Hľadaný výraz: Lk 4,14-9,50, Preklad: Evanjelický preklad, Počet výsledkov: 6
| 14 V moci Ducha vrátil sa Ježiš do Galiley a zvesť o Ňom sa rozniesla po celom okolí. 15 Učil v ich synagógach a všetci Ho oslavovali. 16 Tak prišiel aj do Nazareta, kde bol vychovaný, a podľa svojho zvyku vošiel v deň sobotný do synagógy a vstal, aby čítal. 17 I podali Mu knihu proroka Izaiáša. A keď otvoril knihu, našiel miesto, kde bolo napísané: 18 Duch Pánov nado mnou; lebo pomazal ma zvestovať chudobným evanjelium, [uzdravovať skrúšených srdcom] poslal ma hlásať zajatým prepustenie a slepým navrátenie zraku, utláčaným oslobodenie, 19 a zvestovať vzácny rok Pánov. 20 Keď zavrel knihu a vrátil ju služobníkovi, sadol si. Oči všetkých v synagóge upierali sa na Neho. 21 A On im začal hovoriť: Dnes sa naplnilo toto Písmo vo vašich ušiach. 22 A všetci Mu prisviedčali, obdivovali slová milosti, ktoré vychádzali z Jeho úst, a hovorili: Či Tento nie je syn Jozefov? 23 I povedal im: Iste mi pripomeniete príslovie: Lekár, uzdrav sám seba! Počuli sme, čo sa stalo v Kafarnaume; urob to aj tu vo svojej otčine! 24 A doložil: Amen, hovorím vám: Ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej otčine. 25 Ale pravdu vám vravím: mnoho vdov žilo za dní Eliášových v Izraeli, keď tri roky a šesť mesiacov bolo nebo zavreté, takže veľký hlad nastal po celej zemi, 26 ale ani k jednej z nich nebol poslaný Eliáš, len do Sarepty Sidonskej k žene-vdove. 27 A mnoho malomocných žilo v Izraeli za proroka Elizea, ale ani jeden z nich nebol očistený, len Náman Sýrsky. 28 A všetci v synagóge vzplanuli hnevom, keď to počuli; 29 povstali, vyhnali Ho z mesta a viedli až na kraj vrchu, na ktorom bolo vybudované ich mesto, aby Ho zostrčili. 30 Ale On prešiel pomedzi nich a vzdialil sa. 31 Potom zostúpil do galilejského mesta Kafarnaumu a učil ich v dni sobotné. 32 Veľmi sa divili Jeho učeniu, lebo Jeho reč bola mocná. 33 Bol však v synagóge človek, posadnutý duchom nečistého démona. Tu vykríkol silným hlasom: 34 Hej, čo Ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zahubiť? Viem, kto si: ten Svätý Boží. 35 Ježiš mu pohrozil a povedal: Mlč a vyjdi z neho! I hodil démon toho človeka medzi nich, potom vyšiel z neho a neuškodil mu. 36 Vtedy prišiel na všetkých úžas a takto hovorili medzi sebou: Čo je to za slovo, že v moci a sile rozkazuje nečistým duchom, a vychádzajú? 37 A rozniesla sa povesť o Ňom po všetkých miestach toho okolia. 38 Potom odobral sa zo synagógy a vošiel do domu Šimonovho. Šimonovu testinú trápila veľká horúčka. I prosili Ho, aby jej pomohol. 39 Zastal teda nad ňou, pohrozil horúčke, a tá prestala. A ona hneď vstala a posluhovala im. 40 Potom pri západe slnka všetci, ktorí mali chorých na rozličné neduhy, privádzali ich k Nemu, a On kládol ruky na každého z nich a uzdravoval ich. 41 Aj zlí duchovia vychádzali z mnohých, kričali a volali: Ty si Syn Boží! Ale On im pohrozil a nedovolil im hovoriť; lebo vedeli, že On je Kristus. 42 Keď potom svitol deň, vyšiel a odobral sa na osamelé miesto. Ale zástupy Ho hľadali, prišli až k Nemu a zdržovali Ho, aby neodchádzal od nich. 43 On im však povedal: Musím zvestovať kráľovstvo Božie aj iným mestám; lebo to je mojím poslaním. 44 A kázaval po galilejských synagógach. |
| 1 Raz, keď sa zástup valil na Neho, aby počúval slovo Božie, stál vedľa Genezaretského jazera. 2 A uzrel dve lode pri jazere; rybári už vystúpili z nich a prali siete. 3 Vstúpil teda na jednu z lodí, ktorá patrila Šimonovi, a prosil ho, aby máličko odrazil od brehu. I posadil sa a z lode učil zástupy. 4 Keď prestal hovoriť, povedal Šimonovi: Odraz na hlbinu, spusťte siete a lovte! 5 Odpovedajúc Mu, Šimon povedal: Majstre, celú noc sme sa namáhali, a nič sme nechytili; ale na Tvoje slovo spustím siete. 6 Len čo to urobili, zahrnuli veľké množstvo rýb, takže sa im siete trhali. 7 I dali znamenie pomocníkom na druhej lodi, aby prišli a pomohli im. A oni prišli a naplnili obe lode, takže sa ponárali. 8 Keď to videl Šimon Peter, padol Ježišovi k nohám a povedal: Odíď odo mňa, Pane, lebo som hriešny človek. 9 Hrôza sa ho totiž zmocnila, i všetkých, ktorí boli s ním, nad lovom rýb, ktoré ulovili; 10 podobne aj Jakuba a Jána, synov Zebedeových, spoločníkov Šimonových. I povedal Ježiš Šimonovi: Neboj sa, odteraz ľudí budeš loviť. 11 Potom priraziac ku brehu, všetko zanechali a nasledovali Ho. 12 Keď bol v ktoromsi meste, ajhľa, bol tam muž, úplne malomocný, a keď uvidel Ježiša, padol na tvár a prosil Ho: Pane, keby si chcel, mohol by si ma očistiť. 13 Ježiš vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: Chcem, buď čistý! A malomocenstvo hneď odišlo od neho. 14 I rozkázal mu Ježiš: Nehovor o tom nikomu, ale choď, ukáž sa kňazovi a ľuďom na svedectvo obetuj za svoje očistenie, ako nariadil Mojžiš. 15 Ale chýr o Ňom sa tým väčšmi šíril a schádzali sa veľké zástupy, aby Ho počúvali a aby uzdravoval ich choroby. 16 On sa však utiahol na púšť a modlil sa. 17 Raz, keď učil, sedeli tam aj farizeji a učitelia zákona, ktorí sa zišli zo všetkých galilejských a judských mestečiek i z Jeruzalema, a moc Pánova bola s Ním, aby uzdravoval. 18 A hľa, mužovia niesli na nosidlách ochrnutého človeka a chceli ho vniesť a položiť pred Neho. 19 Keď ho však pre zástup nemali kadiaľ vniesť, vyšli na dom a spolu s nosidlami spustili ho otvorom strechy do prostriedku pred Ježiša. 20 Keď (Ježiš) videl ich vieru, povedal mu: Človeče, odpúšťajú sa ti hriechy. 21 Nato zákonníci a farizeji začali premýšľať a hovorili: Kto je tento, čo sa rúha? Kto môže odpúšťať hriechy, ak nie sám Boh? 22 Ale Ježiš poznal ich myšlienky a riekol im: O čom premýšľate v srdciach? 23 Čo je ľahšie povedať: Odpúšťajú sa ti hriechy! - a či povedať: Vstaň a choď? 24 Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má moc odpúšťať hriechy na zemi, - povedal ochrnutému: - Hovorím ti: Vstaň; vezmi si nosidlá a choď domov! 25 Ihneď vstal pred nimi, vzal, na čom ležal, a odišiel domov velebiac Boha. 26 A všetci zostali ako bez seba, velebili Boha a naplnení bázňou hovorili: Prepodivné veci videli sme dnes. 27 Potom vyšiel, uzrel colníka Léviho sedieť na colnici a povedal mu: Nasleduj ma! 28 A on všetko zanechal, vstal a nasledoval Ho. 29 Potom Mu Lévi pripravil veľkú hostinu vo svojom dome. Bol tam veľký zástup colníkov a iných, ktorí stolovali s ním. 30 Reptali teda farizeji a ich zákonníci a hovorili Jeho učeníkom: Prečo jete a pijete s colníkmi a hriešnikmi? 31 Ježiš im riekol: Nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí! 32 Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnych kajať sa. 33 Oni Mu však povedali: Jánovi učeníci sa často postia a modlia, podobne aj učeníci farizejov, a Tvoji jedia a pijú! 34 Ale Ježiš im povedal: Či môžete prinútiť ženíchových družbov, aby sa postili, kým je ženích s nimi? 35 Prídu však dni, keď im vezmú ženícha, v tie dni sa budú postiť. 36 Povedal im aj podobenstvo: Nikto neodtrhne záplatu z nového rúcha, aby zaplátal ňou staré, lebo veď potrhá aj nové, a na staré sa ani nehodí záplata z nového. 37 A nikto nevlieva nové víno do starých nádob, lebo veď nové víno roztrhne nádoby, a aj ono vytečie, aj nádoby sa skazia. 38 Ale nové víno treba vliať do nových nádob [a oboje sa zachová.] 39 A nikto, kto pije staré, nechce nové, lebo povie: Staré je dobré! |
| 1 Keď Ježiš išiel v [druhú] sobotu cez obilie, trhali učeníci klasy, vymŕvali ich rukami a jedli. 2 I povedali niektorí z farizejov: Prečo robíte, čo nie je dovolené v sobotu? 3 Odpovedal im Ježiš: Či ste nečítali, čo urobil Dávid a jeho sprievod, keď boli hladní? 4 Ako vošiel do domu Božieho, vzal posvätné chleby, ktoré nie je dovolené jesť, jedine kňazom, jedol z nich a dal i svojmu sprievodu. 5 A riekol im: Syn človeka je pánom soboty. 6 Zas v inú sobotu vyšiel do synagógy a učil. A bol tam človek, ktorý mal pravú ruku vyschnutú. 7 Zákonníci a farizeji dávali pozor na Neho, či bude uzdravovať v sobotu, aby Ho mohli obžalovať. 8 Ale On poznal ich zmýšľanie a povedal človeku, ktorý mal vyschnutú ruku: Vstaň a postav sa do prostriedku! A on vstal a postavil sa. 9 Nato im Ježiš povedal: Spytujem sa vás: Či je dovolené v sobotu činiť dobre alebo zle, zachovať život alebo zahubiť? 10 I poobzeral si ich všetkých a povedal tomu človeku: Vystri ruku! On urobil tak. A ruka bola mu zase zdravá. 11 Oni však, plní šialenstva, zhovárali sa medzi sebou, čo urobiť s Ježišom. 12 V tých dňoch vyšiel na vrch modliť sa a na modlitbách k Bohu strávil noc. 13 Keď svitlo, zvolal si učeníkov, vyvolil si z nich dvanástich a nazval ich aj apoštolmi: 14 Šimona, ktorému dal aj meno Peter, jeho brata Ondreja, Jakuba a Jána, Filipa a Bartolomeja, 15 Matúša a Tomáša, Jakuba Alfeovho, Šimona zvaného Horlivec, 16 Júdu Jakubovho a Judáša Iškariotského, ktorý sa stal zradcom. 17 Keď potom zostúpil s nimi, zastal na rovine a (spolu s Ním) veľký zástup Jeho učeníkov i veľké množstvo ľudu z celého Judska, i z Jeruzalema i z prímorského Týru a Sidonu, 18 ktorí prišli, aby Ho počúvali a boli vyliečení z neduhov. Uzdravovaní boli aj tí, čo ich trápili nečistí duchovia. 19 A všetok zástup snažil sa Ho dotknúť, lebo sila vychádzala z Neho a liečila všetkých. 20 Vtedy pozdvihol oči na učeníkov a hovoril: Blahoslavení chudobní, lebo vaše je kráľovstvo Božie. 21 Blahoslavení, ktorí teraz hladujete, lebo budete nasýtení; blahoslavení, ktorí teraz plačete, lebo sa budete smiať. 22 Blahoslavení ste, ak vás ľudia nenávidia a vylučujú vás a hanobia a zavrhujú vaše meno ako zlé pre Syna človeka. 23 Radujte sa v ten deň a plesajte, veď, hľa, vaša odplata je hojná v nebi; lebo ich otcovia práve tak robili prorokom. 24 Ale beda vám, boháčom, lebo už máte svoje potešenie! 25 Beda vám, ktorí ste teraz nasýtení, lebo budete hladovať; beda vám, ktorí sa teraz smejete, lebo budete žalostiť a plakať. 26 Beda, keby všetci ľudia dobre hovorili o vás, lebo práve tak robili ich otcovia falošným prorokom. 27 Ale vám, ktorí počúvate, hovorím: Milujte svojich nepriateľov, čiňte dobre tým, čo vás nenávidia. 28 Žehnajte tým, čo vás preklínajú, a modlite sa za tých, čo vás potupujú. 29 Kto ťa udrie po líci, tomu nastav aj druhé, a kto ti berie plášť, tomu neodopieraj ani spodné rúcho. 30 Každému, kto ťa prosí, daj, a kto si vezme niečo, od toho nežiadaj späť. 31 Ako chcete, aby ľudia činili vám, tak aj vy čiňte im. 32 Keď milujete tých, ktorí vás milujú, čo to za milosť? Veď aj hriešnici milujú tých, čo ich milujú. 33 Keď budete dobre činiť tým, ktorí vám dobre činia, čo to za milosť? Veď to isté robia aj hriešnici. 34 A keď budete požičiavať tým, o ktorých sa úfate, že vám vrátia, čo to za milosť? Veď aj hriešnici požičiavajú hriešnikom, aby dostali svoje. 35 Ale milujte svojich nepriateľov, čiňte dobre a požičiavajte, nič neočakávajúc za to, a vaša odplata bude hojná a budete synovia Najvyššieho, lebo On je dobrotivý aj k nevďačným a zlým. 36 Buďte teda milosrdní, ako je milosrdný aj váš Otec. 37 Nesúďte a nebudete súdení; nepotupujte a nebudete potupení; odpúšťajte a bude aj vám odpustené. 38 Dávajte a bude vám dané. Mieru dobrú, natlačenú, natrasenú a vrchom nasypanú dajú vám do lona; lebo akou mierou meriate, takou vám bude namerané. 39 Povedal im aj podobenstvo: Či môže vodiť slepý slepého? Či nepadnú obaja do jamy? 40 Nie je učeník nad učiteľa, ale dokonalý bude každý, keď bude ako jeho učiteľ. 41 Prečo vidíš bratovi v oku smietku, keď vo vlastnom oku nebadáš brvno? 42 Ako môžeš povedať bratovi: Brat môj, dovoľ, vyberiem ti smietku, ktorú máš v oku, keď ty nevidíš brvno vo svojom oku? Pokrytec, vytiahni najprv brvno z vlastného oka, a potom uvidíš, ako vybrať smietku, ktorá je v oku bratovom. 43 Lebo niet dobrého stromu, ktorý by rodil zlé ovocie, a zase niet planého stromu, ktorý by rodil dobré ovocie. 44 Každý strom zaiste poznať po ovocí: lebo nezbierajú z tŕnia figy, ani z hložia neoberajú hrozno. 45 Dobrý človek vynáša dobré z dobrého pokladu svojho srdca a zlý človek vynáša zlé zo zlého. Lebo z plnosti srdca hovoria jeho ústa. 46 Čo ma oslovujete: Pane, Pane! a nečiníte, čo hovorím? 47 Ukážem vám, komu je podobný každý, kto prichádza ku mne, počúva moje slovo a zachováva ho. 48 Podobný je človeku, ktorý si stavia dom; hlboko kopal a položil základ na skalu. Keď sa strhla povodeň, rieka udrela na ten dom, ale nemohla ním pohnúť, pretože bol dobre postavený. 49 Kto však počul, a nezachoval, podobný je človeku, ktorý si postavil dom na zemi bez základu; udrela naň rieka a hneď sa zrútil, a pád toho domu bol veľký. |
| 1 Keď (Ježiš) skončil všetky svoje slová v prítomnosti ľudu, ktorý Ho počúval, vošiel do Kafarnaumu. 2 A sluha jedného stotníka, (stotníkovi) veľmi drahý, bol na smrť chorý. 3 Keď (stotník) počul o Ježišovi, poslal k Nemu starších spomedzi Židov s prosbou, aby prišiel a zachránil mu sluhu. 4 Oni teda prišli k Ježišovi a prosili Ho naliehavo: Zasluhuje si, aby si mu vyhovel; 5 lebo miluje náš národ a vystavil nám synagógu. 6 Ježiš išiel teda s nimi. A keď nebol už ďaleko od domu, poslal stotník priateľov k Nemu s odkazom: Neustávaj sa, Pane, lebo nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu. 7 Preto ani seba som nepokladal za hodného ísť k Tebe. Ale povedz slovo, a ozdravie môj sluha. 8 Veď aj ja som človek podriadený vrchnosti a mám pod sebou vojakov; keď poviem tomuto: Choď! - ide, a inému: Poď sem! - príde, a svojmu sluhovi: Sprav toto! - urobí. 9 Keď to Ježiš počul, zadivil sa a obrátiac sa k zástupu, ktorý Ho nasledoval, povedal: Hovorím vám: Ani v Izraeli nenašiel som takej viery. 10 Keď sa potom poslovia vrátili domov, našli sluhu zdravého. 11 Potom na druhý deň išiel do mesta Naimu, a šli s Ním učeníci a veľký zástup. 12 Keď sa priblížili k mestskej bráne, ajhľa, práve vynášali mŕtveho, jediného syna matky, a tá bola vdova; početný zástup mesta šiel s ňou. 13 Keď ju Pán uzrel, zľutoval sa nad ňou a povedal jej: Neplač! 14 Potom pristúpil, dotkol sa már, a tí, čo ich niesli, zastali. A riekol: Mládenec, hovorím ti, vstaň! 15 I posadil sa mŕtvy a začal rozprávať. A dal ho jeho matke. 16 Tu sa zmocnila všetkých bázeň a velebili Boha hovoriac: Veľký prorok povstal medzi nami a Boh navštívil svoj ľud. 17 A rozniesla sa zvesť o Ňom po celom Judsku a po celom okolí. 18 Aj Jánovi priniesli zvesť o tom všetkom jeho učeníci. Ján si zavolal dvoch z učeníkov 19 a poslal ich k Ježišovi s dotazom: Ty si Ten, čo má prísť, a či iného čakať? 20 Keď tí mužovia prišli k Nemu, povedali: Ján Krstiteľ nás poslal k Tebe s dotazom: Ty si Ten, čo má prísť, a či iného čakať? 21 Práve v tú hodinu uzdravil mnohých z neduhov, z utrpenia a od zlých duchov a mnohým slepým daroval zrak. 22 Odpovedal im teda Ježiš: Choďte a oznámte Jánovi, čo ste videli a počuli: slepí vidia, chromí chodia, malomocní sa čistia, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú, chudobným sa evanjelium zvestuje, 23 a blahoslavený, kto by sa nepohoršil na mne. 24 Keď poslovia Jánovi odišli, začal hovoriť zástupom o Jánovi: Čo ste vyšli vidieť na púšť? Či trstinu, ktorou vietor sem-tam kolíše? 25 Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka oblečeného do mäkkého rúcha? Ajhľa, tí, čo nosia nádherné rúcho a žijú rozkošne, bývajú v kráľovských domoch. 26 Alebo čo ste vyšli vidieť? Vari proroka? Áno, hovorím vám, i viac ako proroka. 27 To je ten, o ktorom je napísané: Ajhľa, posielam svojho posla pred Tebou, a ten pripraví cestu pred Tebou. 28 Hovorím vám: Medzi narodenými zo žien nieto väčšieho nad Jána, ale kto je najmenší v kráľovstve Božom, je väčší než on. 29 A všetok ľud, ktorý Ho počúval, i colníci, pokrstení Jánovým krstom, uznali spravodlivosť Božiu. 30 Ale farizeji a zákonníci, keďže sa mu nedali krstiť, zmarili úmysel, ktorý mal Boh s nimi. 31 Komu však pripodobním ľudí tohto pokolenia? A komu sú podobní? 32 Podobní sú deťom, ktoré sedia na námestí a vykrikujú si: Pískali sme vám, a netancovali ste; nariekali sme, a neplakali ste. 33 Prišiel totiž Ján Krstiteľ, ktorý ani chlieb neje, ani víno nepije, a hovoríte: Posadnutý je! 34 Prišiel Syn človeka, ktorý je a pije, a hovoríte: Ajhľa, človek žráč a pijan vína, priateľ colníkov a hriešnikov. 35 I ospravedlnená je múdrosť svojimi skutkami. 36 Istý farizej Ho prosil, aby jedol s ním. Preto vošiel do domu farizejovho a stoloval s ním. 37 A hľa, v meste bola žena-hriešnica; keď sa dozvedela, že stoluje v dome farizejovom, priniesla alabastrovú nádobu masti, 38 odzadu s plačom pristúpila Mu k nohám, začala Mu slzami zmáčať nohy, utierala ich vlasmi svojej hlavy, bozkávala Mu nohy a mazala masťou. 39 Keď to videl farizej, ktorý Ho bol pozval, povedal si: Keby tento bol prorok, vedel by, kto a aká to žena, čo sa Ho dotýka; pretože je hriešnica. 40 Odpovedal mu Ježiš: Šimon, mám ti niečo povedať. A on povedal: Hovor, Majstre! 41 Dvoch dlžníkov mal jeden veriteľ. Jeden bol dlžen päťsto denárov a druhý päťdesiat. 42 A keď nemali z čoho zaplatiť, odpustil obidvom. Ktorý z nich ho bude väčšmi milovať? 43 Šimon riekol: Domnievam sa, že ten, ktorému viac odpustil. A On odpovedal: Správne si rozsúdil. 44 Nato obrátil sa k žene a Šimonovi riekol: Vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu, a nepodal si mi vody na nohy, ale táto zmáčala mi nohy slzami a utrela svojimi vlasmi. 45 Nepobozkal si ma, ale ona, ako som vošiel, neprestala mi bozkávať nohy. 46 Nepomazal si mi hlavu olejom, ale táto masťou mazala mi nohy. 47 Preto hovorím ti: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo mnoho milovala. Komu sa však málo odpúšťa, málo miluje. 48 A jej povedal: Odpúšťajú sa ti hriechy. 49 Vtedy tí, čo spolu stolovali, začali si hovoriť: Kto je tento, že aj hriechy odpúšťa? 50 On však povedal žene: Viera tvoja ťa zachránila. Choď v pokoji! |
| 1 Potom chodil po mestách a dedinách, kázal a zvestoval radostnú zvesť o kráľovstve Božom a dvanásti s Ním. 2 A niektoré ženy, ktoré uzdravil od zlých duchov a z chorôb, Mária, zvaná Magdaléna, z ktorej vyšlo sedem démonov, 3 Johana, manželka Chúzu, Herodesovho úradníka, Zuzana a mnohé iné, posluhovali im z toho, čo mali. 4 A keď sa schádzal veľký zástup a z miest hrnuli sa k Nemu, hovoril v podobenstve: 5 Vyšiel rozsievač, aby rozsieval svoje semeno. A keď rozsieval, niektoré padlo kraj cesty, pošliapali ho a nebeskí vtáci ho pozobali. 6 Iné padlo na skalu, a keď vzišlo, uschlo, pretože nemalo vlahy. 7 Iné však padlo medzi tŕnie a ho udusilo. 8 A iné padlo do dobrej zeme, a keď vzišlo, prinieslo stonásobnú úrodu. Keď to povedal, zvolal: Kto má uši na počúvanie, nech počuje! 9 Nato spýtali sa Ho učeníci, čo je to za podobenstvo. 10 A On riekol: Vám je dané poznať tajomstvá kráľovstva Božieho, ale ostatným (hovorím) v podobenstvách, aby hľadeli, a nevideli, počuli, a nerozumeli. 11 Podobenstvo znamená toto: Semeno je slovo Božie. 12 To kraj cesty sú tí, čo počúvajú, a potom prichádza diabol a vyberá im slovo zo srdca, aby neverili a neboli spasení. 13 To na skale sú tí, čo počúvajú slovo, s radosťou ho prijímajú, ale nemajú koreň, začas veria, a v pokušení odstupujú. 14 Ktoré však padlo medzi tŕnie, sú tí, čo počúvajú, ale na cestách života udusia ich starosti, bohatstvo a rozkoš života, a nedozrejú. 15 Ale ktoré padlo do dobrej zeme, sú tí, ktorí počúvajú slovo, zachovávajú ho v čistom a dobrom srdci, sú stáli a prinášajú úžitok. 16 Nikto nezažne sviecu, neprikryje ju nádobou, ani nepostaví pod posteľ, ale postaví ju na svietnik, aby videli svetlo tí, čo vchádzajú. 17 Nieto tajné, čo by sa nestalo zjavné; a nieto skryté, čo by sa nevyzvedelo a nevyšlo najavo. 18 Hľaďte teda, ako počúvate. Lebo tomu, kto má, bude dané, tomu však, kto nemá, bude odňaté aj to, o čom si myslí, že má. 19 Raz prišli k Nemu matka a Jeho bratia a nemohli sa dostať k Nemu pre zástup. 20 Oznámili Mu teda: Matka a bratia Ti stoja vonku a chcú Ťa vidieť. 21 On im však odpovedal: Matkou a bratmi sú mi tí, čo počúvajú slovo Božie a zachovávajú ho. 22 Jedného dňa vstúpil na loď On i učeníci a povedal im: Prejdime na druhú stranu jazera. A odrazili sa. 23 Ako sa plavili, zaspal. Tu zniesla sa na jazero veľká povíchrica, takže ich zalievalo a boli v nebezpečenstve. 24 Pristúpili teda a zobudili Ho volajúc: Majstre, Majstre, hynieme! On však, keď sa prebudil, pohrozil vetru a vlnám. I prestali a nastalo utíšenie. 25 Povedal im: A kde je vaša viera? Oni sa však báli a divili, hovoriac medzi sebou: Kto je Tento, že rozkazuje i vetrom i vode a poslúchajú Ho? 26 Potom sa preplavili do kraja Gerazénov, ktorý je naproti Galilei. 27 Keď vystúpil na zem, postavil sa Mu do cesty akýsi muž z mesta, posadnutý démonmi, ktorý sa oddávna ani neobliekal, ani nebýval v dome, ale v hroboch. 28 Keď uvidel Ježiša, vykríkol a padnúc pred Ním, zvolal silným hlasom: Čo Ťa do mňa, Ježiš, Syn Boha Najvyššieho? Prosím Ťa, nemuč ma! 29 (Ježiš) totiž prikazoval nečistému duchovi, aby vyšiel z toho človeka, lebo už dlhý čas lomcoval ním; reťazami a putami ho poviazali a strážili, ale on zlámal okovy, hnaný démonom na púšť. 30 Ježiš sa ho spýtal: Ako sa voláš? Odpovedal: Légia! Lebo mnoho démonov vošlo do neho. 31 Títo prosili (Ježiša), aby im nekázal ísť do priepasti. 32 Pásla sa tam na vrchu veľká črieda svíň; prosili Ho teda, aby im dovolil vojsť do nich. A dovolil im. 33 Keď potom démoni vyšli z onoho človeka, vošli do svíň a črieda rútila sa svahom do jazera a potopila sa. 34 Keď pastieri videli, čo sa stalo, utiekli a vyrozprávali to v meste a po osadách. 35 Vyšli teda (ľudia), aby videli, čo sa stalo. Prišli k Ježišovi a človeka, z ktorého vyšli démoni, našli oblečeného sedieť pri nohách Ježišových a pri rozume. A preľakli sa. 36 Nato im očití svedkovia rozprávali, ako bol posadnutý zachránený. 37 A všetci obyvatelia kraja Gerazénov prosili Ježiša, aby odišiel od nich; lebo sa ich zmocnila veľká bázeň. Vstúpil teda na loď a vrátil sa. 38 Muž, z ktorého vyšli démoni, prosil Ho, aby mohol ísť s Ním. Ale Ježiš ho prepustil a riekol: 39 Vráť sa domov a rozprávaj, čo učinil Boh s tebou. A on odišiel a rozhlasoval po celom meste, aké veľké veci učinil s ním Ježiš. 40 Keď sa Ježiš vrátil, privítal Ho zástup; lebo všetci Ho už čakali. 41 A hľa, prišiel muž menom Jairos, a ten bol predstaveným synagógy. Padol Ježišovi k nohám a prosil Ho, aby prišiel do jeho domu. 42 Mal totiž jedinú dcéru, asi dvanásťročnú, a tá umierala. Keď (Ježiš) išiel, tlačili sa k Nemu zástupy. 43 Tu akási žena, ktorá mala od dvanástich rokov krvotok a [hoci všetok svoj majetok vydala na lekárov], nikto ju nemohol uzdraviť, 44 pristúpila odzadu, dotkla sa lemu Jeho rúcha a krvotok zaraz prestal. 45 Opýtal sa Ježiš: Kto sa ma dotkol? A keď všetci popierali, povedal Peter [a tí, čo boli s Ním]: Majstre, zástupy sa tisnú a tlačia Ťa. 46 Ale Ježiš povedal: Dotkol sa ma niekto, lebo som pocítil, že sila vyšla zo mňa. 47 Keď teda žena videla, že to nezostalo v tajnosti, trasúc sa pristúpila, padla pred Ním na kolená a povedala Mu pred všetkým ľudom, prečo sa Ho dotkla a ako naraz ozdravela. 48 A On jej povedal: Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji! 49 Ešte hovoril, keď prišiel ktosi od predstaveného synagógy a povedal mu: Už ti dcéra umrela; neobťažuj Majstra! 50 Ale Ježiš, keď to počul, povedal mu: Neboj sa, len ver a bude zachránená. 51 Keď prišiel k domu, nedovolil nikomu vojsť, iba Petrovi, Jánovi a Jakubovi a otcovi aj matke dievčaťa. 52 Všetci plakali a oplakávali ju. On však riekol: Neplačte. Neumrela, ale spí. 53 A vysmiali Ho, lebo vedeli, že umrela. 54 Ale On chytil ju za ruku a zvolal: Dieťa, vstaň! 55 A vrátil sa jej duch a zaraz vstala; i kázal dať jej jesť. 56 A rodičia boli ako bez seba; i zakázal im hovoriť niekomu, čo sa stalo. |
