Hľadaný výraz: Mk 1-5, Preklad: Roháčkov preklad, Počet výsledkov: 5
| 1 Počiatok evanjelia Ježiša Krista, Syna Božieho, bol, 2 ako je napísané v prorokoch: Hľa, ja posielam svojho anjela pred tvojou tvárou, ktorý pripraví tvoju cestu pred tebou. 3 Hlas volajúceho na púšti: Prihotovte cestu Pánovu, čiňte priame jeho chodníky! 4 Ján vystúpil krstiac na púšti a kážuc krst pokánia na odpustenie hriechov. 5 A vychádzala k nemu celá krajina Judská i Jeruzalemänia, a všetci boli krstení od neho v rieke Jordáne vyznávajúc svoje hriechy. 6 A Ján bol odiaty veľblúďou srsťou a okolo svojich bedier mal kožený opasok a jedol kobylky a poľný med. 7 A kázal a hovoril: Ide za mnou silnejší odo mňa, ktorému nie som hoden zohnúť sa rozviazať remienok na jeho obuvi. 8 Ja som vás pokrstil vodou, ale on vás bude krstiť Svätým Duchom. 9 A stalo sa v tých dňoch, že prišiel Ježiš z Galilejského Nazareta a bol pokrstený od Jána v Jordáne. 10 A hneď, keď vychádzal z vody, videl nebesia roztrhávané a Ducha, jako čo by holubicu, sostupujúceho na seba, 11 a hlas zavznel z nebies: Ty si ten môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo. 12 A hneď ho pudil Duch na púšť. 13 A bol tam na púšti štyridsať dní súc pokúšaný od satana, a bol so zvieratami, a anjelia mu posluhovali. 14 A potom, keď bol Ján vydaný, prišiel Ježiš do Galilee kážuc evanjelium kráľovstva Božieho 15 a hovoril: Naplnil sa čas, a priblížilo sa kráľovstvo Božie. Čiňte pokánie a verte evanjelium! 16 A chodiac popri Galilejskom mori videl Šimona a Andreja, jeho brata, púšťať sieť do mora, lebo boli rybári. 17 A Ježiš im povedal: Poďte za mnou, a učiním vás rybármi ľudí. 18 A hneď opustili svoje siete a išli za ním. 19 A keď pošiel odtiaľ kúsok ďalej, videl Jakoba, syna Zebedeovho, a Jána, jeho brata, aj ich tiež na lodi, naprávať siete. 20 A hneď ich povolal. A oni opustiac svojho otca Zebedea na lodi s nájomníkmi odišli za ním. 21 A vošli do Kafarnauma. A hneď v sobotu vošiel do synagógy a učil. 22 A žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako taký, ktorý má právo a moc, a nie ako zákonníci. 23 A hneď bol v ich synagóge človek v moci nečistého ducha, ktorý skríkol 24 a hovoril: Ó, čo máme s tebou, Ježišu Nazarénsky? Prišiel si nás zatratiť! Znám ťa, kto si, ten Svätý Boží! 25 A Ježiš mu pohrozil a povedal: Umĺkni a vyjdi z neho! 26 Vtedy polomcoval ním nečistý duch a skríknuc velikým hlasom vyšiel z neho. 27 A všetci sa zdesili, takže sa medzi sebou dopytovali a hovorili: Čo je toto?! Jaké je toto nové učenie?! Lebo v moci rozkazuje i nečistým duchom, a poslúchajú ho! 28 A jeho povesť sa hneď rozniesla po celom okolí Galilee. 29 A hneď, keď vyšli zo synagógy, prišli do domu Šimonovho a Andrejovho s Jakobom a Jánom. 30 A Šimonova svokra ležala v horúčke, a hneď mu povedali o nej. 31 A pristúpiac pozdvihol ju chopiac ju za ruku, a hneď ju opustila horúčka, a posluhovala im. 32 A keď už bol večer, keď bolo zapadlo slnce, nosili a vodili k nemu všetkých nemocných i posadlých démonami, 33 a celé mesto bolo shromaždené pri dveriach, 34 a uzdravil mnohých nemocných, strápených rozličnými neduhy, aj mnoho démonov vyhnal, a nedal démonom hovoriť, lebo ho znali. 35 A ráno veľmi skoro, ešte za noci, vstal, vyšiel a odišiel na pusté miesto a tam sa modlil. 36 A ponáhľajúc sa sledovali ho Šimon aj tí, ktorí boli s ním. 37 A keď ho našli, povedali mu: Všetci ťa hľadajú. 38 A povedal im: Poďme inde, do súsedných mestečiek, aby som i tam kázal, lebo na to som vyšiel. 39 A kázal v ich synagógach po celej Galilei a vyháňal démonov. 40 A prišiel k nemu malomocný a prosil ho, kľakol pred ním a povedal mu: Len keby si chcel, môžeš ma očistiť. 41 A Ježiš, ľútosťou hnutý, vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal mu: Chcem, buď čistý! 42 A keď to povedal, hneď odišlo od neho malomocenstvo, a bol očistený. 43 A prísnosťou sa obrátiac na neho hneď ho poslal preč 44 a riekol mu: Hľaď, aby si nikomu nepovedal ničoho! Ale iď, ukáž sa kňazovi a obetuj za svoje očistenie to, čo nariadil Mojžiš, im na svedoctvo. 45 Ale on vyjdúc začal rozhlasovať mnoho a rozchyrovať vec, takže už viacej nemohol vojsť verejne do mesta, ale bol vonku na pustých miestach. A prichádzali k nemu odovšadiaľ. |
| 1 Potom po niekoľkých dňoch zase vošiel do Kafarnauma, a počulo sa, že je v dome. 2 A hneď sa sišli mnohí, takže sa už nemohli pomestiť ani ku dveriam. A hovoril im slovo Božie. 3 A prišli k nemu nesúci porazeného, ktorého štyria niesli. 4 A keď sa pre zástup nemohli priblížiť k nemu, odkryli strechu, tam, kde bol, a prelúpiac sa spustili ložu, na ktorej ležal porazený. 5 A keď videl Ježiš ich vieru, povedal porazenému: Synu, odpustené sú ti tvoje hriechy! 6 Lež sedeli tam niektorí zo zákonníkov a rozmýšľali vo svojich srdciach: 7 Čo tento tak hovorí? Rúha sa. Kto môže odpúšťať hriechy krome jedného Boha? 8 A hneď poznal Ježiš svojím duchom, že takto rozmýšľajú v sebe, a povedal im: Čo to rozmýšľate vo svojich srdciach? 9 Čože je ľahšie, povedať porazenému: Odpustené sú ti hriechy, a či povedať: Vstaň a vezmi svoju ložu a choď!? 10 Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má právo a moc odpúšťať hriechy na zemi - rečie porazenému: 11 Tebe hovorím: Vstaň, vezmi svoju ložu a idi do svojho domu! 12 A hneď vstal, sobral svoju ložu a vyšiel pred všetkými, takže všetci žasli a oslavovali Boha a hovorili: Nikdy sme niečoho takého nevideli! 13 A zase vyšiel k moru, a celý zástup prichádzal k nemu, a učil ich. 14 A idúc pomimo videl Léviho, syna Alfeovho, sedieť na cle a povedal mu: Poď za mnou! A on vstal a išiel za ním. 15 A stalo sa, keď sedel Ježiš v jeho dome za stolom, že aj mnohí publikáni a hriešnici stolovali s Ježišom i s jeho učeníkmi, lebo ich bolo mnoho, a išli za ním. 16 A zákonníci a farizeovia vidiac ho jesť s publikánmi a hriešnikmi hovorili jeho učeníkom: Čo je to, že s publikánmi a hriešnikmi jie a pije? 17 A keď to počul Ježiš, povedal im: Zdraví nepotrebujú lekára, ale nemocní. Neprišiel som povolať spravedlivých, ale hriešnych ku pokániu. 18 A učeníci Jánovi aj učeníci farizeov sa postili. A prišli a povedali mu: Prečo sa postia učeníci Jánovi aj učeníci farizeov, a tvoji učeníci sa nepostia? 19 A Ježiš im povedal: Či sa môžu svadobníci postiť, kým je s nimi ženích? Dokiaľ majú so sebou ženícha, nemôžu sa postiť. 20 Ale prijdú dni, keď bude vzatý od nich ženích, a vtedy sa budú postiť, v ten deň. 21 A veď nikto neprišíva záplaty surového súkna na staré rúcho, lebo ináče ten jeho nový výplnok odtrhne kus z toho starého, a povstane ešte väčšia diera. 22 A tiež nikto nevlieva nového vína do starých kožíc, lebo ináče nové víno roztrhne kožice, víno sa vyleje, a kožice sa zahubia; ale nové víno sa má lievať do nových kožíc. 23 A stalo sa, že išiel raz v sobotu pomimo cez siatiny, a jeho učeníci začali konať cestu trhajúc klasy. 24 A farizeovia mu povedali: Vidz, čo robia v sobotu, čo sa nesmie. 25 A povedal im: Či ste nikdy nečítali, čo urobil Dávid, keď bol v núdzi a bol hladný, on sám i tí, ktorí boli s ním? 26 Ako vošiel do domu Božieho za Abiatára, najvyššieho kňaza, a jedol chleby predloženia, ktoré nesmie nikto jesť iba kňazi, a dal i tým, ktorí boli s ním? 27 A povedal im: Sobota je učinená pre človeka a nie človek pre sobotu, 28 takže Syn človeka je pánom i soboty. |
| 1 A zase vošiel do synagógy. A bol tam človek, ktorý mal uschlú ruku. 2 A striehli ho, či ho uzdraví v sobotu, aby ho obžalovali. 3 A povedal človekovi, ktorý mal uschlú ruku: Vstaň do prostredku! 4 A povedal im: Či sa smie v sobotu dobre robiť a či zle robiť - život zachrániť a či zabiť? A oni mlčali. 5 A obzrúc sa po nich dookola s hnevom, súčasne zarmútený nad tvrdosťou ich srdca, povedal človekovi: Vystri svoju ruku! A vystrel, a jeho ruka bola zase zdravá jako tá druhá. 6 A farizeovia vyšli hneď a radili sa s heródiánmi proti nemu, jako by ho zahubili. 7 A Ježiš odišiel so svojimi učeníkmi k moru. A išlo za ním veliké množstvo ľudu od Galilee i z Judska, 8 z Jeruzalema, z Idumee, zo Zajordánia, i tí z okolia Týru a Sidona, veliké množstvo, keď počuli, jaké mnohé divné veci činil, prišli k nemu. 9 A povedal svojim učeníkom, aby mu bola loďka napohotove pre zástup, aby ho netlačili; 10 lebo mnohých uzdravil, takže sa len tak všetci na neho valili, aby sa ho dotkli, ktorí mali nejaké choroby. 11 Aj nečistí duchovia, keď ho videli, padali pred ním, kričali a hovorili: Ty si ten Syn Boží! 12 A veľmi im prikazoval, aby ho nevyjavovali. 13 A vyšiel na vrch a povolal si k sebe tých, ktorých sám chcel, a odišli za ním. 14 A ustanovil dvanástich, aby boli s ním, aby ich posielal kázať, 15 a aby mali moc uzdravovať neduhy a vyháňať démonov. 16 A tedy ustanovil dvanástich, Šimona, ktorému pridal meno Peter, 17 a Jakoba, syna Zebedeovho, a Jána, brata Jakobovho, a pridal im meno: Boanerges, čo je: Synovia hromu; 18 a Andreja a Filipa a Bartolomea a Matúša a Tomáša a Jakoba Alfeovho a Taddea a Šimona Kananitského 19 a Judáša Iškariotského, ktorý ho aj zradil. A prišli do domu. 20 A opät sa sišiel zástup, takže nemohli ani chleba pojesť. 21 A keď počuli o tom jeho príbuzní, išli, aby ho chytili, lebo vraveli, že pošiel z rozumu. 22 A zákonníci, ktorí boli prišli dolu od Jeruzalema, hovorili, že má Belzebúba a že kniežaťom nad démonami vyháňa démonov. 23 A privolajúc si ich hovoril im v podobenstvách: Ako môže satan vyháňať satana? 24 A jestli sa kráľovstvo rozdvojí samo proti sebe, to kráľovstvo nemôže obstáť. 25 A rozdvojí-li sa dom sám proti sebe, nebude môcť obstáť ten dom. 26 A jestli satan povstal sám proti sebe a rozdvojil sa, nemôže obstáť, ale mu je koniec. 27 Nikto nemôže rozchvátať náradie silného vojdúc do jeho domu, ak by prv nepoviazal toho silného, a len potom zlúpi jeho dom. 28 Ameň vám hovorím, že všetky hriechy budú odpustené ľudským synom i všetky rúhania, ktorýmikoľvek by sa rúhali; 29 ale ten, kto by sa rúhal Svätému Duchu, nemá odpustenia na veky, ale je vinný večného súdu. 30 Lebo hovorili: Má nečistého ducha. 31 A tedy prišli jeho matka i jeho bratia a stojac vonku poslali k nemu a volali ho. 32 A sedel okolo neho zástup, a povedali mu: Hľa, tvoja matka i tvoji bratia i tvoje sestry ťa vonku hľadajú. 33 A on im odpovedal: Kto je moja matka, a kto sú moji bratia? 34 A obzrúc sa dookola po tých, ktorí sedeli vôkol neho, rečie: Hľa, moja matka a moji bratia! 35 Lebo ktokoľvek by činil vôľu Božiu, ten je mojím bratom, mojou sestrou i matkou. |
| 1 A zase započal učiť pri mori. A shromaždil sa k nemu veliký zástup, takže vošiel do lode a sedel na mori, a všetok zástup bol pri mori na zemi. 2 A učil ich mnohému v podobenstvách a hovoril im vo svojom učení: 3 Počujte! Hľa, vyšiel rozsievač, aby rozsieval. 4 A stalo sa v tom, ako rozsieval, že jedno padlo vedľa cesty. A prileteli nebeskí vtáci a sozobali ho. 5 A iné padlo na skalnaté miesto, kde nemalo mnoho zeme, a hneď vzišlo, lebo nemalo hlbokosti zeme. 6 Ale keď vyšlo slnce, vyhorelo a preto, že nemalo koreňa, vyschlo. 7 A zase iné padlo do tŕnia, a vzišlo tŕnie a udusilo ho, a nedalo užitku. 8 A opät iné padlo do dobrej zeme a vydalo užitok vzchádzajúc a rastúc, a donieslo niektoré tridsať, niektoré šesťdesiat a niektoré sto. 9 A hovoril im: Kto má uši nato, aby počul, nech počuje! 10 A keď bol sám, opýtali sa ho tí, ktorí boli okolo neho, s tými dvanástimi, na tie podobenstvá. 11 A povedal im: Vám je dané poznať tajomstvo kráľovstva Božieho; ale tamtým vonku deje sa všetko v podobenstvách, 12 aby hľadiac hľadeli, ale nevideli, a čujúc počuli, ale nerozumeli, aby sa asnáď neobrátili, a odpustily by sa im hriechy. 13 A rečie im: Či nerozumiete tomu podobenstvu? A jakože potom porozumiete všetkým podobenstvám? 14 Rozsievač seje slovo. 15 A toto sú tí vedľa cesty, kde sa seje slovo, ktorí, keď počujú, hneď ide satan a vyníma slovo, vsiate v ich srdciach. 16 A podobne sú tí, ktorí sa sejú na skalnatých miestach, ktorí, keď počujú slovo, hneď ho s radosťou berú, 17 lež nemajú v sebe koreňa, ale sú dočasní; a potom, keď nastane súženie alebo prenasledovanie pre slovo, hneď sa horšia. 18 A sú iní, ktorí sa sejú do tŕnia; to sú takí, ktorí počuli slovo, 19 ale starosti tohoto sveta a zvod bohatstva a iné žiadosti, vchádzajúce do srdca, udusujú slovo, a býva bez užitku. 20 A zase tamtí, ktorí sťa na dobrej zemi sú posiati, sú takí, ktorí počúvajú slovo a prijímajú ho a donášajú užitok: niektoré tridsať, niektoré šesťdesiat a niektoré sto. 21 A vravel im: Či azda ide svieca nato, aby ju postavili pod nádobu alebo pod posteľ a či nie nato, aby ju postavili na svietnik? 22 Lebo nič nie je tak skryté, čo by nemalo byť zjavené, ani nebolo ukryté, ale tiež iba nato, aby vyšlo na javo. 23 Ak má niekto uši nato, aby počul, nech počuje! 24 A vravel im: Vidzte, čo čujete! Jakou mierou meriate, takou vám bude odmerané a pridané bude vám počúvajúcim. 25 Lebo kto má, tomu bude dané, a kto nemá, od toho sa vezme i to, čo nemá. 26 A vravel: S kráľovstvom Božím je to tak, ako keby človek hodil semä na zem 27 a spával by a vstával vodne i vnoci, a semä by vzchádzalo a rástlo, že sám nevie ako; 28 lebo zem donáša úrodu sama od seba, najprv bylinu, potom klas a potom plné ovocie v klase. 29 A keď dozreje plod, hneď pošle srp, lebo sa dostanovila žatva. 30 A vravel: Čomu máme pripodobniť kráľovstvo Božie? Alebo jakým podobenstvom ho máme zobraziť? 31 Je ako horčičné zrno, ktoré, keď sa poseje na zem, je menšie od všetkých semien, ktoré sú na zemi; 32 ale keď sa zaseje, vzchádza a býva väčšie od všetkých zelín a ženie veliké letorasty, takže pod jeho tôňou môžu si nebeskí vtáci robiť hniezda. 33 A mnohými takými podobenstvami im hovoril slovo, tak ako mohli počuť. 34 No, bez podobenstva im nehovoril, ale osobitne vykladal svojim učeníkom všetko. 35 A riekol im toho dňa, keď už bol večer: Prejdime na druhú stranu! 36 A zanechajúc zástup vzali ho so sebou tak, ako bol na lodi. A boly s ním aj iné lode. 37 Vtedy povstala veliká búrka od vetra, a vlny sa tak valily do lode, že sa až naplňovala. 38 A on bol v zálodí a spal na poduške. A zobudili ho a povedali mu: Učiteľu, či nedbáš, že hynieme? 39 A prebudiac sa pokarhal vietor a povedal moru: Mlč, umĺkni! A prestal vietor, a nastalo veľké ticho. 40 A povedal im: Čo ste takí bojazliví? Či ešte nemáte viery? 41 A veľmi sa báli a hovorili jeden druhému: Ktože je tento, že ho i vietor i more poslúchajú?! |
| 1 A prišli na druhú stranu mora do kraja Gadarénov. 2 A jako vyšiel z lode, hneď sa s ním stretol človek z hrobov, v nečistom duchu, 3 ktorý to človek mal svoje obydlie v hroboch, a už ho ani reťazami nemohol nikto viacej poviazať, 4 pretože bol často poviazaný putami na nohách a reťazami a roztrhal reťazi a putá polámal, a nikto ho nevládal skrotiť. 5 A vždycky, vodne i vnoci, bol na tamojších vrchoch a v hroboch a kričal a bil sa kameňmi. 6 A keď uvidel Ježiša zďaleka, bežal a poklonil sa mu 7 a skríknuc velikým hlasom povedal: Čo mám s tebou, Ježišu, Synu Najvyššieho Boha! Zaväzujem ťa prísahou na Boha, aby si ma netrápil! 8 Lebo mu hovoril: Vyjdi z človeka, nečistý duchu! 9 A pýtal sa ho: Jako ti je meno? A povedal mu: Legion mi je meno, lebo nás je mnoho. 10 A veľmi ho prosil, žeby ich neposielal preč z toho kraja. 11 A bolo tam na svahu vrchu veliké stádo svíň, pasúce sa. 12 A prosili ho všetci tí démoni a hovorili: Pošli nás do tých svíň, aby sme vošli do nich. 13 A Ježiš im hneď dovolil. Vtedy vyšli nečistí duchovia a vošli do svíň, a stádo sa srútilo dolu úbočím do mora, a bolo ich okolo dvoch tisícov, a potopily sa v mori. 14 A tí, ktorí ich pásli, utiekli a oznámili to v meste i v domoch v poli. A vyšli vidieť, čo sa to stalo. 15 A prišli k Ježišovi a videli posadlého, že sedí a je odiaty a má zdravý rozum, ten ktorý to bol mal ten legion, a báli sa. 16 A tí, ktorí to videli, rozprávali im, ako sa to stalo tomu posadlému, aj o tých sviniach. 17 A začali ho prosiť, žeby odišiel z ich kraja. 18 A keď vchádzal do lode, prosil ho ten predtým posadlý, žeby bol s ním. 19 No, Ježiš ho nenechal, ale mu povedal: Idi do svojho domu ku svojim a zvestuj im, aké veľké veci ti učinil Pán a že sa zmiloval nad tebou. 20 A odišiel a začal hlásať v Desaťmestí, jaké veľké veci mu učinil Ježiš; a všetci sa divili. 21 A keď sa preplavil Ježiš na lodi zase na druhú stranu, sišiel sa k nemu veliký zástup, a bol pri mori. 22 A hľa, prišiel jeden z predstavených synagógy, menom Jairus, a keď ho videl, padol k jeho nohám 23 a veľmi ho prosil a hovoril: Moja dcéruška skonáva: prosím, žeby si prišiel a vzložil na ňu ruky, že by bola uzdravená a žila. 24 A odišiel s ním. A išiel za ním veliký zástup, a tlačili ho zo všetkých strán. 25 Vtedy nejaká žena, ktorá bola v nemoci toku krvi dvanásť rokov 26 a mnoho vytrpela od mnohých lekárov a potrovila všetko svoje imanie, a nič jej to nebolo pomohlo, lež ešte bola prišla do horšieho; 27 tá, keď počula o Ježišovi, prišla v zástupe odzadu a dotkla sa jeho rúcha, 28 lebo si bola povedala: Ak sa len jeho rúcha dotknem, budem uzdravená. 29 A hneď vyschol prameň jej krvi, a pocítila na tele, že je uzdravená od svojej choroby. 30 A Ježiš hneď poznal v sebe, že vyšla z neho moc, a obrátiac sa v zástupe vravel: Kto sa dotknul mojeho rúcha? 31 A jeho učeníci mu vraveli: Vidíš, že ťa zástup tlačí zo všetkých strán, a hovoríš: Kto sa ma dotknul? 32 Ale on sa ohliadal dookola, aby videl tú, ktorá to urobila. 33 A žena bojac a trasúc sa, lebo vedela, čo sa pri nej stalo, prišla a padla pred ním a povedala mu celú pravdu. 34 A on jej povedal: Dcéro, tvoja viera ťa uzdravila. Iď v pokoji a buď zdravá a prostá svojej choroby. 35 A kým on ešte hovoril, tu prišli od predstaveného synagógy a vraveli: Tvoja dcéra už zomrela, načo ešte unúvaš Učiteľa? 36 Ale Ježiš počujúc slovo, ktoré hovorili, hneď povedal predstavenému synagógy: Neboj sa, len ver! 37 A nedal nikomu ísť za sebou, iba Petrovi, Jakobovi a Jánovi, Jakobovmu bratovi. 38 A prišli do domu predstaveného synagógy, a videl tam nepokojný ruch, plačúcich a kvíliacich veľmi, 39 a vojdúc povedal im: Čo robíte krik a plačete? Dieťa nezomrelo, ale spí. 40 A vysmievali ho. No, on vyženúc všetkých pojal otca dieťaťa i matku i tých, ktorí boli s ním, a vošiel ta, kde ležalo dieťa. 41 A uchopiac ruku dieťaťa povedal mu: Talitha kúmi! čo je preložené toľko jako: Dievčatko, tebe hovorím, vstaň! 42 A dievčatko hneď vstalo a chodilo, lebo malo dvanásť rokov. A žasli prenáramne. 43 A veľmi im prikázal, aby sa toho nikto nedozvedel. A povedal, aby jej dali jesť. |
