Hľadaný výraz: Mk 1,16-8,26, Preklad: Ekumenický preklad, Počet výsledkov: 8
| 16 Keď prechádzal popri Galilejskom mori, videl, ako Šimon a jeho brat Ondrej spúšťajú sieť do mora, keďže boli rybári. 17 Ježiš ich oslovil: Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí. 18 Hneď zanechali siete a nasledovali ho. 19 Keď odišiel trochu ďalej, videl Zebedejovho syna Jakuba a jeho brata Jána, ako na lodi opravovali siete. 20 Hneď ich povolal. Oni zanechali svojho otca Zebedeja s nádenníkmi na lodi a odišli za ním. 21 Tak prišli do Kafarnauma. Hneď v sobotu vošiel Ježiš do synagógy a učil. 22 Žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako ten, čo má moc, a nie ako zákonníci. 23 Práve vtedy bol v ich synagóge človek posadnutý nečistým duchom. Ten vykríkol: 24 Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zahubiť? Viem, kto si: Boží Svätý. 25 No Ježiš mu pohrozil slovami: Mlč a vyjdi z neho! 26 Vtom nečistý duch človekom zalomcoval a s veľkým krikom z neho vyšiel. 27 Všetci sa čudovali a medzi sebou sa dohadovali: Čo je to? Nové učenie s mocou. Rozkazuje aj nečistým duchom, a poslúchajú ho. 28 A zvesť o ňom sa rýchle rozniesla po celom galilejskom kraji. 29 Len čo vyšli zo synagógy, vošli s Jakubom a Jánom do Šimonovho a Ondrejovho domu. 30 Šimonova testiná ležala v horúčke. Hneď mu o nej povedali. 31 Ježiš k nej pristúpil, chytil ju za ruku a pomohol jej vstať. Horúčka ju opustila a ona ich obsluhovala. 32 Keď slnko zapadlo a nastal večer, prinášali k nemu všetkých chorých a posadnutých zlými duchmi. 33 Celé mesto sa zhromaždilo pri dverách. 34 Ježiš vtedy uzdravil mnohých postihnutých, ktorých trápili rozličné choroby, vyhnal mnohých zlých duchov a nedovolil im hovoriť, lebo ho poznali. 35 Nadránom, zavčasu, ešte za tmy vstal a vyšiel von. Odobral sa na osamelé miesto a tam sa modlil. 36 Šimon a tí, čo boli s ním, sa ponáhľali za ním. 37 Keď ho našli, povedali mu: Všetci ťa hľadajú! 38 On im povedal: Poďme inde, do blízkych mestečiek, aby som aj tam kázal; veď nato som prišiel. 39 Chodil po celej Galilei, kázal v ich synagógach a vyháňal zlých duchov. 40 Tu prišiel k nemu malomocný a prosil ho na kolenách: Ak chceš, môžeš ma očistiť. 41 Ježiš sa nad ním zľutoval, vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal mu: Chcem, buď čistý! 42 Jeho malomocenstvo hneď zmizlo a bol očistený. 43 Prísne ho napomenul a hneď ho poslal preč. 44 Povedal mu: Hľaď, aby si nikomu nič nepovedal, ale choď, ukáž sa kňazovi a prines obetu za svoje očistenie, ako prikázal Mojžiš — im na svedectvo. 45 Lenže on po svojom odchode začal o tom veľa rozprávať a rozchyrovať, čo sa stalo, takže Ježiš už nemohol verejne vojsť do mesta a zdržiaval sa vonku na osamelých miestach. No i tak za ním zovšadiaľ prichádzali. |
| 1 Po niekoľkých dňoch sa znovu vrátil do Kafarnauma. Roznieslo sa, že je v dome. 2 Nahrnulo sa ta veľa ľudí, takže už nemali miesta ani predo dvermi. A Ježiš im hlásal slovo. 3 Vtedy k nemu prišli štyria, ktorí priniesli ochrnutého človeka. 4 Pretože sa k nemu pre množstvo ľudí nemohli dostať, otvorili strechu tam, kde bol Ježiš, a otvorom spustili lôžko, na ktorom ležal ochrnutý. 5 Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: Syn môj, odpúšťajú sa ti hriechy! 6 Sedeli tam aj niektorí zákonníci a vo svojom vnútri uvažovali: 7 Čo to tento človek hovorí? Rúha sa! Odpúšťať hriechy môže jedine Boh. 8 Ježiš hneď svojím duchom spoznal, že takto uvažujú a spýtal sa: Prečo takto uvažujete vo svojom vnútri? 9 Čo je ľahšie? Povedať ochrnutému: Odpúšťajú sa ti hriechy — alebo povedať: Vstaň, vezmi si lôžko a choď! 10 Aby ste však vedeli, že Syn človeka má moc odpúšťať hriechy na zemi, povedal ochrnutému: 11 Hovorím ti, vstaň, vezmi si lôžko a choď domov! 12 On vstal, vzal si lôžko a pred očami všetkých odišiel. Všetci žasli, velebili Boha a hovorili: Čosi také sme ešte nikdy nevideli. 13 Opäť vyšiel k moru. Prichádzali k nemu celé zástupy a on ich učil. 14 Cestou zbadal Alfejovho syna Léviho, ktorý pracoval na mýtnici. Povedal mu: Nasleduj ma! On vstal a nasledoval ho. 15 Keď bol potom Ježiš na hostine v jeho dome, stolovali s ním a jeho učeníkmi mnohí mýtnici a hriešnici, lebo bolo mnoho tých, čo ho nasledovali. 16 Keď zákonníci zo skupiny farizejov videli, že jedáva s hriešnikmi a mýtnikmi, vyčítali jeho učeníkom: Prečo jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi? 17 Keď to Ježiš začul, povedal im: Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov. 18 Jánovi učeníci a farizeji sa postili. Niektorí prichádzali za ním s otázkou: Prečo sa Jánovi učeníci a učeníci farizejov postia, a tvoji učeníci sa nepostia? 19 Ježiš im povedal: Môžu sa azda svadobní hostia na svadbe postiť v prítomnosti ženícha? Kým je ženích s nimi, nemôžu sa postiť. 20 Príde však čas, keď im vezmú ženícha a vtedy, v ten deň, sa budú postiť. 21 Nikto predsa neprišíva záplatu z ešte nepratej látky na staré šaty, lebo nový prišitý kus sa od starého odtrhne a diera sa zväčší. 22 Nik nenalieva nové víno do starých mechov, lebo mladé víno mechy roztrhne a vyjde nazmar aj víno, aj mechy, ale nové víno patrí do nových mechov. 23 Raz v sobotu Ježiš prechádzal cez obilné pole. Cestou jeho učeníci začali trhať klasy. 24 Farizeji mu hovorili: Pozri, robia v sobotu, čo neslobodno. 25 On im povedal: Nikdy ste nečítali, čo urobil Dávid, keď bol hladný a nemal čo jesť on i tí, čo boli s ním? 26 Ako za veľkňaza Abiatára vstúpil do Božieho domu, jedol posvätné chleby a dal i tým, čo boli s ním, hoci to bolo dovolené jesť len kňazom? 27 I povedal im: Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu! 28 Preto Syn človeka je pánom aj nad sobotou. |
| 1 Keď znova vošiel do synagógy, bol tam človek s ochrnutou rukou. 2 Pozorne ho sledovali, či nezačne uzdravovať v sobotu, aby ho mohli obžalovať. 3 A Ježiš človekovi s nehybnou rukou prikázal: Postav sa do stredu! 4 A povedal im: Je dovolené v sobotu robiť dobre alebo zle, život zachrániť alebo zničiť? Oni však mlčali. 5 Vtedy si ich s hnevom premeral a zarmútený nad ich bezcitným srdcom povedal tomu človeku: Vystri ruku! On ju vystrel. A jeho ruka ozdravela. 6 Farizeji hneď odišli a začali sa radiť s herodiánmi, ako ho zabiť. 7 Ježiš sa so svojimi učeníkmi uchýlil k moru. Nasledoval ho veľký zástup z Galiley a Judska, 8 z Jeruzalema, Idumey a spoza Jordána, ba hrnul sa k nemu i veľký zástup z okolia Týru a Sidonu, lebo sa dopočuli, čo robí. 9 Vtedy povedal učeníkom: Pripravte mi loďku, aby ma zástupy netlačili. 10 Pretože mnohých uzdravil, všetci, čo trpeli nejakou chorobou, sa k nemu predierali, aby sa ho dotkli. 11 Keď ho zbadali nečistí duchovia, padali pred ním a kričali: Ty si Syn Boží! 12 On im však prísne prikázal, aby ho neprezrádzali. 13 Potom vystúpil na vrch a pozval k sebe tých, ktorých sám chcel. A oni prišli k nemu. 14 Vtedy ustanovil Dvanástich, ktorých nazval apoštolmi, aby boli s ním a mohol ich posielať kázať 15 a aby mali moc vyháňať zlých duchov. 16 Toto sú Dvanásti, ktorých ustanovil: Šimon, ktorému dal meno Peter, 17 Jakub Zebedejov a Ján, Jakubov brat — ktorým dal meno Boanérges, čo značí synovia hromu, 18 ďalej Ondrej, Filip, Bartolomej, Matúš, Tomáš, Jakub Alfejov, Tadeáš, Šimon Kanaánsky 19 a Judáš Iškariotský, ktorý ho aj zradil. 20 Potom vošiel do domu a znova sa zišiel zástup, takže si nemohli ani chleba zajesť. 21 Keď sa to dopočuli jeho príbuzní, prišli, aby ho odviedli, lebo hovorili, že sa pomiatol. 22 Zákonníci, ktorí zišli z Jeruzalema, tvrdili: Je posadnutý Belzebulom a mocou vládcu zlých duchov vyháňa zlých duchov. 23 Zavolal ich k sebe a hovoril im v podobenstvách: Ako môže satan vyháňať satana? 24 Ak je nejaké kráľovstvo vnútorne rozdelené, také kráľovstvo nemôže obstáť. 25 Ak je nejaký dom vnútorne rozdelený, taký dom nemôže obstáť. 26 Ak satan povstal proti sebe a je rozdelený, neobstojí, a je s ním koniec. 27 Nik nemôže vniknúť do domu siláka a okradnúť ho o jeho veci, ak toho siláka najprv nezviaže; a potom môže vylúpiť jeho dom. 28 Amen, hovorím vám: Všetky hriechy a rúhania, ktorých sa ľudia dopustia, im budú odpustené. 29 Kto by sa však rúhal Duchu Svätému, tomu nebude odpustené naveky, ale je vinný večným hriechom. 30 Lebo hovorili: Je posadnutý nečistým duchom. 31 Vtom prišla jeho matka a jeho bratia. Zostali vonku a dali si ho zavolať. 32 Okolo neho sedelo množstvo ľudí. Oznámili mu: Vonku ťa hľadá tvoja matka a tvoji bratia. 33 On im odpovedal: Kto je moja matka a moji bratia? 34 Prešiel pohľadom po okolosediacich a povedal: Hľa, moja matka i moji bratia! 35 Lebo mojím bratom, sestrou a matkou je každý, kto plní Božiu vôľu! |
| 1 Ježiš zasa začal učiť pri mori. Okolo neho sa zhromaždil taký veľký zástup, že musel nastúpiť na loď na mori; sadol si, a celý zástup zostal na brehu mora. 2 Učil ich mnohým veciam v podobenstvách a vo svojom učení im hovoril: 3 Počúvajte! Rozsievač vyšiel siať. 4 Keď rozsieval, časť zrna padla na kraj cesty, prileteli vtáky a pozobali ho. 5 Iné padlo na skalnatú pôdu, kde nemalo dostatok zeme. Rýchlo vzišlo, lebo nebolo hlboko v zemi. 6 Keď potom vyšlo slnko, spálilo ho a pretože nemalo koreň, uschlo. 7 Ďalšie padlo medzi bodľačie. Bodľačie sa rozrástlo a udusilo ho, takže neprinieslo úrodu. 8 A iné padlo do dobrej pôdy, vzišlo, vyrástlo a prinieslo úrodu: niektoré tridsaťnásobnú, iné šesťdesiatnásobnú a ďalšie stonásobnú. 9 A Ježiš dodal: Kto má uši na počúvanie, nech počúva! 10 Keď bol potom sám, tí, čo boli okolo neho spolu s Dvanástimi, sa ho pýtali, čo znamenajú podobenstvá. 11 Povedal im: Vám je dané poznať tajomstvo Božieho kráľovstva, ale tým, čo sú vonku, sa všetko podáva v podobenstvách, 12 aby hľadeli, hľadeli, ale nevideli,počúvali, počúvali, ale nechápali,aby sa azda neobrátili a nebolo im odpustené. 13 Potom im povedal: Nerozumiete tomuto podobenstvu? Ako potom pochopíte všetky ostatné podobenstvá? 14 Rozsievač rozsieva slovo. 15 To zrno vedľa cesty sú tí, čo ho počúvajú, ale hneď prichádza satan a oberá ich o slovo zasiate do nich. 16 Podobne je to aj s tými, u ktorých je zasiate do skalnatej pôdy: keď slovo počujú, hneď ho s radosťou prijímajú, 17 no nemajú v sebe koreň, sú chvíľkoví, a keď potom príde súženie alebo prenasledovanie za slovo, hneď odpadnú. 18 A u iných je zasiate do bodľačia. Oni slovo síce počúvajú, 19 ale svetské starosti, vábenie bohatstva a žiadostivosť po ostatných veciach prenikajú dovnútra a slovo udusia, takže zostáva bez úžitku. 20 Nakoniec sú takí, u ktorých je zasiate do dobrej pôdy: slovo počúvajú, prijímajú a prinášajú úžitok tridsaťnásobný, šesťdesiatnásobný, ba aj stonásobný. 21 Ďalej im povedal: Vari je lampa na to, aby ju položili pod mericu alebo pod posteľ? Či nie je na to, aby ju postavili na svietnik? 22 Nič nie je také skryté, aby nebolo odhalené, a nič také utajené, aby to nevyšlo najavo. 23 Kto má uši na počúvanie, nech počúva! 24 Ďalej im hovoril: Dávajte si pozor, čo počúvate! Akou mierou meriate, takou vám bude odmerané, ba ešte aj pridané, 25 lebo kto má, tomu bude pridané, a kto nemá, tomu bude odňaté i to, čo má. 26 Ďalej povedal: S Božím kráľovstvom je to tak, ako keď človek zaseje zrno do zeme. 27 Či spí, alebo bdie, vo dne i v noci zrno klíči a rastie, ani sám nevie ako. 28 Zem sama od seba prináša úrodu: najprv steblo, potom klas a nakoniec plno zŕn v klase. 29 Keď potom úroda dozrie, hneď priloží kosák, lebo nastala žatva. 30 A pokračoval: K čomu prirovnáme Božie kráľovstvo alebo akým podobenstvom ho znázorníme? 31 Je ako horčičné zrnko, ktoré je po zasiatí do zeme najmenšie zo všetkých zŕn na zemi, 32 ale zasiate vzíde a býva mohutnejšie ako iné rastliny a vyháňa také veľké konáre, že v jeho tieni môžu hniezdiť nebeské vtáky. 33 Ježiš im hlásal slovo mnohými takýmito podobenstvami, podľa toho, ako boli schopní počúvať. 34 Bez podobenstva im ani nehovoril, ale svojim učeníkom osamote všetko vysvetľoval. 35 V ten deň, keď sa zvečerilo, im povedal: Prejdime na druhý breh! 36 Nato opustili zástup a jeho vzali so sebou, tak ako bol, na lodi. Sprevádzali ho aj iné lode. 37 Tu sa strhla silná búrka s víchricou a vlny sa valili na loď, takže sa loď už napĺňala. 38 Ježiš však spal na vankúši v zadnej časti lode. Zobudili ho a povedali mu: Učiteľ, nedbáš, že hynieme? 39 On vstal, pohrozil víchru a prikázal moru: Mlč, utíš sa! Vtedy víchor ustal a nastalo veľké ticho. 40 A im povedal: Čo ste takí vystrašení? Ešte stále nemáte vieru? 41 Prenikol ich veľký strach a jeden druhému hovorili: Ktože je to, že ho počúva i vietor, i more? |
| 1 Prišli na druhý breh mora do gerazského kraja. 2 Sotva vystúpil z lode, hneď mu vyšiel oproti z hrobov akýsi človek s nečistým duchom. 3 Býval v hroboch a nik ho už nevládal sputnať ani reťazami. 4 Často ho síce ľudia sputnali putami a reťazami, no on si reťaze postŕhal a putá rozlámal. Nik nemal silu skrotiť ho. 5 Stále, v noci i vo dne zúrivo kričal medzi hrobmi a na horách a tĺkol sa kameňmi. 6 Keď z diaľky zbadal Ježiša, pribehol a padol pred ním na zem. 7 Potom silným hlasom vykríkol: Čo ťa do mňa, Ježiš, Syn Boha, Najvyššieho? Zaprisahám ťa na Boha, netráp ma! 8 Ježiš mu totiž prikazoval: Nečistý duch, vyjdi z tohto človeka! 9 A spýtal sa ho: Ako sa voláš? On povedal: Volám sa Légia, lebo je nás mnoho. 10 A úpenlivo ho prosil, aby ich z toho kraja neposielal preč. 11 Na úpätí hory sa pásla veľká črieda svíň. 12 Zlí duchovia ho prosili: Pošli nás do svíň, nech vojdeme do nich! 13 A dovolil im to. Nečistí duchovia vyšli a vošli do svíň. Črieda — asi dvetisíc kusov — sa rútila úbočím do mora a utopila sa v mori. 14 Pastieri sa rozutekali a priniesli o tom správu do mesta a do osád. Ľudia sa zbehli pozrieť, čo sa stalo. 15 Keď prišli k Ježišovi a zbadali, že muž, ktorý bol posadnutý zlým duchom Légia, sedí oblečený a je pri rozume, preľakli sa. 16 Očití svedkovia im rozprávali, čo sa stalo s posadnutým i so sviňami. 17 A začali Ježiša prosiť, aby odišiel z ich kraja. 18 Keď nastupoval na loď, prosil ho človek, čo bol predtým posadnutý zlým duchom, aby mohol ísť s ním. 19 Ježiš mu to však nedovolil, ale mu povedal: Choď domov k svojim a porozprávaj im, čo všetko ti urobil Pán a ako sa nad tebou zmiloval. 20 Nato odišiel a začal v Desaťmestí rozhlasovať, aké veľké veci mu vykonal Ježiš. A všetci sa čudovali. 21 Keď sa Ježiš opäť preplavil loďou na druhý breh, zhromaždil sa okolo neho pri mori veľký zástup. 22 Tu prišiel k nemu jeden z predstavených synagógy menom Jairos. Len čo uzrel Ježiša, padol mu k nohám 23 a úpenlivo ho prosil: Dcérka mi skonáva. Poď, polož na ňu ruky, aby vyzdravela a žila! 24 Ježiš s ním odišiel. Hrnulo sa za ním množstvo ľudí, ktorí ho tlačili zo všetkých strán. 25 Bola tam istá žena, ktorá dvanásť rokov trpela na krvotok. 26 Veľa vytrpela od mnohých lekárov, minula na to celý svoj majetok, ale nič jej to neosožilo, ba stav sa jej neustále zhoršoval. 27 Keď sa dopočula o Ježišovi, pretisla sa zástupom a odzadu sa dotkla jeho odevu, 28 lebo si povedala: Ak sa dotknem čo len jeho rúcha, budem uzdravená! 29 Krvácanie sa hneď zastavilo, takže na tele pocítila, že z neduhu je vyliečená. 30 Ježiš hneď poznal, že vyšla z neho sila. Obrátil sa k zástupu a opýtal sa: Kto sa dotkol môjho rúcha? 31 Jeho učeníci mu povedali: Vidíš, že sa ľudia na teba tlačia, a ty sa ešte pýtaš: Kto sa ma dotkol? 32 Ale on sa poobzeral dookola, aby videl tú, ktorá to urobila. 33 Žena vedela, čo sa s ňou stalo; ustrašená a rozochvená prišla bližšie, hodila sa pred ním na kolená a rozpovedala celú pravdu. 34 On ju oslovil: Dcéra, tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji, buď zbavená svojho trápenia. 35 Kým ešte hovoril, prišli ľudia z domu predstaveného synagógy so správou: Tvoja dcéra zomrela, načo ešte obťažuješ učiteľa? 36 Keď Ježiš začul tieto slová, povedal predstavenému synagógy: Neboj sa, len ver! 37 Nikomu inému nedovolil, aby ho sprevádzal, len Petrovi, Jakubovi a Jakubovmu bratovi Jánovi. 38 Keď prišli do domu predstaveného synagógy, videl veľký rozruch, plačúcich a nariekajúcich. 39 Vošiel dnu a povedal im: Prečo robíte taký rozruch a plačete? Dieťa nezomrelo, ale spí. 40 A vysmiali ho. No Ježiš všetkých vyhnal, vzal so sebou otca a matku dieťaťa aj tých, čo boli s ním, a vošiel do izby, kde ležalo dieťa. 41 Chytil dieťa za ruku a povedal mu: Talitha kum! Čo v preklade znamená: Dievča, hovorím ti, vstaň! 42 Dievča hneď vstalo a začalo chodiť. Malo totiž dvanásť rokov. Vtedy sa všetkých zmocnil ohromný úžas. 43 Ježiš im dôrazne kládol na srdce, že sa to nikto nesmie dozvedieť a povedal im, aby dali dievčaťu jesť. |
