Hľadaný výraz: Lk 5,12-6,19, Preklad: Evanjelický preklad, Počet výsledkov: 2
| 12 Keď bol v ktoromsi meste, ajhľa, bol tam muž, úplne malomocný, a keď uvidel Ježiša, padol na tvár a prosil Ho: Pane, keby si chcel, mohol by si ma očistiť. 13 Ježiš vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: Chcem, buď čistý! A malomocenstvo hneď odišlo od neho. 14 I rozkázal mu Ježiš: Nehovor o tom nikomu, ale choď, ukáž sa kňazovi a ľuďom na svedectvo obetuj za svoje očistenie, ako nariadil Mojžiš. 15 Ale chýr o Ňom sa tým väčšmi šíril a schádzali sa veľké zástupy, aby Ho počúvali a aby uzdravoval ich choroby. 16 On sa však utiahol na púšť a modlil sa. 17 Raz, keď učil, sedeli tam aj farizeji a učitelia zákona, ktorí sa zišli zo všetkých galilejských a judských mestečiek i z Jeruzalema, a moc Pánova bola s Ním, aby uzdravoval. 18 A hľa, mužovia niesli na nosidlách ochrnutého človeka a chceli ho vniesť a položiť pred Neho. 19 Keď ho však pre zástup nemali kadiaľ vniesť, vyšli na dom a spolu s nosidlami spustili ho otvorom strechy do prostriedku pred Ježiša. 20 Keď (Ježiš) videl ich vieru, povedal mu: Človeče, odpúšťajú sa ti hriechy. 21 Nato zákonníci a farizeji začali premýšľať a hovorili: Kto je tento, čo sa rúha? Kto môže odpúšťať hriechy, ak nie sám Boh? 22 Ale Ježiš poznal ich myšlienky a riekol im: O čom premýšľate v srdciach? 23 Čo je ľahšie povedať: Odpúšťajú sa ti hriechy! - a či povedať: Vstaň a choď? 24 Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má moc odpúšťať hriechy na zemi, - povedal ochrnutému: - Hovorím ti: Vstaň; vezmi si nosidlá a choď domov! 25 Ihneď vstal pred nimi, vzal, na čom ležal, a odišiel domov velebiac Boha. 26 A všetci zostali ako bez seba, velebili Boha a naplnení bázňou hovorili: Prepodivné veci videli sme dnes. 27 Potom vyšiel, uzrel colníka Léviho sedieť na colnici a povedal mu: Nasleduj ma! 28 A on všetko zanechal, vstal a nasledoval Ho. 29 Potom Mu Lévi pripravil veľkú hostinu vo svojom dome. Bol tam veľký zástup colníkov a iných, ktorí stolovali s ním. 30 Reptali teda farizeji a ich zákonníci a hovorili Jeho učeníkom: Prečo jete a pijete s colníkmi a hriešnikmi? 31 Ježiš im riekol: Nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí! 32 Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnych kajať sa. 33 Oni Mu však povedali: Jánovi učeníci sa často postia a modlia, podobne aj učeníci farizejov, a Tvoji jedia a pijú! 34 Ale Ježiš im povedal: Či môžete prinútiť ženíchových družbov, aby sa postili, kým je ženích s nimi? 35 Prídu však dni, keď im vezmú ženícha, v tie dni sa budú postiť. 36 Povedal im aj podobenstvo: Nikto neodtrhne záplatu z nového rúcha, aby zaplátal ňou staré, lebo veď potrhá aj nové, a na staré sa ani nehodí záplata z nového. 37 A nikto nevlieva nové víno do starých nádob, lebo veď nové víno roztrhne nádoby, a aj ono vytečie, aj nádoby sa skazia. 38 Ale nové víno treba vliať do nových nádob [a oboje sa zachová.] 39 A nikto, kto pije staré, nechce nové, lebo povie: Staré je dobré! |
| 1 Keď Ježiš išiel v [druhú] sobotu cez obilie, trhali učeníci klasy, vymŕvali ich rukami a jedli. 2 I povedali niektorí z farizejov: Prečo robíte, čo nie je dovolené v sobotu? 3 Odpovedal im Ježiš: Či ste nečítali, čo urobil Dávid a jeho sprievod, keď boli hladní? 4 Ako vošiel do domu Božieho, vzal posvätné chleby, ktoré nie je dovolené jesť, jedine kňazom, jedol z nich a dal i svojmu sprievodu. 5 A riekol im: Syn človeka je pánom soboty. 6 Zas v inú sobotu vyšiel do synagógy a učil. A bol tam človek, ktorý mal pravú ruku vyschnutú. 7 Zákonníci a farizeji dávali pozor na Neho, či bude uzdravovať v sobotu, aby Ho mohli obžalovať. 8 Ale On poznal ich zmýšľanie a povedal človeku, ktorý mal vyschnutú ruku: Vstaň a postav sa do prostriedku! A on vstal a postavil sa. 9 Nato im Ježiš povedal: Spytujem sa vás: Či je dovolené v sobotu činiť dobre alebo zle, zachovať život alebo zahubiť? 10 I poobzeral si ich všetkých a povedal tomu človeku: Vystri ruku! On urobil tak. A ruka bola mu zase zdravá. 11 Oni však, plní šialenstva, zhovárali sa medzi sebou, čo urobiť s Ježišom. 12 V tých dňoch vyšiel na vrch modliť sa a na modlitbách k Bohu strávil noc. 13 Keď svitlo, zvolal si učeníkov, vyvolil si z nich dvanástich a nazval ich aj apoštolmi: 14 Šimona, ktorému dal aj meno Peter, jeho brata Ondreja, Jakuba a Jána, Filipa a Bartolomeja, 15 Matúša a Tomáša, Jakuba Alfeovho, Šimona zvaného Horlivec, 16 Júdu Jakubovho a Judáša Iškariotského, ktorý sa stal zradcom. 17 Keď potom zostúpil s nimi, zastal na rovine a (spolu s Ním) veľký zástup Jeho učeníkov i veľké množstvo ľudu z celého Judska, i z Jeruzalema i z prímorského Týru a Sidonu, 18 ktorí prišli, aby Ho počúvali a boli vyliečení z neduhov. Uzdravovaní boli aj tí, čo ich trápili nečistí duchovia. 19 A všetok zástup snažil sa Ho dotknúť, lebo sila vychádzala z Neho a liečila všetkých. |
