Hľadaný výraz: Lk 4,14-9,50, Preklad: Ekumenický preklad, Počet výsledkov: 6
| 14 Ježiš sa v sile Ducha Svätého vrátil do Galiley a zvesť o ňom sa rozšírila po celom okolí. 15 Učil tam v ich synagógach a všetci ho oslavovali. 16 Prešiel do Nazareta, kde vyrastal a podľa zvyku v sobotu vošiel do synagógy. Keď vstal, aby čítal, 17 podali mu knihu proroka Izaiáša. Knihu rozvinul na tom mieste, kde bolo napísané: 18 Duch Pánov je nado mnou,lebo ma pomazal zvestovať chudobným evanjeliuma uzdravovať skrúšených srdcom.Poslal ma oznámiť zajatým prepustenie,slepým vrátiť zrak,utláčaných prepustiť 19 a vyhlásiť milostivý rok Pánov. 20 Nato zvinul knihu, vrátil ju sluhovi a sadol si. Oči všetkých v synagóge sa upreli naňho. 21 On pokračoval: Dnes sa splnilo Písmo, ktoré ste práve počuli. 22 Všetci mu prisviedčali a obdivovali jeho láskavú reč, ktorá plynula z jeho úst. A hovorili si: Či to nie je Jozefov syn? 23 A Ježiš im hovoril: Iste mi poviete toto príslovie: Lekár, uzdrav sám seba! Aj tu, vo svojej domovine urob to, o čom sme počuli, že sa stalo v Kafarnaume. 24 On však povedal: Amen, hovorím vám, že nijaký prorok nie je vzácny vo svojej domovine. 25 Pravdu vám hovorím: Za čias Eliáša, keď sa nebo na tri roky a šesť mesiacov zavrelo a v celej krajine nastal veľký hlad, bolo v Izraeli mnoho vdov. 26 Ale Eliáš nebol poslaný k nijakej inej, iba k vdove do sidonskej Sarepty. 27 A za čias proroka Elizea bolo v Izraeli mnoho malomocných. No nikto z nich nebol očistený, iba Naáman zo Sýrie. 28 Keď to počuli, všetkých v synagóge zachvátil hnev. 29 Vstali a hnali ho von z mesta. Vyviedli ho až na kraj vrchu, na ktorom bolo postavené ich mesto, aby ho odtiaľ zhodili. 30 Ale on sa spomedzi nich vytratil a vzdialil sa. 31 Potom zišiel do galilejského mesta Kafarnaum. Tam po sobotách vyučoval. 32 Obdivovali ho a žasli nad jeho rečami, lebo v jeho slove bola moc. 33 V synagóge bol človek posadnutý duchom nečistého démona, ktorý silným hlasom vykríkol: 34 Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zahubiť? Viem, kto si. Si Boží Svätý. 35 Ježiš pohrozil démonovi: Mlč a vyjdi z neho! Démon hodil človeka medzi nich, potom z neho vyšiel, ale neublížil mu. 36 Všetkých sa zmocnila hrôza a hovorili si medzi sebou: Čo je to za slovo, že takou mocou a silou rozkazuje nečistým duchom a tí vychádzajú? 37 A zvesť o ňom sa rozšírila po celom tom kraji. 38 Vstal, odišiel zo synagógy a vošiel do Šimonovho domu. Šimonova testiná mala vysokú horúčku a prosili za ňu. 39 Zastal nad ňou, pohrozil horúčke a tá prestala. Ihneď vstala a posluhovala im. 40 Pri západe slnka k nemu všetci privádzali chorých, ktorí trpeli rozličnými neduhmi. Na každého z nich kládol ruky a uzdravoval ich. 41 Z mnohých vychádzali démoni a kričali: Ty si Boží Syn. Ale on im pohrozil a nedovolil im hovoriť, lebo vedeli, že je Mesiáš. 42 Keď sa rozodnilo, vyšiel von a utiahol sa na osamelé miesto. Zástupy ho hľadali. Prišli až k nemu a zdržiavali ho, aby od nich neodchádzal. 43 No on im odpovedal: Aj iným mestám musím hlásať Božie kráľovstvo, lebo na to som poslaný. 44 A kázal v judských synagógach. |
| 1 Raz, keď stál pri Genezaretskom jazere, tlačil sa k nemu zástup, aby počúval Božie slovo. 2 Vtedy videl pri brehu stáť dve loďky. Rybári z nich vystúpili a prali si siete. 3 Ježiš vstúpil do jednej loďky, ktorá patrila Šimonovi, a požiadal ho, aby trochu odrazil od brehu. Potom si sadol a z loďky učil zástupy. 4 Keď dokončil, povedal Šimonovi: Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov. 5 Šimon mu odpovedal: Učiteľ, celú noc sme sa namáhali a nič sme nechytili, ale na tvoje slovo spustíme siete. 6 Len čo tak urobili, chytili veľké množstvo rýb, až sa im trhali siete. 7 Preto dali znamenie spoločníkom z druhej loďky, aby im prišli pomôcť. Tí prišli a naplnili obe loďky tak, že sa až ponárali. 8 Keď to videl Šimon Peter, padol Ježišovi k nohám a povedal: Pane, odíď odo mňa, lebo som hriešny človek. 9 Jeho aj ostatných sa totiž zmocnila hrôza nad úlovkom rýb. 10 Zhrozili sa aj Jakub a Ján, Zebedejovi synovia, ktorí boli Šimonovými spoločníkmi. Nato povedal Ježiš Šimonovi: Neboj sa, odteraz budeš loviť ľudí. 11 Keď loďky prirazili k brehu, zanechali všetko a šli za ním. 12 Keď bol Ježiš v ktoromsi meste, objavil sa pred ním človek s pokročilým malomocenstvom. Len čo zazrel Ježiša, padol na tvár a prosil ho: Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť. 13 On vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: Chcem, buď čistý! A malomocenstvo z neho ihneď zmizlo. 14 Prikázal mu, aby nikomu o tom nehovoril. A potom mu povedal: Choď! Ukáž sa kňazovi! Prines obetu za svoje očistenie tak, ako to prikázal Mojžiš, na svedectvo pre nich! 15 Chýr o ňom sa šíril viac a viac. Schádzali sa celé zástupy, aby ho počúvali a dali sa uzdraviť zo svojich neduhov. 16 On sa však utiahol do samoty a tam sa modlil. 17 Istého dňa, keď Ježiš učil, sedeli okolo neho farizeji a zákonníci, ktorí sa poschádzali zo všetkých galilejských a judských dedín i z Jeruzalema. Pánova moc bola s ním, aby uzdravoval. 18 Vtom muži prinášali na nosidlách ochrnutého, a pokúšali sa ho vniesť a položiť pred neho. 19 Keď pre zástup nenašli priechod, kadiaľ by ho vniesli, vystúpili na strechu a otvorom cez hlinenú povalu ho aj s nosidlami spustili priamo pred Ježiša. 20 Keď videl ich vieru, povedal: Človeče, odpúšťajú sa ti hriechy. 21 Zákonníci i farizeji začali uvažovať a hovorili si: Kto je to, že sa takto rúha? Kto môže odpustiť hriechy okrem Boha? 22 Ale Ježiš poznal ich myšlienky a povedal im: Ako to zmýšľate vo svojich srdciach? 23 Čo je ľahšie povedať: Odpúšťajú sa ti hriechy alebo povedať: Vstaň a choď!? 24 Aby ste však vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy — povedal ochrnutému: Hovorím ti, vstaň, vezmi si lôžko a choď domov! 25 A ten sa pred nimi postavil na nohy, vzal svoje lôžko, velebil Boha a odišiel domov. 26 Všetkých sa zmocnil úžas a oslavovali Boha. A naplnení bázňou si hovorili: Dnes sme videli naozaj zázračné veci. 27 Po týchto udalostiach vyšiel von a uzrel na mýtnici sedieť mýtnika menom Lévi a povedal mu: Poď za mnou! 28 Lévi tam nechal všetko, vstal a šiel za ním. 29 Lévi mu vo svojom dome pripravil veľkú hostinu. Bol tam veľký zástup mýtnikov a iných, ktorí s nimi stolovali. 30 Farizeji a zákonníci reptali a hovorili jeho učeníkom: Prečo jete a pijete s mýtnikmi a hriešnikmi? 31 Ježiš im povedal: Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. 32 Neprišiel som pozývať spravodlivých, ale hriešnikov, aby sa kajali. 33 Povedali mu: Jánovi učeníci sa často postia a modlia, podobne aj učeníci farizejov; ale tí tvoji jedia a pijú. 34 Ježiš im odpovedal: Nemôžete žiadať, aby sa svadobní hostia postili, kým je ženích s nimi. 35 No prídu dni, keď im ženícha vezmú a vtedy sa budú postiť. 36 Povedal im aj podobenstvo: Nikto neodtrhne látku z nového odevu a neprišije ju na starý odev, lebo ináč by potrhal nový odev a nová záplata by sa k starému nehodila. 37 Ani nikto nenalieva mladé víno do starých mechov, lebo nové víno by mechy potrhalo. Vytieklo by a aj mechy by sa zničili. 38 Mladé víno treba nalievať do nových mechov. 39 A vôbec, kto sa už napil starého vína, nemá chuť na mladé. Povie si: Staré je lepšie. |
| 1 V istú sobotu prechádzal Ježiš cez obilné pole. Jeho učeníci trhali klasy, rukami si mrvili zrno a jedli. 2 Niektorí z farizejov proti tomu namietali: Prečo robíte v sobotu to, čo nie je dovolené? 3 Ježiš im odpovedal: Či ste nečítali, čo urobil Dávid, keď bol hladný on i jeho družina? 4 Ako vošiel do Božieho domu, vzal a jedol predkladané chleby. A dal z nich aj svojej družine, hoci ich nemal jesť nikto, okrem kňazov. 5 A dodal: Syn človeka je pánom aj nad sobotou. 6 V inú sobotu vošiel Ježiš do synagógy a učil. Bol tam istý človek s vyschnutou pravou rukou. 7 Zákonníci a farizeji striehli na Ježiša, či bude aj v sobotu uzdravovať. Hľadali, z čoho by ho mohli obžalovať. 8 On vedel o ich zmýšľaní a napriek tomu povedal človeku s vyschnutou rukou: Vstaň a postav sa do stredu. On vstal a postavil sa. 9 Ježiš im povedal: Pýtam sa vás, je dovolené v sobotu robiť dobre, alebo zle? Možno v sobotu zachrániť život, alebo ho zničiť? 10 Poobzeral sa po všetkých a tomu človeku povedal: Vystri ruku. Keď tak urobil, ruka mu ozdravela. 11 Zmocnila sa ich zlosť a radili sa, čo urobiť s Ježišom. 12 V tých dňoch vyšiel na vrch modliť sa a celú noc zotrval v modlitbách k Bohu. 13 Keď sa rozodnilo, zavolal si svojich učeníkov, vybral z nich dvanástich a nazval ich apoštolmi. Boli to 14 Šimon, ktorého nazval Petrom, jeho brat Ondrej, Jakub a Ján, Filip a Bartolomej, 15 Matúš, Tomáš, Jakub Alfejov, Šimon, ktorého volali Horlivec, 16 Júda Jakubov a Judáš Iškariotský, ktorý sa stal zradcom. 17 Keď s nimi zostúpil, zastal na rovine a s ním aj veľký zástup jeho učeníkov i veľké množstvo ľudu z celého Judska a Jeruzalema, i z týrskeho a sidonského pobrežia. 18 Prišli ho počúvať a dať sa uzdraviť zo svojich chorôb. Ozdraveli i tí, ktorých trápili nečistí duchovia. 19 Ba každý zo zástupu sa ho usiloval dotknúť, lebo z neho vychádzala sila, ktorá všetkých uzdravovala. 20 So zrakom upretým na svojich učeníkov povedal: Blahoslavení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo. 21 Blahoslavení, ktorí teraz hladujete, lebo budete nasýtení. Blahoslavení, ktorí teraz plačete, lebo sa budete smiať. 22 Blahoslavení ste, keď vás budú ľudia nenávidieť a vylúčia vás spomedzi seba, keď vás potupia a ako zlo zavrhnú vaše meno pre Syna človeka. 23 V ten deň sa radujte a plesajte, lebo v nebi vás čaká veľká odmena. Veď to isté robili ich otcovia prorokom. 24 No beda vám, boháčom, lebo vy máte svoje radosti už teraz. 25 Beda vám, ktorí ste teraz nasýtení, lebo budete hladovať. Beda vám, ktorí sa teraz smejete, lebo budete plakať a bedákať. 26 Beda vám, ak by vás všetci ľudia chválili. Veď práve tak robili ich otcovia falošným prorokom. 27 No vám, čo ma počúvate, hovorím: Milujte svojich nepriateľov! Robte dobre tým, ktorí vás nenávidia. 28 Žehnajte tých, ktorí vám zlorečia a modlite sa za tých, ktorí vás potupujú. 29 Tomu, kto ťa udrie po líci, nastav aj druhé. A tomu, čo ti berie plášť, neodopri ani šaty. 30 Každému, kto ťa prosí, daj a nevymáhaj od takého, kto ti niečo vzal. 31 Ako chcete, aby ľudia robili vám, tak robte aj vy im! 32 Keby ste milovali len tých, čo vás milujú, akú vďaku si zaslúžite? Veď aj hriešnici milujú tých, ktorí ich milujú. 33 Veď keby ste robili dobre len tým, čo vám dobre robia, akú vďaku si zaslúžite? Veď to isté robia aj hriešnici. 34 Keby ste požičiavali tým, od ktorých očakávate, že vám to vrátia, akú vďaku si zaslúžite? Aj hriešnici požičiavajú hriešnikom, aby to zasa dostali späť. 35 Ale milujte svojich nepriateľov! Robte im dobre! Požičiavajte a nič za to nečakajte! Tak bude hojná vaša odmena a budete synmi Najvyššieho, lebo on je dobrý aj k nevďačným a zlým. 36 Buďte milosrdní, ako je milosrdný aj váš Otec. 37 Nesúďte a nebudete súdení! Neodsudzujte a nebudete odsúdení! Odpúšťajte a bude vám odpustené! 38 Dávajte a bude dané aj vám — mieru dobrú, natlačenú, natrasenú a vrchovatú vám dajú do lona. Akou mierou meriate, takou bude namerané aj vám. 39 A povedal im aj prirovnanie: Môže viesť slepý slepého? Nepadnú azda obaja do jamy? 40 Žiak nie je nad učiteľa. No každý, kto je vyučený, bude ako jeho učiteľ. 41 Ako to, že vidíš triesočku v oku svojho brata, a brvno vo svojom oku nezbadáš? 42 Ako môžeš povedať svojmu bratovi: Brat môj, dovoľ, nech ti vyberiem triesočku z oka, a pritom sám nevidíš brvno vo svojom oku. Ty pokrytec, najprv vyhoď brvno zo svojho oka, až potom uvidíš, ako vybrať smietku z oka svojho brata. 43 Niet dobrého stromu, čo rodí zlé ovocie, a niet ani zlého stromu, čo prináša dobré ovocie. 44 Každý strom možno poznať po ovocí. Veď z tŕnia sa nenazbierajú figy ani hrozno z ostružín. 45 Dobrý človek vynáša dobro z dobrého pokladu srdca a zlý človek vynáša zlo zo zlého srdca, lebo jeho ústa hovoria to, čím je preplnené jeho srdce. 46 Prečo ma oslovujete: Pane, Pane, a nerobíte to, čo hovorím? 47 Komu sa podobá ten, kto prichádza ku mne, počúva moje slová a plní ich? 48 Podobá sa človeku, ktorý staval dom. Kopal hlboko a základy položil na skale. Keď prišla povodeň, privalil sa prúd na ten dom, ale nemohol ním pohnúť, lebo bol pevne postavený. 49 Kto však moje slová počúva a neplní ich, podobá sa človeku, ktorý postavil dom na zemi bez základov. Keď sa privalil prúd na taký dom, zrútil sa a zostalo z neho iba veľké rumovisko. |
| 1 Keď skončil svoju reč k ľuďom, ktorí ho počúvali, vošiel do Kafarnauma. 2 Tam mal istý stotník sluhu, ktorého si veľmi cenil, a ten bol na smrť chorý. 3 Keď sa stotník dozvedel o Ježišovi, poslal k nemu niekoľkých židovských starších s prosbou, aby prišiel a zachránil mu sluhu. 4 Tí prišli k Ježišovi a naliehavo ho prosili: Zaslúži si, aby si mu to urobil. 5 Veď miluje náš národ, a postavil nám synagógu. 6 Ježiš išiel teda s nimi. Keď už bol neďaleko jeho domu, stotník poslal k nemu priateľov s odkazom: Pane, neunúvaj sa, lebo nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu. 7 Nepovažoval som sa preto ani za hodného prísť k tebe. Ale povedz len slovo a môj sluha ozdravie. 8 Veď aj ja som človek podriadený vrchnosti a mám pod sebou vojakov. Keď poviem jednému: Choď, tak ide. A druhému: Poď sem, tak príde. A svojmu sluhovi: Urob to, tak to urobí. 9 Keď to Ježiš počul, prekvapil sa. Obrátil sa k ľuďom, ktorí išli za ním, a povedal: Hovorím vám, takú vieru som nenašiel ani v Izraeli. 10 Keď sa poslovia vrátili domov, našli sluhu zdravého. 11 Hneď nato odišiel do mesta, ktoré sa nazývalo Naim. Šli s ním jeho učeníci a veľký zástup ľudí. 12 Keď sa priblížil k mestskej bráne, práve vynášali mŕtveho. Bol to jediný syn matky, ktorá bola vdova. Sprevádzal ju početný zástup ľudí z mesta. 13 Keď ju Pán uzrel, prišlo mu jej ľúto. I povedal jej: Neplač! 14 Potom pristúpil k máram a dotkol sa ich. Nosiči zastali a on povedal: Mládenec, hovorím ti, vstaň! 15 Mŕtvy sa posadil a začal hovoriť. Ježiš ho odovzdal matke. 16 Všetkých sa zmocnil strach. Oslavovali Boha: Veľký prorok povstal medzi nami a Boh navštívil svoj ľud. 17 Táto zvesť sa o ňom rozniesla po celom Judsku a okolí. 18 O tom všetkom priniesli Jánovi zvesť jeho učeníci. Ján poslal k Pánovi dvoch svojich učeníkov 19 s otázkou: Ty si ten, čo má prísť, alebo máme čakať iného? 20 Keď učeníci prišli k nemu, povedali: Ján Krstiteľ nás poslal k tebe opýtať sa, či si ty ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať na iného? — 21 Práve v tú hodinu mnohých uzdravil z neduhov, chorôb, z moci zlých duchov a mnohým slepým daroval zrak. 22 Odpovedal im teda: Choďte, oznámte Jánovi, čo ste videli a počuli: Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sa očisťujú, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú z mŕtvych a chudobným sa hlása evanjelium. 23 Blahoslavený je ten, čo sa na mne nepohorší. 24 Keď Jánovi poslovia odišli, Ježiš začal zástupom hovoriť o Jánovi: Čo chcete vidieť na púšti? Trstinu zmietanú vetrom? 25 Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka oblečeného do jemných šiat? Veď takí, čo sa skvostne obliekajú a žijú v prepychu, bývajú v kráľovských palácoch. 26 Čo teda chcete vidieť? Proroka? Veru, hovorím vám, viac ako proroka. 27 Veď o ňom je napísané: Hľa, posielam svojho posla pred tvojou tvároua on pripraví cestu pred tebou. 28 Hovorím vám, že medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nie je nikto väčší ako Ján. No ten, kto je v Božom kráľovstve menší, je väčší ako on. 29 A všetci, čo ho počúvali, dokonca aj colníci, uznali Božiu spravodlivosť, keď prijali Jánov krst. 30 Ale farizeji a zákonníci odmietli Boží zámer, keď neprijali jeho krst. 31 Ku komu prirovnám ľudí tohto pokolenia, komu sa podobajú? 32 Sú ako deti, ktoré sedia na námestí a pokrikujú na seba: Pískali sme vám — a netancovali ste, nariekali sme — a neplakali ste. 33 Prišiel Ján Krstiteľ, nejedol chlieb a nepil víno, a hovoríte o ňom, že je posadnutý zlým duchom. 34 Prišiel Syn človeka, je a pije, a hovoríte o ňom: Pažravec a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov. 35 No múdrosť ospravedlňujú všetky jej deti. 36 Jeden z farizejov ho pozval k stolu. Vošiel teda do farizejovho domu a sadol si. 37 V tom meste žila istá hriešnica. Keď sa dozvedela, že stoluje v dome farizeja, priniesla alabastrovú nádobku s voňavým olejom. 38 S plačom pristúpila odzadu k jeho nohám, začala mu ich máčať slzami a utierať svojimi vlasmi. Bozkávala mu nohy a natierala ich voňavým olejom. 39 Keď to videl farizej, ktorý ho pozval, povedal si: Keby to bol prorok, vedel by, čo je to za ženu, ktorá sa ho dotýka, vedel by, že je to hriešnica. 40 Ježiš mu povedal: Šimon, chcem ti niečo povedať. On mu odpovedal: Učiteľ, povedz. 41 Istý veriteľ mal dvoch dlžníkov. Jeden mu dlhoval päťsto denárov, druhý päťdesiat. 42 Keď nemali z čoho vrátiť, obom im odpustil. Ktorý z nich ho bude mať radšej? 43 Myslím si, odpovedal Šimon, že ten, ktorému odpustil viac. Ježiš odpovedal: Správne si povedal. 44 Nato sa obrátil k žene a Šimonovi povedal: Vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu a nedal si mi vodu na nohy, no táto žena mi slzami zmáčala nohy a svojimi vlasmi ich poutierala. 45 Nepobozkal si ma, ona však odvtedy, ako som vošiel, neprestala mi bozkávať nohy. 46 Hlavu si mi olejom nepotrel, zatiaľ čo ona mi natierala nohy voňavým olejom. 47 Preto ti hovorím: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi milovala. Komu sa málo odpúšťa, ten málo miluje. 48 A jej povedal: Odpúšťajú sa ti hriechy. 49 Vtedy tí, čo s ním stolovali, začali si hovoriť: Ktože je to, že aj hriechy odpúšťa? 50 On však povedal žene: Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji! |
| 1 Potom chodil po mestách a dedinách, kázal a hlásal evanjelium o Božom kráľovstve a boli s ním Dvanásti 2 i niektoré ženy, ktoré uzdravil od zlých duchov a chorôb. Boli to: Mária, zvaná Magdaléna, z ktorej vyšlo sedem démonov, 3 potom Jana, manželka Herodesovho správcu Chúzu, ďalej Zuzana a mnohé iné, ktoré im pomáhali svojím majetkom. 4 Keď sa zišiel veľký zástup a schádzali sa k nemu ľudia z miest, rozpovedal im toto podobenstvo: 5 Rozsievač vyšiel rozsievať semeno. Ako sial, jedno zrno padlo vedľa cesty. Tam ho pošliapali a nebeské vtáky ho pozobali. 6 Druhé padlo na skalu. Vzišlo, ale uschlo, lebo nemalo vlahu. 7 Ďalšie padlo do tŕnia, ale to vzrástlo a udusilo ho. 8 Iné padlo do dobrej pôdy. Vyrástlo a prinieslo stonásobnú úrodu. Keď to povedal, zvolal: Kto má uši na počúvanie, nech počúva! 9 Jeho učeníci sa ho pýtali: Čo znamená toto podobenstvo? 10 On im nato povedal: Vám bolo dané poznať tajomstvá Božieho kráľovstva, ostatným je dané len v podobenstvách, aby hľadeli, a nevideli,počúvali, a nechápali. 11 Podobenstvo znamená toto: Zrno je Božie slovo. 12 Na kraji cesty sú tí, čo počúvajú; potom prichádza diabol a vezme slovo z ich srdca, aby neuverili a neboli spasení. 13 Zrno, čo padlo na skalu, to sú tí, čo slovo s radosťou počúvajú, prijímajú ho, ale nemajú korene. Veria len načas a počas skúšky odpadajú. 14 Zrno, čo padlo do tŕnia, to sú tí, čo počúvajú, ale v živote ich udusia starosti, bohatstvo a rozkoše života, takže úrodu neprinesú. 15 Zrno, čo padlo do dobrej pôdy, to sú tí, ktorí počúvajú slovo s dobrým a šľachetným srdcom. Zachovávajú ho a vytrvalo prinášajú ovocie. 16 Nikto nezažne lampu, aby ju prikryl nádobou alebo položil pod posteľ. Ale postaví ju na svietnik, aby tí, čo vchádzajú, videli svetlo. 17 Lebo nič nie je také skryté, aby nevyšlo najavo, ani také utajené, aby sa neprezradilo a nedostalo sa na verejnosť. 18 Dávajte pozor, keď počúvate. Veď kto má, tomu sa pridá, ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, o čom sa nazdáva, že má. 19 Prišla za ním jeho matka a jeho bratia. Ale pre zástup sa k nemu nemohli dostať. 20 Oznámili mu: Tvoja matka a tvoji bratia stoja vonku a chceli by ťa vidieť. 21 On im však povedal: Mojou matkou a mojimi bratmi sú tí, čo počúvajú Božie slovo a uskutočňujú ho. 22 Jedného dňa nastúpil Ježiš s učeníkmi na loď a povedal im: Prejdime na druhú stranu jazera. Keď odrazili od brehu 23 a plavili sa, zaspal. Vtedy sa spustila na jazero búrka. Loď sa napĺňala vodou. Dostali sa do nebezpečenstva. 24 Pristúpili k nemu a zobudili ho slovami: Učiteľ, učiteľ, hynieme! Keď sa zobudil, pohrozil vetru a vlnám, tie sa upokojili a nastalo bezvetrie. 25 Nato im povedal: Kde je vaša viera? So strachom a údivom si hovorili: Kto je to, že rozkazuje i vetrom, i moru a poslúchajú ho? 26 Priplavili sa do gerazského kraja, ktorý je oproti Galilei. 27 Keď vystúpil na breh, vyšiel oproti nemu nejaký muž z mesta posadnutý zlými duchmi. Už dávnejšie sa neobliekal, nebýval v dome, ale sa zdržiaval v hroboch. 28 Keď zbadal Ježiša, s krikom padol pred neho a volal mocným hlasom: Ježiš, Syn najvyššieho Boha, nechaj ma! Prosím ťa, nemuč ma! 29 Rozkázal totiž nečistému duchu vyjsť z toho človeka, ktorý ho mal už dlhý čas v moci. Nohy mu spútavali okovami aj reťazami a strážili ho. Ale on putá roztrhal a démon ho hnal na pusté miesto. 30 Ježiš sa ho spýtal: Ako sa voláš? Légia, odpovedal, pretože vošlo do neho mnoho démonov. 31 A tí ho žiadali, aby ich neposielal do pekelnej priepasti. 32 Neďaleko na svahu sa pásla veľká črieda svíň. Prosili ho teda, aby im dovolil vojsť do nich. On im to dovolil. 33 Vtedy zlí duchovia vyšli z človeka do svíň. Nato sa črieda vrhla dolu úbočím do jazera a utopila sa. 34 Keď pastieri videli, čo sa stalo, utiekli a rozchýrili to po meste i po vidieku. 35 A ľudia sa šli pozrieť, čo sa stalo. Prišli k Ježišovi. Človeka, z ktorého vyšli zlí duchovia, našli pri Ježišových nohách oblečeného a pri zdravom rozume. Prenikla ich hrôza. 36 Tí, čo to videli, porozprávali im, ako bol posadnutý uzdravený. 37 Všetci obyvatelia gerazského kraja ho požiadali, aby od nich odišiel, lebo sa ich zmocnil veľký strach. Vstúpil teda do loďky a vrátil sa. 38 Muž, z ktorého vyšli zlí duchovia, ho prosil, aby smel zostať s ním. Ale Ježiš ho poslal preč so slovami: 39 Vráť sa domov a porozprávaj, aké veľké veci ti urobil Boh. Odišiel teda a rozchýril po celom meste, čo mu urobil Ježiš. 40 Keď sa Ježiš vrátil, privítalo ho množstvo ľudí, ktorí ho už dávno čakali. 41 Tu prišiel muž menom Jairos, ktorý bol predstaveným synagógy. Padol Ježišovi k nohám a prosil ho, aby šiel do jeho domu. 42 Umierala jeho jediná, dvanásťročná dcéra. Ako šiel, ľudia sa naňho tlačili. 43 Bola medzi nimi žena, ktorá už dvanásť rokov krvácala. Celý svoj majetok minula na lekárov, ale vyliečiť ju nevedel ani jeden. 44 Odzadu pristúpila k Ježišovi, dotkla sa obruby jeho šiat a krvácanie sa ihneď zastavilo. 45 Ježiš sa pýtal: Kto sa ma to dotkol? Keď sa nikto nepriznával, Peter povedal: Učiteľ, to ľudia sa tisnú na teba a tlačia ťa. 46 Ale Ježiš povedal: Voľakto sa ma dotkol, lebo som pocítil, že zo mňa vyšla sila. 47 Keď žena videla, že sa to neutají, rozochvená pristúpila k nemu, padla mu k nohám a pred všetkými ľuďmi sa priznala, prečo sa ho dotkla a ako sa ihneď uzdravila. 48 Ježiš jej povedal: Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji. 49 Kým ešte hovoril, prišiel ktosi z domu predstaveného synagógy a povedal: Tvoja dcéra umrela. Neunúvaj učiteľa! 50 Keď to Ježiš počul, povedal: Neboj sa! Len ver a bude zachránená. 51 Keď prišiel k domu, nikomu nedovolil vojsť dnu, iba Petrovi, Jánovi, Jakubovi, ako aj otcovi a matke dievčaťa. 52 Všetci plakali a kvílili nad ňou. Ježiš však povedal: Neplačte! Neumrela, ale spí. 53 No oni ho vysmiali, lebo vedeli, že umrela. 54 Chytil ju za ruku a zvolal: Dievča, vstaň! 55 Vtom sa jej duch vrátil a ona hneď vstala. Ježiš prikázal, aby jej dali jesť. 56 Rodičia dievčaťa stŕpli od úžasu. On im však rozkázal, aby nikomu nehovorili, čo sa stalo. |
