Hľadaný výraz: Mk 11,1-13,37, Preklad: Evanjelický preklad, Počet výsledkov: 3
| 1 Keď sa priblížili k Jeruzalemu, ku Betfagé a Betánii na Olivový vrch, poslal (Ježiš) dvoch učeníkov 2 a riekol im: Choďte do dediny, ktorá je naproti, a hneď, ako vkročíte do nej, nájdete priviazané osliatko, na ktorom ešte nikto nesedel; odviažte ho a priveďte. 3 A ak by vám niekto povedal: Čo to robíte? - povedzte: Pán ho potrebuje a hneď ho zase sem pošle. 4 I odišli a našli osliatko priviazané o bránu vonku na ceste a odviazali ho. 5 A niektorí z tých, čo tam stáli, hovorili im: Čo robíte, že odväzujete osliatko? 6 Odpovedali im, ako prikázal Ježiš, a nechali ich. 7 I priviedli osliatko k Ježišovi, kládli naň svoje plášte a On sa posadil naň. 8 Mnohí prestierali plášte na cestu, iní zase ratolesti, nasekané v poli. 9 A tí, čo šli pred Ním a za Ním, volali: Hosana! 10 Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Požehnané kráľovstvo nášho otca Dávida, ktoré prichádza! Hosana na výsostiach! 11 Potom vošiel do Jeruzalema, do chrámu, a keď si všetko popozeral, išiel s dvanástimi do Betánie, lebo už bolo neskoro. 12 Keď na druhý deň vyšli z Betánie, vyhladol. 13 Uzrúc zďaleka listnatý figovník, podišiel k nemu, či by na ňom niečo nenašiel. Ale keď prišiel tam, nenašiel nič, iba lístie, lebo nebol čas fíg. 14 Preto mu povedal: Nech nikdy viac nikto neje z teba ovocie! Počuli to aj Jeho učeníci. 15 Potom prišli do Jeruzalema. Keď vošiel do chrámu, začal vyháňať tých, ktorí predávali a kupovali v chráme, peňazomencom poprevracal stoly a predavačom holubíc lavice 16 a nikomu nedovolil cez chrám prenášať náčinie. 17 Potom ich učil hovoriac: Či nie je napísané: Dom môj bude sa volať domom modlitby pre všetky národy? Ale vy ste z neho urobili peleš lotrov. 18 Keď to počuli veľkňazi a zákonníci, hľadali, ako Ho zahubiť; lebo sa Ho báli, pretože všetok ľud sa veľmi divil Jeho učeniu. 19 Keď sa zvečerilo, vyšli z mesta. 20 Keď včas ráno šli popri figovníku, videli, že je suchý od samého koreňa. 21 Tu sa Peter rozpomenul a povedal Mu: Majstre, figovník, ktorý si preklial; ajhľa, vyschol. 22 Ježiš im však odpovedal: Majte vieru v Boha! 23 Veru vám hovorím: Keby niekto povedal tomuto vrchu: Zdvihni sa a zvaľ sa do mora! a nepochyboval by v srdci, ale veril by, že sa stane, čo hovorí, stane sa mu. 24 Preto vám hovorím: Verte, že dostanete všetko, za čo sa modlíte a za čo prosíte. Budete to mať. 25 A keď sa chystáte k modlitbám, odpúšťajte, ak máte niečo proti niekomu, aby aj vám odpustil previnenia váš Otec, ktorý je v nebesiach. 26 [Ale ak vy neodpustíte, ani vám neodpustí previnenia váš Otec, ktorý je v nebesiach.] 27 Prišli zase do Jeruzalema, a keď sa prechádzal po chráme, pristúpili k Nemu veľkňazi, zákonníci a starší 28 a povedali Mu: Akou mocou to robíš? Alebo kto Ti dal moc, aby si to robil? 29 Ježiš im odpovedal: Opýtam sa vás na niečo, odpovedzte mi; potom vám aj ja poviem, akou mocou to robím. 30 Bol Jánov krst z neba, a či od ľudí? Odpovedzte mi! 31 A uvažovali medzi sebou takto: Ak povieme, že z neba, odpovie: Prečo ste mu teda neuverili? 32 Ale povedať, že od ľudí, báli sa ľudu, lebo všetci pokladali Jána za skutočného proroka. 33 Odpovedali teda Ježišovi: Nevieme! Riekol im Ježiš: Teda ani ja vám nepoviem, akou mocou to robím. |
| 1 Potom začal im hovoriť v podobenstvách: Jeden človek vysadil vinicu, ohradil ju, vykopal v nej lis, vystavil vežu, potom prenajal vinicu vinohradníkom a odcestoval. 2 V čas (oberačky) poslal k vinohradníkom sluhu, aby prevzal od vinohradníkov (podiel) z úrody vinice. 3 Oni ho však chytili, zbili a pustili naprázdno. 4 Nato poslal k nim iného sluhu, ale tomu prebili hlavu a zneuctili ho. 5 Zase poslal iného, ale toho zabili. A mnohých iných (poslal); z tých niektorých zbili, iných zase zabili. 6 Mal ešte jediného milovaného syna; napokon toho poslal k nim a myslel si: Syna môjho budú sa ostýchať. 7 Ale vinohradníci si povedali: Toto je dedič, poďte, zabime ho, a naše bude dedičstvo. 8 Chytili ho teda, zabili a vyhodili z vinice. 9 Čo urobí pán vinice? Príde, zahubí vinohradníkov a vinicu prenajme iným. 10 Či ste nečítali Písmo: Kameň, ktorý zavrhli stavitelia, stal sa kameňom uholným; 11 Pán to urobil, a je to divné v našich očiach. 12 I hľadeli Ho chytiť, ale sa báli zástupu. Porozumeli totiž, že o nich hovoril to podobenstvo. Preto opustiac Ho, odišli. 13 Raz poslali k Nemu niekoľko farizejov a herodiánov, aby Ho podchytili v reči. 14 Tí prišli a povedali Mu: Majstre, vieme, že si pravdivý a nedbáš na nikoho, lebo nehľadíš na osobu človeka, ale pravdivo učíš ceste Božej. Slobodno platiť cisárovi daň, alebo nie? Máme platiť, či neplatiť? 15 On však videl ich pokrytectvo a povedal im: Čo ma pokúšate? Prineste mi denár, nech ho vidím. 16 A oni priniesli: Spýtal sa ich: Čí je tento obraz a nápis? Odpovedali Mu: Cisárov. 17 Nato im Ježiš riekol: Čo je cisárovo, dávajte cisárovi; čo je Božie, Bohu. A veľmi sa Mu divili. 18 Potom prišli k Nemu sadukaji, ktorí hovoria, že nieto zmŕtvychvstania, a spýtali sa Ho: 19 Majstre, Mojžiš nám predpísal: Keby niekomu umrel brat a zanechal by ženu, a dieťa by nezanechal, nech si jeho brat vezme tú ženu a splodí potomka bratovi. 20 Bolo sedem bratov. Prvý sa oženil a zomrel bez potomstva. 21 Vzal si ju za ženu druhý, aj ten umrel a nezanechal potomstvo; podobne aj tretí. 22 [Tak si ju vzali všetci siedmi] a ani jeden z nich nezanechal potomstvo. Po nich všetkých umrela aj žena. 23 Pri zmŕtvychvstaní, keď vstanú z mŕtvych, ktorému z nich bude ženou, keď ju mali za manželku siedmi? 24 Ježiš im odpovedal: Či neblúdite preto, že nepoznáte Písma ani moc Božiu? 25 Lebo tí, čo vstanú z mŕtvych, ani sa neženia, ani nevydávajú, ale sú ako anjeli v nebesiach. 26 Či ste však v Mojžišovej knihe - tam, kde sa hovorí o horiacom kre - nečítali o mŕtvych, že sú kriesení, keď Boh povedal Mojžišovi: Ja som Boh Abrahámov, Boh Izákov a Boh Jákobov? 27 Boh nie je Bohom mŕtvych, ale živých. Veľmi blúdite! 28 Vtedy pristúpil jeden zo zákonníkov, ktorý ich počul hádať sa, a vidiac, že im správne odpovedal, opýtal sa Ho: Ktoré prikázanie je prvé zo všetkých? 29 Ježiš odpovedal, že prvé je toto: Počuj, Izrael! Pán, náš Boh, je jediný Pán. 30 Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého srdca a z celej duše a z celej mysle a z celej sily. 31 Druhé je toto: Milovať budeš blížneho ako seba samého. Nad tieto niet iného väčšieho prikázania. 32 Tu povedal Mu zákonník: Dobre, Majstre, pravdu si povedal, že jeden je [Boh] a niet iného okrem Neho; 33 a milovať Ho z celého srdca a z celej mysle a z celej sily, a milovať blížneho ako seba samého je omnoho viac ako všetky zápaly a obete. 34 Keď Ježiš videl, ako rozumne odpovedal, riekol mu: Nie si ďaleko od kráľovstva Božieho. A nikto sa Ho viac neopovážil spytovať. 35 Keď potom učil v chráme, odpovedal Ježiš: Ako môžu zákonníci hovoriť, že Kristus je Synom Dávidovým? 36 Veď sám Dávid povedal v Duchu Svätom: Povedal Pán môjmu Pánovi: Posaď sa mi na pravici, dokiaľ Ti nepriateľov nepoložím pod nohy. 37 Sám Dávid nazýva Ho Pánom; akože mu je potom synom? A veľký zástup počúval Ho s radosťou. 38 Potom, učiac ich, hovoril: Varujte sa zákonníkov, ktorí radi chodievajú v dlhých plášťoch a radi sa dajú pozdravovať na námestiach; 39 radi majú predné miesta v synagógach a prvé miesta na hostinách; 40 vyžierajú domy vdov a naoko sa dlho modlievajú. Títo prepadnú prísnejšiemu súdu. 41 Ježiš sedel pri pokladnici a prizeral sa, ako ľud hádže peniaze do pokladnice. Mnohí bohatí hádzali mnoho. 42 Prišla aj chudobná vdova a vhodila dva haliere, to jest kodrant. 43 Tu zavolal si učeníkov a povedal im: Vpravde vám hovorím: Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci, ktorí hádzali do pokladnice. 44 Lebo všetci hádzali z prebytku, ale ona zo svojej chudoby vhodila všetko, čo mala, celý svoj majetok. |
| 1 Keď vychádzal z chrámu, povedal Mu jeden z Jeho učeníkov: Pozri, Majstre, čo sú to za kamene a za stavby! 2 Ježiš mu odpovedal: Vidíš tieto veľké stavby? Nezostane kameň na kameni, ktorý by nebol zborený! 3 A keď sedel na vrchu Olivovom naproti chrámu, spýtali sa Ho osamote Peter, Jakub, Ján a Ondrej. 4 Povedz nám, kedy to bude a na aké znamenie sa to všetko stane? 5 Nato im Ježiš začal hovoriť: Hľaďte, aby vás niekto nezviedol. 6 Mnohí prídu v mojom mene a budú hovoriť: Ja som (Kristus); zvedú mnohých. 7 Ale keď počujete o vojnách a zvesti o bojoch, nestrachujte sa. To musí byť, ale to nie je ešte koniec. 8 Lebo povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu. Miestami budú zemetrasenia, bude hlad [i zmätok]. To je začiatok bolestí. 9 Vy sa však majte na pozore: vydajú vás súdom, budú vás biť v synagógach a stavať pred vladárov a pred kráľov pre mňa, aby ste im vydávali svedectvo. 10 Ale najprv sa musí evanjelium zvestovať všetkým národom. 11 A keď vás povedú, aby vás vydali, nestarajte sa vopred, čo budete hovoriť; ale hovorte, čo vám bude dané v tú hodinu. Lebo nie vy ste to, ktorí hovoríte, ale Duch Svätý. 12 Brat vydá na smrť brata a otec dieťa; a povstanú deti proti rodičom a usmrtia ich. 13 A všetci vás budú nenávidieť pre moje meno; ale kto vytrvá do konca, bude spasený. 14 Keď však ohavnosť spustošenia uvidíte tam, kde by jej nemalo byť - kto čítaš, rozumej! - vtedy tí, čo budú v Judsku, nech utečú do vrchov; 15 kto je na streche, nech nezostupuje a nevchádza do domu vziať si niečo z neho; 16 a kto je na poli, nech sa nevracia vziať si plášť. 17 Ale beda tehotným a tým, čo koja v tie dni! 18 Preto modlite sa, aby to neprišlo v zime! 19 Lebo tie dni budú súžením, akého od počiatku, keď Boh stvoril svet, nebolo až doteraz a ani viac nebude. 20 A keby Pán nebol skrátil tie dni, nebol by zachránený ani jeden človek. Ale pre vyvolených, ktorých si vyvolil, skrátil tie dni. 21 A keby vám vtedy niekto povedal: Ajhľa, tu je Kristus! alebo: Ajhľa, tam je! - neverte. 22 Lebo povstanú falošní kristovia a falošní proroci a budú robiť znamenia a zázraky, aby zviedli, ak možno, vyvolených. 23 Ale vy sa majte na pozore; predpovedal som vám všetko. 24 V tie dni, po onom súžení, slnko sa zatmie, mesiac nevydá svetlo, 25 hviezdy budú padať z neba a nebeské moci sa pohybovať. 26 Vtedy uzrú Syna človeka prichádzať na oblakoch s mocou a slávou veľkou. 27 A vtedy pošle anjelov a zhromaždí svojich vyvolených zo štyroch strán sveta, od konca zeme až po koniec neba. 28 Od figovníka naučte sa podobenstvu: Keď mu ratolesť už raší a lístie pučí, viete, že je leto blízko. 29 Tak aj vy, keď uvidíte, že sa toto deje, vedzte, že je blízko predo dvermi. 30 Veru vám hovorím: Nepominie sa toto pokolenie, dokiaľ sa všetko toto nestane. 31 Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú. 32 O tom dni a hodine však nikto nevie, ani anjeli v nebi, ani Syn, len sám Otec. 33 Majte sa na pozore, bdejte, lebo neviete, kedy príde čas. 34 Ako človek, vzdialený na cestách, keď opúšťal dom a svojim sluhom dal moc, každému určil jeho prácu a vrátnikovi naložil, aby bdel, 35 tak aj vy bdejte; lebo neviete, kedy príde pán domu, či večer, či o polnoci, či keď kohút spieva, a či ráno. 36 Aby vás nenašiel spať, keď príde nečakane. 37 A čo vám hovorím, hovorím všetkým: Bdejte! |
