Hľadaný výraz: Lk 1-24, Preklad: Ekumenický preklad, Počet výsledkov: 24
| 1 Hoci sa už viacerí pokúšali vyrozprávať rad-radom udalosti, ktoré sa u nás stali, 2 ako nám to podali tí, čo boli od začiatku očitými svedkami a služobníkmi slova, 3 predsa som aj ja uznal za dobré dôkladne a sústavne prebádať všetko od začiatku a napísať ti, vznešený Teofil, 4 aby si poznal spoľahlivosť náuky, do ktorej ťa zasvätili. 5 Za dní judského kráľa Herodesa žil istý kňaz menom Zachariáš z Abiášovej kňazskej triedy. Jeho manželka bola z Áronových dcér a volala sa Alžbeta. 6 Obaja boli spravodliví pred Bohom, bezúhonne si počínali podľa Pánových príkazov a ustanovení. 7 Nemali však deti, lebo Alžbeta bola neplodná a obaja boli už v pokročilom veku. 8 Raz, keď Zachariáš konal pred Bohom kňazskú službu podľa poriadku svojej triedy, 9 podľa obyčaje kňazskej služby pripadol na neho lós, aby vošiel do Pánovho chrámu a zapálil kadidlo. 10 Počas kadidlovej obety sa vonku modlilo veľké množstvo ľudu. 11 Zachariášovi sa zjavil Pánov anjel, ktorý stál po pravej strane kadidlového oltára. 12 Pri pohľade naň sa Zachariáš preľakol a zmocnila sa ho hrôza. 13 Ale anjel mu povedal: Neboj sa, Zachariáš, tvoja prosba bola vypočutá. Tvoja manželka Alžbeta ti porodí syna a dáš mu meno Ján. 14 Budeš sa radovať a plesať, a mnohí sa potešia z jeho narodenia. 15 Veď bude veľký pred Pánom, nebude piť víno ani opojné nápoje a bude plný Ducha Svätého už v matkinom lone. 16 Mnohých z izraelských synov obráti k Pánovi, ich Bohu. 17 On sám pôjde pred ním v Eliášovom duchu a v jeho sile, aby obrátil srdcia otcov k deťom a neposlušných k múdrosti spravodlivých, a pripravil tak Pánovi dokonalý ľud. 18 Zachariáš povedal anjelovi: Podľa čoho to poznám? Veď ja som starec a moja manželka je v pokročilom veku. 19 Anjel mu odpovedal: Ja som Gabriel, ktorý stojí pred Bohom, a má poslanie prehovoriť s tebou a odovzdať ti túto radostnú zvesť. 20 Hľa, onemieš a nebudeš schopný prehovoriť až do dňa, keď sa to stane, lebo si neuveril mojim slovám, ktoré sa splnia vo svojom čase. 21 Ľud čakal na Zachariáša a čudoval sa, že sa tak dlho zdržiava v chráme. 22 Keď však vyšiel, nebol už schopný k nim prehovoriť. A tak spoznali, že mal v chráme videnie; dával im len znamenia a zostal nemý. 23 Len čo sa skončili dni jeho kňazskej služby, odišiel domov. 24 Po týchto dňoch jeho manželka Alžbeta počala. A skrývala to päť mesiacov. Hovorila: 25 Toto mi urobil Pán v dňoch, keď milostivo zhliadol, aby ma zbavil hanby pred ľuďmi. 26 V šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta Nazareta, 27 k panne zasnúbenej mužovi menom Jozef, z domu Dávidovho. Meno panny bolo Mária. 28 Keď vošiel k nej, povedal: Raduj sa, milosti plná, Pán s tebou. 29 Ona sa zarazila nad jeho rečou a rozmýšľala, čo tento pozdrav znamená. 30 Anjel pokračoval: Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. 31 Hľa, počneš, porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. 32 On sa bude volať synom Najvyššieho a Pán, Boh, mu dá trón jeho otca Dávida. 33 Bude kraľovať nad Jákobovým domom naveky a jeho kráľovstvu nebude konca. 34 Mária odpovedala anjelovi: Ako sa to stane? Veď ja nepoznám muža. 35 Anjel jej odpovedal: Duch Svätý zostúpi na teba a zatôni ťa moc Najvyššieho, a preto aj dieťa bude sväté a bude sa volať Božím Synom. 36 Pozri, aj tvoja príbuzná Alžbeta, ktorú pokladali za neplodnú, počala vo svojej starobe syna a je už v šiestom mesiaci, aj keď o nej hovorili, že je neplodná, 37 lebo u Boha nič nie je nemožné. 38 Na to Mária odpovedala: Som služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova. A anjel od nej odišiel. 39 V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do judského mesta v hornatom kraji. 40 Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. 41 Keď Alžbeta počula Máriin pozdrav, pohlo sa dieťa v jej lone a Alžbetu naplnil Duch Svätý. 42 I zvolala hlasno: Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho lona! 43 Ako to, že matka môjho Pána prichádza ku mne? 44 Hľa, len čo mi v ušiach zaznel tvoj pozdrav, od radosti sa pohlo dieťa v mojom lone. 45 Blahoslavená, ktorá uverila, lebo sa splní, čo jej oznámil Pán. 46 Vtedy Mária prehovorila: Velebí moja duša Pána 47 a môj duch zajasal v Bohu, mojom Spasiteľovi, 48 lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Hľa, odteraz ma budú blahoslaviť všetky pokolenia, 49 pretože veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno, 50 a jeho milosrdenstvo je z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja. 51 Prejavil silu svojím ramenom; rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú; 52 mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených. 53 Hladných nasýtil dobrotami a boháčov prepustil naprázdno. 54 Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na milosrdenstvo, 55 ako sľúbil našim otcom: Abrahámovi a jeho potomstvu naveky. 56 Mária zostala s Alžbetou asi tri mesiace a potom sa vrátila domov. 57 Alžbete nadišiel čas pôrodu i porodila syna. 58 Keď jej známi a príbuzní počuli, že ju Pán obdaroval milosrdenstvom, radovali sa s ňou. 59 Na ôsmy deň prišli obrezať dieťa a chceli ho nazvať otcovým menom — Zachariáš. 60 Ale matka povedala: Nie, bude sa volať Ján. 61 Oni hovorili: Veď nemáš v rodine nikoho, kto by sa tak volal. 62 Obrátili sa na jeho otca, ako ho chce pomenovať. 63 On požiadal o tabuľku a napísal: Jeho meno je Ján. Všetci sa tomu čudovali. 64 Hneď sa mu otvorili ústa, rozviazal jazyk i prehovoril, a velebil Boha. 65 Vtedy sa všetkých susedov zmocnil strach a po celom hornatom judskom kraji sa rozprávalo o týchto udalostiach. 66 Všetci, čo to počuli, kládli si otázku: Čím len bude tento chlapček? Pretože Pánova ruka bola s ním. 67 Jeho otec Zachariáš, naplnený Duchom Svätým, prorokoval takto: 68 Požehnaný Pán, Boh Izraela, lebo navštívil a vykúpil svoj ľud 69 a vzbudil nám mocného Spasiteľa v dome svojho služobníka Dávida, 70 ako oddávna hovoril ústami svojich prorokov 71 že nás oslobodí od našich nepriateľov a z rúk všetkých, čo nás nenávidia. 72 Preukázal milosrdenstvo našim otcom a rozpamätal sa na svoju svätú zmluvu, 73 na prísahu, ktorou sa zaviazal nášmu otcovi Abrahámovi, 74 že nám, po vyslobodení z ruky nepriateľov, umožní slúžiť mu bez strachu 75 vo svätosti a v spravodlivosti pred jeho tvárou po všetky naše dni. 76 A ty, chlapček, budeš sa volať prorokom Najvyššieho, lebo pôjdeš pred Pánom, aby si mu pripravil cesty; 77 a dal poznať jeho ľudu spásu, že mu náš Boh odpustí hriechy 78 z hĺbky svojho milosrdenstva, vďaka ktorému nás navštívi Prichádzajúci z výsosti, 79 aby sa zjavil tým, čo sedia v tme a v tôni smrti, a upriamil naše kroky na cestu pokoja. 80 Chlapček rástol a mocnel na duchu. Žil na púšti až do dňa, keď verejne vystúpil pred Izraelom. |
| 1 V tých dňoch cisár Augustus vydal príkaz vykonať súpis ľudu na celom svete. 2 Tento prvý súpis sa konal, keď v Sýrii vládol Kyrenios. 3 A všetci sa šli dať zapísať — každý do svojho mesta. 4 Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazareta do Judska, do Dávidovho mesta Betlehema, lebo pochádzal z domu a rodu Dávida, 5 aby sa zapísal so svojou snúbenicou Máriou, ktorá bola v požehnanom stave. 6 Kým sa tam zdržiavali, nadišiel čas jej pôrodu. 7 A porodila svojho prvorodeného syna. Zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo v útulku pre nich nebolo miesta. 8 V tom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli a strážili svoje stádo. 9 Zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach. 10 Ale anjel im povedal: Nebojte sa! Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude radosťou pre všetkých ľudí, 11 lebo v Dávidovom meste sa vám dnes narodil Spasiteľ, Kristus Pán. 12 Toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach. 13 A hneď s anjelom sa zjavilo množstvo nebeských zástupov, ktoré chválili Boha a volali: 14 Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom, ktorých on miluje. 15 Len čo sa anjeli vrátili do neba, pastieri sa rozhodli: Poďme teda do Betlehema a pozrime, čo sa tam stalo — čo nám oznámil Pán. 16 Poponáhľali sa a našli Máriu, Jozefa a dieťatko uložené v jasliach. 17 Keď to uvideli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o tomto dieťati. 18 Všetci, čo to počuli, čudovali sa tomu, čo im rozprávali pastieri. 19 Ale Mária si všetky tie slová zachovala v srdci a premýšľala o nich. 20 Pastieri sa potom vrátili, oslavovali a velebili Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané. 21 Keď uplynulo osem dní a bolo ho treba obrezať, dali mu meno Ježiš, ktorým ho anjel nazval skôr, ako bol počatý v matkinom lone. 22 Keď uplynuli dni ich očisťovania podľa Mojžišovho zákona, odniesli ho do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, 23 lebo Pánov zákon predpisuje, že každý mužský potomok, ktorý otvára život matky, má byť zasvätený Pánovi. 24 A aby obetovali pár hrdličiek alebo dva holúbky,ako káže Pánov zákon. 25 V Jeruzaleme vtedy žil človek menom Simeon. Bol to človek spravodlivý a bohabojný, očakával potechu Izraela a Duch Svätý bol s ním. 26 Duch Svätý mu zjavil, že nezomrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša. 27 Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo predpisoval zákon, 28 aj on si vzal dieťa do náručia a velebil Boha slovami: 29 Teraz, Pane, prepustíš v pokoji svojho služobníka podľa svojho slova, 30 lebo moje oči uvideli tvoju spásu, 31 ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: 32 svetlo na zjavenie pre pohanov a slávu pre tvoj ľud Izrael. 33 Jeho otec i matka boli prekvapení slovami, ktoré o ňom počuli. 34 Simeon ich požehnal a jeho matke Márii povedal: Hľa, tento je určený mnohým v Izraeli na pád a na povstanie i na znamenie, ktorému budú odporovať 35 — a tvoju vlastnú dušu prenikne meč —, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc. 36 Vtedy žila aj prorokyňa Anna, dcéra Fanuelova z Ašérovho kmeňa. Mala už pokročilý vek. Keď sa vydala, žila s mužom sedem rokov, 37 potom do osemdesiatich štyroch rokov ako vdova. Neodchádzala z chrámu, vo dne v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami. 38 Práve v tej chvíli prišla aj ona, velebila Boha a všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema, rozprávala o dieťati. 39 Keď vykonali všetko podľa Pánovho zákona, vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazareta. 40 Chlapček rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola s ním. 41 Jeho rodičia každoročne putovali do Jeruzalema na veľkonočné sviatky. 42 Keď mal dvanásť rokov, tiež sa ta vybrali na sviatky, ako bývalo zvykom. 43 Po Veľkej noci, keď sa vracali domov, chlapec Ježiš zostal v Jeruzaleme a jeho rodičia o tom nevedeli. 44 Keďže sa domnievali, že je niekde v sprievode, prešli deň cesty, potom ho hľadali medzi príbuznými a známymi. 45 Keď ho nenašli, vrátili sa do Jeruzalema a hľadali ho tam. 46 Po troch dňoch ho našli v chráme, ako sedí medzi učiteľmi, počúva ich a vypytuje sa. 47 Všetci, čo ho počúvali, boli ohromení jeho rozumnosťou a odpoveďami. 48 Keď ho zbadali, stŕpli od údivu a jeho matka mu povedala: Dieťa moje, čo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec a ja sme ťa s úzkosťou hľadali. 49 On im odpovedal: Ako to, že ste ma hľadali? Či ste nevedeli, že sa mám zaoberať tým, čo patrí môjmu Otcovi? 50 No oni jeho slovu neporozumeli. 51 Vrátil sa s nimi, prišiel do Nazareta a bol im poslušný. Jeho matka však uchovávala všetky jeho slová vo svojom srdci. 52 A Ježiš napredoval v múdrosti, veku a obľube u Boha i u ľudí. |
| 1 V pätnástom roku vlády cisára Tibéria, keď Pontský Pilát spravoval Judeu, Herodes bol tetrarchom v Galilei, jeho brat Filip tetrarchom na území Iturey a Trachonitidy a Lyzaniáš bol tetrarchom v Abiléne, 2 za veľkňazov Annáša a Kajfáša zaznelo na púšti Božie slovo Jánovi, synovi Zachariáša. 3 Chodil po celom okolí Jordána a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov, 4 ako je napísané v knihe proroka Izaiáša: Hlas volajúceho na púšti:Upravte cestu Pánovi,vyrovnajtemu chodníky! 5 Každá priepasť bude zasypaná,každý vrch a kopec sa zníži,čo je krivé, bude priame,čo je hrboľaté, bude rovnou cestou. 6 A každý tvoruvidí Božiu spásu. 7 Zástupom, ktoré prichádzali k nemu, aby ich pokrstil, povedal: Hadie plemeno, kto vám ukázal, ako uniknúť pred prichádzajúcim hnevom? 8 Prinášajte teda ovocie svedčiace o vašom pokání a nezačínajte medzi sebou hovoriť: Naším otcom je Abrahám. Lebo hovorím vám, že Boh môže aj z týchto kameňov stvoriť Abrahámovi potomkov. 9 Veď sekera je už priložená na koreň stromov. A tak každý strom, čo neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia na oheň. 10 Zástupy sa ho spýtali: Čo teda máme robiť? 11 On im odpovedal: Kto má dvoje šiat, nech sa rozdelí s tým, čo nemá, a kto má dosť jedla, nech urobí podobne. 12 Aj mýtnici prichádzali dať sa pokrstiť a hovorili mu: Učiteľ, čo máme robiť? 13 On im odpovedal: Nevymáhajte viac, ako vám patrí. 14 Vojaci sa ho spýtali: A čo máme robiť my? Tým povedal: Nikoho netrýznite ani nevydierajte, uspokojte sa so svojím žoldom! 15 Ľud žil v očakávaní a všetci vo svojom srdci uvažovali o Jánovi, že azda on je Mesiáš. 16 Ale Ján všetkým odpovedal: Ja vás krstím vodou. Prichádza však mocnejší ako ja. Ja nie som hoden rozviazať mu ani remienok na obuvi. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom. 17 V ruke má vejačku, aby vyčistil humno a pšenicu zhromaždil do svojej sýpky. Plevy však spáli v neuhasiteľnom ohni. 18 Ešte všelijako ináč povzbudzoval ľud a hlásal mu evanjelium. 19 Keď však pokarhal tetrarchu Herodesa pre Herodiadu, manželku jeho brata, a za všetko zlo, čo popáchal, Herodes 20 dovŕšil všetko tým, že uvrhol Jána do väzenia. 21 Keď sa všetok ľud dával krstiť a keď už bol pokrstený aj Ježiš, ktorý sa modlil, otvorilo sa nebo 22 a Duch Svätý zostúpil na neho v podobe holubice. Z neba zaznel hlas: Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie. 23 Keď Ježiš začal účinkovať, mal asi tridsať rokov. Nazdávali sa, že je synom Jozefa. Jeho predkami boli: Heli, 24 Matat, Lévi, Melchi, Jannai, Jozef, 25 Matatiáš, Amos, Naum, Hesli, Nagge, 26 Mahat, Matatiáš, Semein, Josech, Joda, 27 Johannan, Resa, Zerubbábel, Šealtíel, Neri, 28 Melchi, Addi, Kosam, Elmodam, Ér, 29 Jesus, Eliezer, Jorim, Matat, Lévi, 30 Simeon, Júda, Jozef, Jonam, Eljákim, 31 Melea, Mena, Matat, Nátan, Dávid, 32 Izaj, Obéd, Bóaz, Salmón, Nachšón, 33 Ammínadab, Admin, Arni, Checrón, Perec, Júda, 34 Jákob, Izák, Abrahám, Terach, Náchor, 35 Serúg, Reu, Peleg, Éber, Šelach, 36 Kainam, Arpakšad, Šém, Noach, Lemech, 37 Matuzalem, Henoch, Jered, Mahalalel, Kénan, 38 Enóš, Šét, Adam. Ten bol od Boha. |
| 1 Ježiš sa vrátil od Jordána plný Ducha Svätého. Duch ho vodil štyridsať dní po púšti 2 a diabol ho pokúšal. Počas týchto dní nič nejedol, až celkom vyhladol. 3 Vtedy mu diabol povedal: Ak si Boží Syn, povedz tomuto kameňu, aby sa stal chlebom. 4 Ježiš mu odpovedal: Je napísané, že človek nebude žiť iba z chleba. 5 Potom ho diabol vyviedol na vysoký vrch, ukázal mu v okamihu všetky kráľovstvá sveta 6 a povedal: Tebe dám všetku túto moc a slávu, lebo patrí mne, a dám ju tomu, komu chcem. 7 Ak sa mi teda pokloníš, to všetko bude tvoje. 8 Ježiš mu odpovedal: Je napísané: Pánovi, svojmu Bohu sa budeš klaňať a len jemu budeš slúžiť. 9 Potom ho zaviedol do Jeruzalema. Tam ho postavil na chrámové cimburie a hovoril mu: Ak si Boží Syn, skoč odtiaľto. 10 Veď je napísané: Svojim anjelom prikáže o tebe,aby ťa chránili. 11 A: Oni ťa vezmú na ruky,aby si si neudrel nohu o kameň. 12 Ježiš mu odpovedal: Je povedané: Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha. 13 Keď diabol skončil všetky svoje pokušenia, načas od neho odišiel. 14 Ježiš sa v sile Ducha Svätého vrátil do Galiley a zvesť o ňom sa rozšírila po celom okolí. 15 Učil tam v ich synagógach a všetci ho oslavovali. 16 Prešiel do Nazareta, kde vyrastal a podľa zvyku v sobotu vošiel do synagógy. Keď vstal, aby čítal, 17 podali mu knihu proroka Izaiáša. Knihu rozvinul na tom mieste, kde bolo napísané: 18 Duch Pánov je nado mnou,lebo ma pomazal zvestovať chudobným evanjeliuma uzdravovať skrúšených srdcom.Poslal ma oznámiť zajatým prepustenie,slepým vrátiť zrak,utláčaných prepustiť 19 a vyhlásiť milostivý rok Pánov. 20 Nato zvinul knihu, vrátil ju sluhovi a sadol si. Oči všetkých v synagóge sa upreli naňho. 21 On pokračoval: Dnes sa splnilo Písmo, ktoré ste práve počuli. 22 Všetci mu prisviedčali a obdivovali jeho láskavú reč, ktorá plynula z jeho úst. A hovorili si: Či to nie je Jozefov syn? 23 A Ježiš im hovoril: Iste mi poviete toto príslovie: Lekár, uzdrav sám seba! Aj tu, vo svojej domovine urob to, o čom sme počuli, že sa stalo v Kafarnaume. 24 On však povedal: Amen, hovorím vám, že nijaký prorok nie je vzácny vo svojej domovine. 25 Pravdu vám hovorím: Za čias Eliáša, keď sa nebo na tri roky a šesť mesiacov zavrelo a v celej krajine nastal veľký hlad, bolo v Izraeli mnoho vdov. 26 Ale Eliáš nebol poslaný k nijakej inej, iba k vdove do sidonskej Sarepty. 27 A za čias proroka Elizea bolo v Izraeli mnoho malomocných. No nikto z nich nebol očistený, iba Naáman zo Sýrie. 28 Keď to počuli, všetkých v synagóge zachvátil hnev. 29 Vstali a hnali ho von z mesta. Vyviedli ho až na kraj vrchu, na ktorom bolo postavené ich mesto, aby ho odtiaľ zhodili. 30 Ale on sa spomedzi nich vytratil a vzdialil sa. 31 Potom zišiel do galilejského mesta Kafarnaum. Tam po sobotách vyučoval. 32 Obdivovali ho a žasli nad jeho rečami, lebo v jeho slove bola moc. 33 V synagóge bol človek posadnutý duchom nečistého démona, ktorý silným hlasom vykríkol: 34 Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zahubiť? Viem, kto si. Si Boží Svätý. 35 Ježiš pohrozil démonovi: Mlč a vyjdi z neho! Démon hodil človeka medzi nich, potom z neho vyšiel, ale neublížil mu. 36 Všetkých sa zmocnila hrôza a hovorili si medzi sebou: Čo je to za slovo, že takou mocou a silou rozkazuje nečistým duchom a tí vychádzajú? 37 A zvesť o ňom sa rozšírila po celom tom kraji. 38 Vstal, odišiel zo synagógy a vošiel do Šimonovho domu. Šimonova testiná mala vysokú horúčku a prosili za ňu. 39 Zastal nad ňou, pohrozil horúčke a tá prestala. Ihneď vstala a posluhovala im. 40 Pri západe slnka k nemu všetci privádzali chorých, ktorí trpeli rozličnými neduhmi. Na každého z nich kládol ruky a uzdravoval ich. 41 Z mnohých vychádzali démoni a kričali: Ty si Boží Syn. Ale on im pohrozil a nedovolil im hovoriť, lebo vedeli, že je Mesiáš. 42 Keď sa rozodnilo, vyšiel von a utiahol sa na osamelé miesto. Zástupy ho hľadali. Prišli až k nemu a zdržiavali ho, aby od nich neodchádzal. 43 No on im odpovedal: Aj iným mestám musím hlásať Božie kráľovstvo, lebo na to som poslaný. 44 A kázal v judských synagógach. |
| 1 Raz, keď stál pri Genezaretskom jazere, tlačil sa k nemu zástup, aby počúval Božie slovo. 2 Vtedy videl pri brehu stáť dve loďky. Rybári z nich vystúpili a prali si siete. 3 Ježiš vstúpil do jednej loďky, ktorá patrila Šimonovi, a požiadal ho, aby trochu odrazil od brehu. Potom si sadol a z loďky učil zástupy. 4 Keď dokončil, povedal Šimonovi: Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov. 5 Šimon mu odpovedal: Učiteľ, celú noc sme sa namáhali a nič sme nechytili, ale na tvoje slovo spustíme siete. 6 Len čo tak urobili, chytili veľké množstvo rýb, až sa im trhali siete. 7 Preto dali znamenie spoločníkom z druhej loďky, aby im prišli pomôcť. Tí prišli a naplnili obe loďky tak, že sa až ponárali. 8 Keď to videl Šimon Peter, padol Ježišovi k nohám a povedal: Pane, odíď odo mňa, lebo som hriešny človek. 9 Jeho aj ostatných sa totiž zmocnila hrôza nad úlovkom rýb. 10 Zhrozili sa aj Jakub a Ján, Zebedejovi synovia, ktorí boli Šimonovými spoločníkmi. Nato povedal Ježiš Šimonovi: Neboj sa, odteraz budeš loviť ľudí. 11 Keď loďky prirazili k brehu, zanechali všetko a šli za ním. 12 Keď bol Ježiš v ktoromsi meste, objavil sa pred ním človek s pokročilým malomocenstvom. Len čo zazrel Ježiša, padol na tvár a prosil ho: Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť. 13 On vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: Chcem, buď čistý! A malomocenstvo z neho ihneď zmizlo. 14 Prikázal mu, aby nikomu o tom nehovoril. A potom mu povedal: Choď! Ukáž sa kňazovi! Prines obetu za svoje očistenie tak, ako to prikázal Mojžiš, na svedectvo pre nich! 15 Chýr o ňom sa šíril viac a viac. Schádzali sa celé zástupy, aby ho počúvali a dali sa uzdraviť zo svojich neduhov. 16 On sa však utiahol do samoty a tam sa modlil. 17 Istého dňa, keď Ježiš učil, sedeli okolo neho farizeji a zákonníci, ktorí sa poschádzali zo všetkých galilejských a judských dedín i z Jeruzalema. Pánova moc bola s ním, aby uzdravoval. 18 Vtom muži prinášali na nosidlách ochrnutého, a pokúšali sa ho vniesť a položiť pred neho. 19 Keď pre zástup nenašli priechod, kadiaľ by ho vniesli, vystúpili na strechu a otvorom cez hlinenú povalu ho aj s nosidlami spustili priamo pred Ježiša. 20 Keď videl ich vieru, povedal: Človeče, odpúšťajú sa ti hriechy. 21 Zákonníci i farizeji začali uvažovať a hovorili si: Kto je to, že sa takto rúha? Kto môže odpustiť hriechy okrem Boha? 22 Ale Ježiš poznal ich myšlienky a povedal im: Ako to zmýšľate vo svojich srdciach? 23 Čo je ľahšie povedať: Odpúšťajú sa ti hriechy alebo povedať: Vstaň a choď!? 24 Aby ste však vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy — povedal ochrnutému: Hovorím ti, vstaň, vezmi si lôžko a choď domov! 25 A ten sa pred nimi postavil na nohy, vzal svoje lôžko, velebil Boha a odišiel domov. 26 Všetkých sa zmocnil úžas a oslavovali Boha. A naplnení bázňou si hovorili: Dnes sme videli naozaj zázračné veci. 27 Po týchto udalostiach vyšiel von a uzrel na mýtnici sedieť mýtnika menom Lévi a povedal mu: Poď za mnou! 28 Lévi tam nechal všetko, vstal a šiel za ním. 29 Lévi mu vo svojom dome pripravil veľkú hostinu. Bol tam veľký zástup mýtnikov a iných, ktorí s nimi stolovali. 30 Farizeji a zákonníci reptali a hovorili jeho učeníkom: Prečo jete a pijete s mýtnikmi a hriešnikmi? 31 Ježiš im povedal: Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. 32 Neprišiel som pozývať spravodlivých, ale hriešnikov, aby sa kajali. 33 Povedali mu: Jánovi učeníci sa často postia a modlia, podobne aj učeníci farizejov; ale tí tvoji jedia a pijú. 34 Ježiš im odpovedal: Nemôžete žiadať, aby sa svadobní hostia postili, kým je ženích s nimi. 35 No prídu dni, keď im ženícha vezmú a vtedy sa budú postiť. 36 Povedal im aj podobenstvo: Nikto neodtrhne látku z nového odevu a neprišije ju na starý odev, lebo ináč by potrhal nový odev a nová záplata by sa k starému nehodila. 37 Ani nikto nenalieva mladé víno do starých mechov, lebo nové víno by mechy potrhalo. Vytieklo by a aj mechy by sa zničili. 38 Mladé víno treba nalievať do nových mechov. 39 A vôbec, kto sa už napil starého vína, nemá chuť na mladé. Povie si: Staré je lepšie. |
