na lotra vyšli ste s mečmi a kyjmi, aby ste ma zlapali. 49 Býval som deň čo deň medzi vami, učil som v chráme, ale nezlapali ste ma; ale to preto, aby sa naplnili Písma! 50 I opustili Ho všetci a utiekli. 51 A šiel za Ním mládenec, majúc len plachtu na holom tele; aj toho zlapali. 52 Ale on, pustiac plachtu, ušiel nahý. 53 Potom odviedli Ježiša k veľkňazovi, kde sa zišli všetci veľkňazi, starší a zákonníci. 54 Aj Peter Ho nasledoval zďaleka až do samého veľkňazovho dvora, kde si sadol medzi sluhov a ohrieval sa pri ohni. 55 Veľkňazi a celá rada hľadali svedectvo proti Ježišovi, aby Ho usmrtili, ale nič nenašli. 56 Mnohí síce falošne svedčili proti Nemu, ale ich svedectvá sa nezhodovali. 57 Tu povstali niektorí a falošne svedčili proti Nemu takto: 58 My sme Ho počuli hovoriť: Zborím tento chrám, rukami postavený, a vybudujem za tri dni iný, nie rukami postavený. 59 Ale ani takto sa ich svedectvo nezhodovalo. 60 Potom si zastal veľkňaz uprostred a spýtal sa Ježiša: Nič neodpovedáš na to, čo títo svedčia proti Tebe? 61 Ale on mlčal a nič neodpovedal. Veľkňaz sa Ho znova spýtal: Si Ty Kristus, Syn toho Požehnaného? 62 Ježiš povedal: Som, a uvidíte Syna človeka sedieť na pravici Moci a prichádzať na nebeských oblakoch. 63 Nato si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal: Či ešte potrebujeme svedkov? 64 Počuli ste rúhanie. Čo o tom súdite? A všetci usúdili, že je hoden smrti. 65 Tu niektorí začali pľuvať na Neho a zakryjúc Mu tvár, bili Ho po hlave a hovorili Mu: Prorokuj! Sluhovia ho prevzali a zauškovali. 66 Keď bol Peter dolu vo dvore, prišla jedna zo služobných dievok veľkňazových 67 a uzrúc Petra, ako sa zohrieva, pohliadla na neho a povedala: Aj ty si bol s tým Ježišom Nazaretským! 68 On však zaprel hovoriac: Ani neviem, ani nerozumiem, čo vravíš. Potom vyšiel na nádvorie [a kohút zaspieval]. 69 Keď ho uzrela služobná dievka, zase začala hovoriť tým, čo stáli okolo: Tento je z nich! 70 A on znovu zaprel. O chvíľu tí, čo stáli okolo, znovu povedali Petrovi: Veru, z nich si, lebo si tiež Galilejec. [Veď aj tvoja reč je podobná.] 71 Tu sa začal zaklínať a prisahať: Nepoznám toho človeka, o ktorom hovoríte. 72 A hneď kohút druhý raz zaspieval. Vtedy si Peter spomenul na slová, ktoré mu povedal Ježiš: Skôr, ako kohút dva razy zaspieva, tri razy ma zaprieš. A dal sa do plaču. |
| 1 A hneď na úsvite poradili sa veľkňazi so staršími, zákonníkmi a s celou radou, potom poviazali Ježiša, odviedli Ho a odovzdali Pilátovi. 2 Pilát sa Ho spýtal: Či si Ty kráľ židovský? A On odpovedal: Ty hovoríš. 3 Veľkňazi všeličo žalovali na Neho 4 a Pilát sa Ho znova a znova opytoval: Nič neodpovedáš? Čo všetko žalujú na Teba! 5 Ale Ježiš nič viac neodpovedal, takže sa Pilát divil. 6 Na každý sviatok prepúšťal im však väzňa, ktorého si vyžiadali. 7 Práve bol väznený akýsi Barabbáš s povstalcami, ktorí sa pri vzbure dopustili vraždy. 8 Zástup sa teda valil hore (k Pilátovi) a začal ho žiadať o to, čo im robieval. 9 A Pilát im odpovedal: Či chcete, aby som vám prepustil kráľa židovského? 10 Lebo vedel, že Ho veľkňazi vydali zo závisti. 11 Ale veľkňazi pobúrili zástup, aby im radšej prepustil Barabbáša. 12 Pilát zase prehovoril: A čo urobiť s tým, ktorého voláte židovským kráľom? 13 Oni však znova skríkli: Ukrižuj Ho! 14 Pilát sa ich spýtal: A čo zlé urobil? Ale oni ešte väčšmi kričali: Ukrižuj Ho! 15 Nato Pilát, aby vyhovel ľudu, prepustil Barabbáša, Ježiša však dal zbičovať a vydal Ho, aby Ho ukrižovali. 16 Vojaci Ho odviedli dnu na nádvorie, do vládnej budovy, a zvolali celý prápor (vojska). 17 Potom Ho obliekli do purpurového plášťa, uplietli veniec z tŕnia, položili Mu ho na hlavu 18 a začali Ho pozdravovať: Buď pozdravený, kráľ židovský! 19 Trstinou Ho bili po hlave, pľuvali na Neho, kľakali pred Ním na kolená a klaňali sa Mu. 20 Keď sa Mu naposmievali, zvliekli z Neho purpurový plášť a obliekli Ho do Jeho rúcha. Potom Ho vyviedli, aby Ho ukrižovali. 21 Akýsi Šimon Kyrenejský, otec Alexandrov a Rúfov, vracal sa z poľa a šiel práve tade; toho prinútili, aby Mu niesol kríž. 22 A viedli Ho na miesto Golgota, čo v preklade znamená Lebečné miesto. 23 Ponúkli Mu víno s myrhou, ale On (ho) neprijal. 24 Potom Ho ukrižovali a rozdelili si Jeho rúcho tak, že losovali oň, kto čo má dostať. 25 Keď Ho ukrižovali, boli tri hodiny. 26 Jeho vinu označili nápisom: Kráľ židovský. 27 Spolu s Ním ukrižovali dvoch lotrov, jedného sprava, druhého zľava. 28 [A naplnilo sa Písmo, ktoré hovorí: A počítali Ho medzi zločincov.] 29 A tí, čo tade chodili, rúhali sa Mu, potriasali hlavami a hovorili: Hej, Ty, čo boríš chrám a za tri dni ho vystavíš, 30 zachráň sa, zostúp z kríža! 31 Podobne sa posmievali aj veľkňazi so zákonníkmi a hovorili medzi sebou: Iných zachraňoval, a seba nemôže zachrániť! 32 Kristus, kráľ Izraela! Nech zostúpi teraz z kríža, aby sme videli a uverili! Ešte aj tí Ho potupovali, ktorých s Ním ukrižovali. 33 Keď prišla šiesta hodina, nastala tma po celej zemi až do deviatej hodiny. 34 O deviatej hodine zvolal Ježiš silným hlasom: Eloi, Eloi, lama sabachtaní? to je v preklade: Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? 35 A niektorí z tých, čo tam stáli, počujúc to, povedali: Ajhľa, Eliáša volá! 36 A ktosi pribehol, namočil hubku do octu a vložil ju na trstinu, dával Mu piť a hovoril: Nechajte Ho, uvidíme, či príde Eliáš, aby Ho sňal! 37 Ale Ježiš zvolal silným hlasom a vypustil ducha. 38 A chrámová opona sa roztrhla na dvoje od vrchu až do spodku. 39 Keď stotník, ktorý stál naproti Nemu, videl, že takto dokonal, povedal: Tento človek bol naozaj Syn Boží! 40 A boli tam aj ženy, ktoré sa prizerali zďaleka, medzi nimi Mária Magdaléna, Mária, matka Jakuba Malého a Jozefa, a Salome, 41 ktoré Ho nasledovali a posluhovali Mu, keď bol v Galilei, a mnohé iné, ktoré prišli s Ním do Jeruzalema. 42 Keď sa zvečerilo - keďže bol deň prípravný, to jest deň pred sobotou 43 - prišiel Jozef z Arimatie, vznešený radca, ktorý tiež očakával kráľovstvo Božie, smelo predstúpil pred Piláta a prosil o Ježišovo telo. 44 Pilát sa podivil, že už umrel; zavolal si stotníka a opýtal sa ho, či už dávno umrel. 45 A keď sa to od stotníka dozvedel, daroval mŕtvolu Jozefovi, 46 ktorý kúpil plátno, sňal (Ježiša), zavinul Ho do plátna, položil do hrobu vytesaného v skale a k otvoru hrobu privalil kameň. 47 Ale Mária Magdaléna a Mária, matka Jozefova, dívali sa, kam Ho položili. |
| 1 Keď sa pominula sobota, Mária Magdaléna, Mária Jakubova a Salome nakúpili voňavých vecí, aby šli a pomazali Ho. 2 A v prvý deň po sobote, keď slnko vyšlo, prišli k hrobu 3 a hovorili si: Kto nám odvalí kameň od otvoru hrobu? 4 Ale keď pozreli, videli kameň odvalený; a bol veľmi veľký. 5 Keď vošli do hrobu, uzreli mládenca oblečeného do bieleho rúcha sedieť na pravej strane, a preľakli sa. 6 On im však povedal: Nebojte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, toho ukrižovaného? Vstal, niet Ho tu; ajhľa, miesto, kam Ho boli položili. 7 Ale choďte, povedzte Jeho učeníkom, aj Petrovi, že vás predchádza do Galiley; tam Ho uvidíte, ako vám povedal. 8 I vyšli a utiekli od hrobu, lebo sa ich zmocnila hrôza a boli bez seba; a nikomu nič nepovedali, lebo sa báli. |
