Hľadaný výraz: Lk 1-24, Preklad: Roháčkov preklad, Počet výsledkov: 24
| 1 Keďže sa už mnohí podujali po poriadku sostaviť rozpravu o veciach, ktoré sa udialy u nás, 2 ako nám to podali tí, ktorí boli od prvopočiatku očitými svedkami a služobníkmi slova, 3 videlo sa dobrým aj mne, ktorý som odhora všetko dôkladne sledoval, napísať ti to zaradom, výborný Teofile, 4 aby si náležite poznal istotu vecí, ktorým ťa učili. 5 Za dní Heródesa kráľa nad Judskom, bol nejaký kňaz, menom Zachariáš, z triedy Abiášovej, a jeho manželka bola z dcér Áronových, ktorej bolo meno Alžbeta. 6 Obidvaja boli spravedliví pred Bohom chodiac vo všetkých prikázaniach a ustanoveniach Pánových bezúhonní. 7 A nemali dieťaťa, pretože Alžbeta bola neplodná, a boli už obidvaja pokročilí vo svojich dňoch. 8 A stalo sa, keď konal kňazskú službu v poriadku svojej triedy pred Bohom, 9 že podľa obyčaje kňazského úradu dostal losom, aby kadil, vojdúc do chrámu Pánovho. 10 A všetko množstvo ľudu modlilo sa vonku v hodinu kadenia. 11 A ukázal sa mu anjel Pánov stojac po pravej strane oltára na kadenie. 12 A keď ho uvidel Zachariáš zľakol sa, a bázeň pripadla na neho. 13 Ale anjel mu povedal: Neboj sa, Zachariášu lebo tvoja prosba je vyslyšaná, a tvoja manželka, Alžbeta, ti porodí syna, a nazovieš jeho meno Ján. 14 A budeš mať radosť a plesanie, a mnohí sa budú radovať jeho narodeniu; 15 lebo bude veľký pred Pánom a vína ani nijakého nápoja opojného nebude nikdy piť a Svätým Duchom bude naplnený ešte od života svojej matky. 16 A mnohých zo synov Izraelových obráti k Pánovi, ich Bohu. 17 A on sám pojde pred ním v duchu a v moci Eliášovej obrátiť srdcia otcov na deti a neposlušných k rozumnosti spravedlivých, aby prihotovil Pánovi pripravený ľud. 18 A Zachariáš povedal anjelovi: Po čom to poznám? Lebo ja som už starý, aj moja manželka je pokročilá vo svojich dňoch. 19 Vtedy odpovedal anjel a riekol mu: Ja som Gabriel, ktorý stojím pred Bohom, a som poslaný na to, aby som hovoril s tebou a zvestoval ti tieto radostné veci. 20 Nuž hľa, budeš mlčať, nemý, a nebudeš môcť prehovoriť až do toho dňa, keď sa to všetko stane, pretože si neuveril mojim slovám, ktoré sa naplnia svojím časom. 21 A ľud očakával Zachariáša a divil sa, keď predlieval v chráme. 22 A keď vyšiel, nemohol k nim prehovoriť, a poznali, že videl videnie v chráme, lebo im dával náveštie a zostal nemý. 23 A stalo sa, keď sa vyplnily dni jeho bohoslužby, že odišiel do svojho domu. 24 A po tých dňoch počala Alžbeta, jeho manželka, a kryla sa päť mesiacov 25 a hovorila: Takto mi učinil Pán vo dňoch, v ktorých pohliadol na mňa, aby odňal moje pohanenie medzi ľuďmi. 26 Potom v šiestom mesiaci bol poslaný anjel Gabriel od Boha do galilejského mesta, ktorému je meno Nazaret, 27 k panne, zasnúbenej mužovi, ktorému bolo meno Jozef, z domu Dávidovho, a meno panny bolo Mária. 28 A keď vošiel ku nej anjel, povedal: Raduj sa, obdarená milosťou! Pán s tebou, ty požehnaná medzi ženami! 29 A ona vidiac ho zľakla sa nad jeho rečou a rozmýšľala, jaký to má byť pozdrav. 30 Ale anjel jej povedal: Neboj sa Mária, lebo si našla milosť u Boha 31 a hľa, počneš v živote a porodíš syna a nazovieš jeho meno Ježiš. 32 Ten bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho. A Pán Bôh mu dá trón Dávida, jeho otca, 33 a bude kraľovať nad domom Jakobovým až na veky, a jeho kráľovstvu nebude konca. 34 A Mária povedala anjelovi: Jako sa to stane, keď neznám muža? 35 A anjel odpovedal a riekol jej: Svätý Duch prijde na teba, a moc Najvyššieho ti zatôni, a preto aj to splodené sväté bude sa volať Syn Boží. 36 A hľa, Alžbeta, tvoja pokrevná, aj ona počala syna vo svojej starobe, a toto jej je už šiesty mesiac, tej, ktorú volajú neplodnou, 37 lebo u Boha nebude nemožným niktoré slovo. 38 Vtedy povedala Mária: Hľa, som dievka Pánova; nech sa mi tedy stane podľa tvojho slova. A anjel odišiel od nej. 39 A v tých dňoch vstala Mária a ponáhľajúc sa išla na vrchy, do mesta Júdovho. 40 A vošla do domu Zachariášovho a pozdravila Alžbetu. 41 A stalo sa, keď počula Alžbeta pozdrav Máriin, že poskočilo nemluvňa v jej živote, a Alžbeta bola razom naplnená Svätým Duchom 42 a zvolala veľkým hlasom a riekla: Požehnaná ty medzi ženami a požehnaný plod tvojho života! 43 Odkiaľ mi to, aby prišla ku mne matka môjho Pána?! 44 Lebo hľa, jako zavznel hlas tvojho pozdravu v moje uši, s plesotom poskočilo nemluvňa v mojom živote, 45 a blahoslavená tá, ktorá uverila, lebo sa naplní to, čo jej bolo hovorené od Pána. 46 A Mária riekla: Moja duša zvelebuje Pána, 47 a môj duch plesá nad Bohom, mojím Spasiteľom 48 pretože pohliadol na poníženie svojej dievky. Lebo hľa, odteraz ma budú blahoslaviť všetky pokolenia, 49 pretože mi učinil veľké veci ten Mocný, a sväté je jeho meno, 50 a jeho milosrdenstvo do pokolení a pokolení tým, ktorí sa ho boja. 51 Dokázal silu svojím ramenom, rozptýlil pyšných mysľou ich srdca, 52 svrhnul mocnárov s trónov a povýšil ponížených, 53 lačných naplnil dobrými vecami a bohatých poslal preč prázdnych. 54 Zaujal sa Izraela, svojho služobníka, aby sa rozpamätal na svoje milosrdenstvo, 55 tak ako hovoril našim otcom, na milosrdenstvo, sľúbené Abrahámovi a jeho semenu na večnosť. 56 A Mária zostala s ňou asi tri mesiace a potom sa navrátila do svojho domu. 57 A Alžbete sa naplnil čas, aby porodila, i porodila syna. 58 A počuli okolní súsedia i jej príbuzní, že jej učinil Pán svoje veľké milosrdenstvo, a radovali sa s ňou. 59 Potom stalo sa ôsmeho dňa, že prišli obrezať dieťatko a volali ho po mene jeho otca Zachariášom. 60 Ale jeho matka odpovedala a riekla: Nie, ale sa bude volať Ján. 61 A povedali jej: Veď nie je nikoho z tvojho príbuzenstva, kto by sa volal tým menom! 62 A dávali náveštie jeho otcovi, jako by asi chcel, aby sa volal. 63 A on si vypýtal tabuľku a napísal: Ján je jeho meno. A všetci sa divili. 64 A naskutku sa otvorily jeho ústa i jeho jazyk, a hovoril dobrorečiac Bohu. 65 Vtedy prišla bázeň na všetkých, ktorí bývali okolo nich, a po celom tom vrchovatom kraji judskom hovorilo sa o všetkých týchto veciach. 66 A všetci, ktorí to počuli, složili to vo svojom srdci a hovorili: Čo to len bude z toho dieťaťa! A ruka Pánova bola s ním. 67 A Zachariáš, jeho otec, bol razom naplnený Svätým Duchom a prorokoval: 68 Požehnaný Pán Bôh Izraelov, že navštívil a učinil vykúpenie svojmu ľudu 69 a vyzdvihol nám roh spasenia v dome Dávida, svojho služobníka, - 70 jako hovoril skrze ústa svojich svätých od veku prorokov - 71 spasenie z moci našich nepriateľov a z ruky všetkých tých, ktorí nás nenávidia, 72 aby učinil milosrdenstvo našim otcom a rozpamätal sa na svoju svätú smluvu, 73 na prísahu, ktorú prisahal Abrahámovi, nášmu otcovi, že nám dá, 74 aby sme vytrhnutí súc z ruky svojich nepriateľov slúžili jemu bez strachu 75 v svätosti a v spravedlivosti pred ním po všetky dni svojho života. 76 A ty, dieťatko, budeš sa volať prorokom Najvyššieho, lebo pojdeš pred tvárou Pánovou prihotoviť jeho cesty, 77 dať jeho ľudu známosť spasenia, záležajúceho v odpustení ich hriechov 78 pre vnútornosti milosrdenstva nášho Boha, ktorými nás navštívil východ z výsosti, 79 aby sa ukázal tým, ktorí sedia vo tme a v tôni smrti, aby upravil naše nohy na cestu pokoja. 80 A dieťatko rástlo a silnelo duchom a bolo na pustinách až do dňa svojho ukázania sa Izraelovi. |
| 1 A stalo sa v tých dňoch, že vyšiel rozkaz od cisára Augusta, aby bol popísaný celý svet. 2 (Tento prvý popis sa udial vtedy, keď bol Cyrenius vladárom nad Sýriou). 3 A išli všetci, aby sa zapísali, každý do svojho vlastného mesta. 4 A tak odišiel aj Jozef od Galilee z mesta Nazareta hore do Judska, do mesta Dávidovho, ktoré sa volá Betlehem, pretože bol z domu a z čeľade Dávidovej, 5 aby sa zapísal s Máriou, sebe zasnúbenou manželkou tehotnou. 6 A stalo sa, keď tam boli, že sa naplnily dni aby porodila. 7 A porodila svojho prvorodeného syna a zavinula ho do plienok a uložila ho v jasliach, pretože nemali miesta v uchýlišti. 8 A pastieri boli v tom istom kraji nocujúc na poli a zamieňajúc sa po strážach strážili vnoci nad svojím stádom. 9 A hľa, razom sa postavil anjel Pánov vedľa nich, a sláva Pánova ich osvietila, a báli sa veľkou bázňou. 10 Ale anjel im povedal: Nebojte sa, lebo hľa, zvestujem vám velikú radosť, ktorá bude všetkému ľudu, 11 lebo narodil sa vám dnes Spasiteľ, ktorý je Kristus, Pán, v meste Dávidovom. 12 A toto vám bude znamením: najdete nemluvniatko zavinuté v plienkach a ležiace v jasliach. 13 A zrazu sa zjavilo s anjelom množstvo nebeského vojska chváliacich Boha a hovoriacich: 14 Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj, v ľuďoch zaľúbenie! 15 A stalo sa, keď odišli od nich anjeli do neba, že si povedali mužovia, tí pastieri: Nože poďme až do Betlehema a vidzme, čo sa to stalo, čo nám to oznámil Pán! 16 A prišli poponáhľajúc sa a našli Máriu i Jozefa i nemluvniatko, ležiace v jasliach. 17 A keď uvideli, rozhlasovali všade, čo im bolo hovorené o tom dieťatku. 18 A všetci, ktorí to počuli, divili sa tomu, čo im bolo hovorené od pastierov. 19 Ale Mária zachovávala všetky tie slová a uvažovala o nich vo svojom srdci. 20 A pastieri sa navrátili oslavujúc a chváliac Boha za všetko, čo počuli a videli, tak ako im to bolo hovorené. 21 A keď sa naplnilo osem dní, aby bolo obrezané dieťatko, nazvali jeho meno Ježiš, ktorým bolo nazvané od anjela, prv ako sa bolo počalo v živote. 22 A keď sa naplnily dni jej očisťovania podľa zákona Mojžišovho, doniesli ho hore do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, 23 jako je napísané v zákone Pánovom, že všetko mužského pohlavia, čo otvára život, bude sa volať svätým Pánovi, 24 a aby dali obeť podľa toho, čo je povedané v zákone Pánovom: dvoje hrdličiek alebo dve holúbätá. 25 A hľa, bol v Jeruzaleme človek, ktorému bolo meno Simeon. Bol to človek spravedlivý a pobožný, očakávajúci potešenie Izraelovo, a Svätý Duch bol na ňom. 26 A bolo mu zjavené od Svätého Ducha, že neuzrie smrti prv, ako by uvidel Krista Pánovho. 27 A prišiel v Duchu do chrámu. A keď uvodili rodičia dieťatko Ježiša, aby vzťahom na neho urobili podľa obyčaje zákona, 28 vzal ho na ramená a dobrorečil Bohu a povedal: 29 Teraz prepúšťaš svojho služobníka, Samovládca, podľa svojho slova, v pokoji, 30 lebo moje oči videly tvoje spasenie, 31 ktoré si prihotovil pred tvárou všetkých ľudí, 32 svetlo na zjavenie národom a slávu svojho ľudu Izraela. 33 A Jozef a jeho matka sa divili tomu, čo sa hovorilo o ňom. 34 A Simeon ich požehnal a povedal Márii, jeho matke: Hľa, tento je položený na pád a na povstanie mnohých v Izraelovi a na znamenie, ktorému budú protirečiť - 35 aj tvoju vlastnú dušu prenikne meč -, aby boli zjavené myšlienky z mnohých sŕdc. 36 A bola istá Anna, prorokyňa, dcéra Fanuelova, z pokolenia Aserovho, pokročilá vo mnohých dňoch, ktorá žila s mužom sedem rokov od svojho panenstva. 37 A tá bola vdovou až do osemdesiatich štyroch rokov, ktorá neodchádzala z chrámu pôstami a prosbami slúžiac Bohu dňom i nocou. 38 Tá prišla v tú istú hodinu a chválila Boha a vravela o ňom všetkým, ktorí očakávali vykúpenie v Jeruzaleme. 39 A keď vykonali všetko podľa zákona Pánovho, navrátili sa do Galilee, do svojho mesta, Nazareta. 40 A dieťatko rástlo a silnelo duchom, plnené súc múdrosťou, a milosť Božia bola obrátená naň. 41 A jeho rodičia chodievali každého roku na veľkonočný sviatok hore do Jeruzalema. 42 A keď mu bolo dvanásť rokov, a keď išli oni hore do Jeruzalema podľa obyčaje toho sviatku 43 a keď potom vybudli tam tie dni a vracali sa domov, chlapec Ježiš zostal v Jeruzaleme, a Jozef a jeho matka nevedeli o tom. 44 Ale domnievajúc sa, že je medzi spolucestujúcimi, odišli deň cesty a hľadali ho medzi príbuznými a známymi. 45 A keď ho nenašli, vrátili sa do Jeruzalema a hľadali ho. 46 A stalo sa po troch dňoch, že ho našli v chráme sedieť medzi učiteľmi počúvať ich a opytovať sa ich. 47 A všetci, ktorí ho počúvali, žasli nad jeho rozumnosťou a nad jeho odpoveďami. 48 A keď ho uvideli, užasli, a jeho matka mu povedala: Dieťa, čo si nám to tak urobil? Hľa, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali. 49 A on im povedal: Čo to, že ste ma hľadali? Či ste nevedeli, že musím byť vo veciach svojho Otca? 50 Ale oni nerozumeli slovu, ktoré im hovoril. 51 A odišiel s nimi dolu a prišiel do Nazareta a poddával sa im. A jeho matka zachovávala všetky tie reči vo svojom srdci. 52 A Ježiš prospieval múdrosťou a vzrastom a milosťou u Boha aj u ľudí. |
| 1 A v pätnástom roku panovania cisára Tiberia, keď bol Pontský Pilát vladárom v Judsku a Heródes tetrarchom v Galilei a Filip, jeho brat, tetrarchom v Iturei a v Trachonitidskej krajine a Lyzaniáš tetrarchom v Abyléne, 2 za najvyššieho kňaza Annáša a Kaifáša stalo sa slovo Božie k Jánovi, synovi Zachariášovmu, na púšti. 3 A pochodil po celom okolí Jordánskom kážuc krst pokánia na odpustenie hriechov, 4 ako je napísané v knihe slov proroka Izaiáša: Hlas volajúceho na púšti: Prihotovte cestu Pánovu, čiňte priame jeho chodníky! 5 Každé údolie bude vyplnené, a každý vrch a breh bude snížený, a bude to, čo je krivé, priamym a nerovné bude hladkými cestami, 6 a každé telo uvidí spasenie Božie. 7 A hovoril zástupom, ktoré vychádzaly, aby sa mu daly pokrstiť: Plemä vreteníc, ktože vám ukázal, aby ste utiekli budúcemu hnevu? 8 Tedy neste ovocie, hodné pokánia! A nezačnite hovoriť sami v sebe: Veď otca máme Abraháma! Lebo vám hovorím, že Bôh môže i z týchto kameňov vzbudiť Abrahámovi deti. 9 A už je aj sekera priložená na koreň stromov. Každý teda strom, ktorý nerodí dobrého ovocia, vytínajú a hádžu na oheň. 10 A zástupy sa ho pýtaly a vravely: Čože teda budeme robiť? 11 A on odpovedal a vravel im: Kto má dvoje sukieň, nech udelí tomu, kto nemá, a ten, kto má jedlá, nech činí podobne! 12 A prišli aj colní dať sa pokrstiť a povedali mu: Učiteľu, čo budeme robiť? 13 A on im povedal: Nič viacej nevyberajte nad to, čo vám je nariadené! 14 A pýtali sa ho aj vojaci a hovorili: A my čo budeme robiť? A povedal im: Nikoho nezastrašujte a tak nezdierajte ani nerobte ničoho podvodne a majte dosť na svojom plate. 15 A keď očakával ľud, a všetci rozmýšľali vo svojom srdci o Jánovi, či nie je asi on Kristus, 16 odpovedal Ján všetkým a riekol: Ja vás krstím vodou, ale ide mocnejší odo mňa, ktorému nie som hoden rozviazať remienok na jeho obuvi; ten vás bude krstiť Svätým Duchom a ohňom; 17 ktorého vejačka je v jeho ruke, a prečistí svoje humno a shromaždí pšenicu do svojej obilnice, ale plevy bude páliť neuhasiteľným ohňom. 18 A tak aj vzhľadom na mnohé iné veci napomínal a tak zvestoval ľudu evanjelium. 19 Ale Heródes, tetrarcha, súc trestaný od neho pre Heródiadu, ženu Filipa, svojho brata, a pre všetky zlé skutky, ktoré páchal Heródes, 20 pridal ku všetkému tomu ešte aj to, že zatvoril Jána do žalára. 21 A stalo sa v tom, keď sa krstil všetok ľud, a keď bol pokrstený i Ježiš a modlil sa, že sa razom otvorilo nebo, 22 a Svätý Duch sostúpil v telesnej podobe, jako čo by holubica, na neho, a hlas zavznel z neba, ktorý hovoril: Ty si ten môj milovaný Syn, v tebe sa mi zaľúbilo. 23 A on, Ježiš, začínajúc kázať mal tak asi tridsať rokov, súc, ako sa myslelo, synom Jozefovým, ktorý bol Héliho, 24 ktorý bol Mattatov, ktorý bol Léviho, ktorý bol Melchiho, ktorý bol Jannov, ktorý bol Jozefov, 25 ktorý bol Mattatiášov, ktorý bol Ámosov, ktorý bol Nahúmov, ktorý bol Esliho, ktorý bol Naggeho, 26 ktorý bol Mahatov, ktorý bol Mattatiášov, ktorý bol Semeiho, ktorý bol Jozefov, ktorý bol Júdov, 27 ktorý bol Johannov, ktorý bol Résov, ktorý bol Zorobábelov, ktorý bol Salatielov, ktorý bol Nériho, 28 ktorý bol Melchiho, ktorý bol Addiho, ktorý bol Kosamov, ktorý bol Elmodamov, ktorý bol Érov, 29 ktorý bol Joseho, ktorý bol Eliezerov, ktorý bol Jorimov, ktorý bol Mattatov, ktorý bol Léviho, 30 Ktorý bol Simeonov, ktorý bol Júdov, ktorý bol Jozefov, ktorý bol Jonamov, ktorý bol Elijakimov, 31 ktorý bol Meleov, ktorý bol Menamov, ktorý bol Mattatov, ktorý bol Nátanov, ktorý bol Dávidov, 32 ktorý bol Jesseho, ktorý bol Obédov, ktorý bol Boazov, ktorý bol Salmonov, ktorý bol Názonov, 33 ktorý bol Aminadábov, ktorý bol Aramov, ktorý bol Ezromov, ktorý bol Fáresov, ktorý bol Júdov, ktorý bol Jakobov, 34 ktorý bol Izákov, ktorý bol Abrahámov, ktorý bol Táreho, ktorý bol Náchorov, 35 ktorý bol Sáruchov, ktorý bol Ragauho, ktorý bol Fálekov, ktorý bol Sáleho, 36 ktorý bol Kainanov, ktorý bol Arfaxadov, ktorý bol Sémov, ktorý bol Noeho, ktorý bol Lámechov, 37 ktorý bol Matuzalemov, ktorý bol Enochov, ktorý bol Jaredov, ktorý bol Malalehélov, ktorý bol Kainanov, 38 ktorý bol Enosov, ktorý bol Sétov, ktorý bol Adamov, ktorý bol Boží. |
| 1 A Ježiš, plný Svätého Ducha, navrátil sa od Jordána a za štyridsať dní bol vodený Duchom na púšti súc pokúšaný od diabla. 2 A nejedol ničoho v tých dňoch, a keď sa skončily, napokon zlačnel. 3 A diabol mu povedal: Ak si Syn Boží, povedz tomuto kameňu, aby sa stal chlebom! 4 A Ježiš mu odpovedal a riekol: Je napísané, že človek nebude žiť na samom chlebe, ale na každom slove Božom. 5 A diabol ho vyviedol na vysoký vrch a ukázal mu všetky kráľovstvá sveta v okamihu. 6 A diabol mu povedal: Tebe dám všetku túto moc aj ich slávu, lebo je mne daná, a komu chcem, tomu ju dám. 7 Ty teda, ak sa pokloníš predo mnou, všetko bude tvoje. 8 A Ježiš odpovedal a riekol mu: Iď za mnou, satane, lebo je napísané: Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jemu samému budeš svätoslúžiť. 9 A zaviedol ho do Jeruzalema a postavil ho na vrch na krýdlo chrámu a povedal mu: Ak si Syn Boží, hoď sa odtiaľto dolu! 10 Lebo však je napísané, že prikáže svojim anjelom o tebe, aby ťa ostríhali 11 a že ťa uchopia na ruky, aby si snáď neuderil svojej nohy o kameň. 12 A Ježiš odpovedal a riekol mu: Je povedané: Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha! 13 A keď dokončil diabol všetko pokúšanie, odišiel od neho - do času. 14 A Ježiš sa navrátil v moci Ducha do Galilee, a rozniesol sa o ňom chýr po celej okolnej krajine. 15 A on učil v ich synagógach zvelebovaný súc od všetkých. 16 A prišiel do Nazareta, kde bol odchovaný, a vošiel podľa svojej obyčaje, v sobotný deň do synagógy a vstal, aby prečítal. 17 A podaná mu bola kniha proroka Izaiáša, a otvoriac knihu našiel miesto, kde bolo napísané: 18 Duch Pánov je nado mnou, a preto ma pomazal zvestovať chudobným evanjelium, poslal ma uzdravovať skrúšených srdcom, vyhlásiť zajatcom prepustenie a slepým návrat zraku, zlomených poslať na slobodu 19 a vyhlásiť rok Pánov príjemný. 20 A zavrúc knihu oddal ju sluhovi a sadol si. A oči všetkých v synagóge boly uprené na neho. 21 A začal im hovoriť: Dnes sa naplnilo toto písmo vo vašich ušiach. 22 A všetci mu prisviedčali a divili sa ľúbezným slovám, vychádzajúcim z jeho úst, a hovorili: Či nie je toto syn Jozefov? 23 A povedal im: Istotne mi poviete toto podobenstvo: Lekáru, uzdrav sám seba! To, o čom sme počuli, že sa dialo v Kafarnaume, učiň aj tu vo svojej otčine. 24 A povedal: Ameň vám hovorím, že niktorý prorok nie je vzácny vo svojej otčine. 25 Ale pravdu vám hovorím, že za dní Eliášových bolo mnoho vdôv v Izraelovi, keď bolo zavrené nebo tri roky a šesť mesiacov, a keď bol prišiel veliký hlad na celú zem, 26 a k niktorej z nich nebol poslaný Eliáš, iba do Sidonskej Sarepty k žene vdove. 27 A mnoho malomocných bolo v Izraelovi za proroka Elizea, a nikto z nich nebol očistený, iba Náman Sýrsky. 28 A v synagóge boli všetci naplnení hnevom, keď to počuli. 29 A vstali a vyhnali ho von z mesta a zaviedli ho až na pokraj vrchu, na ktorom bolo postavené ich mesto, aby ho odtiaľ svrhli dolu. 30 Ale on prešiel stredom pomedzi nich a odišiel. 31 A sišiel do Kafarnauma, do galilejského mesta, a učil ich po sobotách, 32 a žasli nad jeho učením, lebo jeho reč bola mocná. 33 A bol v tej synagóge človek, ktorý mal ducha nečistého démona, a skríkol velikým hlasom: 34 Ach, čo máme s tebou, Ježišu Nazarénsky! Prišiel si nás zahubiť? Znám ťa, kto si - ten Svätý Boží! 35 A Ježiš ho pokarhal a povedal: Umĺkni a vyjdi z neho! A démon vrhnúc ho do prostredku vyšiel od neho a nič mu neuškodil. 36 Vtedy prišla hrôza na všetkých, a shovárali sa medzi sebou a vraveli: Jaké je to slovo, že právom a mocou rozkazuje nečistým duchom, a vychádzajú?! 37 A išla o ňom povesť na všetky miesta toho okolia. 38 Potom vstal zo synagógy a vošiel do domu Šimonovho. A Šimonovu svokru trápila veľká horúčka, a prosili ho za ňu. 39 A on zastal nad ňou, pohrozil horúčke, a opustila ju. A naskutku vstala a posluhovala im. 40 Potom pri západe slnka všetci, ktorí mali nemocných na rozličné neduhy, privádzali ich k nemu, a on vzkladajúc ruky na jedného každého z nich uzdravoval ich. 41 A od mnohých vychádzali aj démoni, ktorí kričali a hovorili: Ty si Kristus, ten Syn Boží! Ale karhal ich a nedal im hovoriť, lebo vedeli, že je on Kristus. 42 A keď bol zase deň, vyšiel odtiaľ a išiel na pusté miesto. A zástupy ho hľadaly a prišly až k nemu a zdržovaly ho, žeby neodchádzal od nich. 43 Ale on im povedal: Musím aj iným mestám zvestovať kráľovstvo Božie, lebo nato som poslaný. 44 A kázal v galilejských synagógach. |
| 1 A stalo sa, keď sa zástup na neho valil a počúval slovo Božie, a on stál vedľa Genezaretského jazera 2 a videl dve lode, ktoré stály na kraji jazera, s ktorých rybári boli sišli a prali siete, 3 že vstúpil do jednej z tých lodí, ktorá bola Šimonova, a poprosil ho, žeby odtiahol trochu od zeme. A sadnúc si učil zástupy s lode. 4 A keď prestal hovoriť, povedal Šimonovi: Zatiahni na hlbinu, a spustite svoje siete na lov. 5 A Šimon odpovedal a riekol mu: Pane, celú noc sme pracovali a nechytili sme ničoho, ale na tvoje slovo spustím sieť. 6 A keď to urobili, zahrnuli veliké množstvo rýb, takže sa trhala ich sieť. 7 A zakývali na súdruhov, ktorí boli na tej druhej lodi, aby prišli a pomohli im. A prišli a naplnili obe lode, takže sa norily. 8 Keď to videl Šimon Peter, padol k nohám Ježišovým a povedal: Odídi odo mňa, Pane, lebo som hriešny človek. 9 Lebo ho bola objala hrôza i všetkých, ktorí boli s ním, nad lovom rýb, ktoré boli ulovili, 10 a podobne i Jakoba i Jána, synov Zebedeových, ktorí boli spoločníkmi Šimonovými. A Ježiš povedal Šimonovi: Neboj sa, odteraz budeš loviť ľudí. 11 A keď pritiahli lode k zemi, opustil všetko a išli za ním. 12 A stalo sa, keď bol v ktoromsi z tých miest, že hľa, bol tam nejaký muž, plný malomocenstva. A keď uvidel Ježiša, padol na tvár a prosil ho a hovoril: Pane, keby si chcel, môžeš ma očistiť. 13 A Ježiš vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: Chcem, buď čistý! A hneď odišlo od neho malomocenstvo. 14 A on mu prikázal, aby nikomu nepovedal, ale vraj odídi, ukáž sa kňazovi a obetuj za svoje očistenie, ako nariadil Mojžiš, im na svedoctvo. 15 Ale povesť sa vždy väčšmi rozširovala o ňom. A mnohé zástupy sa schádzaly, aby ho počuli a aby boli ním uzdravení od svojich nemocí. 16 Ale on uchádzal na púšte a modlil sa. 17 A stalo sa jedného z tých dní, že učil, a sedeli tam farizeovia a učitelia zákona, ktorí boli prišli zo všetkých mestečiek Galilee a Judska i z Jeruzalema, a moc Pánova bola prítomná uzdravovať ich. 18 A tu hľa, prišli mužovia nesúc na posteli človeka, ktorý bol porazený, a hľadali spôsob vniesť ho a položiť pred neho. 19 A keď pre zástup nenašli cesty, ktorou by ho boli vniesli, vyšli na dom a spustili ho s posteľou cez tehly povaly do prostredku pred Ježiša. 20 A on vidiac ich vieru povedal mu: Človeče, odpustené sú ti tvoje hriechy! 21 A zákonníci a farizeovia začali rozmýšľať a vraveli: A kto je tento, ktorý hovorí také rúhania? Kto môže odpúšťať hriechy krome samého Boha? 22 Ale Ježiš poznal ich myšlienky a odpovedal a riekol im: Čo to rozmýšľate vo svojich srdciach? 23 Čože je ľahšie, povedať: Odpustené sú ti tvoje hriechy, a či povedať: Vstaň a choď!? 24 Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má moc na zemi odpúšťať hriechy - riekol porazenému: Tebe hovorím: Vstaň, vezmi svoju posteľ a iď do svojho domu! 25 A naskutku vstal pred nimi, vzal to, na čom ležal, a odišiel do svojho domu oslavujúc Boha. 26 Vtedy pojal všetkých úžas, a oslavovali Boha a súc naplnení bázňou hovorili: Dnes sme videli neslýchané veci. 27 A potom vyšiel von a videl colného, menom Léviho, sedieť na cle a povedal mu: Poď za mnou! 28 A on zanechal všetko a vstal a išiel za ním. 29 A Lévi mu urobil veľkú počestnú hostinu vo svojom dome. A bol tam veliký zástup colných aj iných, ktorí stolovali s nimi. 30 A ich zákonníci a farizeovia reptali proti jeho učeníkom a hovorili: Prečo jete a pijete s publikánmi a hriešnikmi? 31 A Ježiš odpovedal a riekol im: Zdraví nepotrebujú lekára, ale nemocní. 32 Neprišiel som volať spravedlivých, ale hriešnych ku pokániu. 33 A oni mu povedali: Prečo sa učeníci Jánovi často postia a modlia a podobne aj učeníci farizeov, a tvoji jedia a pijú? 34 A on im povedal: Či môžete rozkázať svadobníkom, kým je s nimi ženích, aby sa postili? 35 Ale prijdú dni, a keď bude odňatý od nich ženích, potom sa budú postiť v tých dňoch. 36 A povedal im aj podobenstvo, že nikto neodtrhne záplaty od nového rúcha, aby ju prišil na staré rúcho. Lebo ináč aj nové potrhá, a starému nezodpovie záplata z toho nového. 37 A nikto vraj nevlieva nového vína do starých kožíc, lebo ináče nové víno potrhá kožice, aj samo sa vyleje, aj kožice sa zahubia. 38 Ale nové víno sa má vliať do nových kožíc, a oboje sa zachová. 39 A nikto, kto pije staré, nechce hneď nového, lebo hovorí: Staré je lepšie. |
