Hľadaný výraz: Lk 1-24, Preklad: Evanjelický preklad, Počet výsledkov: 24
| 1 Keďže sa mnohí pokúsili rad-radom vyrozprávať udalosti, ktoré sa u nás stali, 2 ako nám ich podali tí, čo od počiatku boli očitými svedkami a stali sa služobníkmi slova - 3 aj ja, ktorý som všetko znova dôkladne zistil, rozhodol som sa, vznešený Teofil, napísať ti to rad-radom, 4 aby si poznal spoľahlivosť rečí, ktorým ťa vyučovali. 5 Za judského kráľa Herodesa žil kňaz Zachariáš z týždennej kňazskej triedy Abiovej; jeho manželka bola z dcér Áronových a volala sa Alžbeta. 6 Obaja boli spravodliví pred Bohom, žijúc bez úhony podľa všetkých prikázaní a ustanovení Pánových. 7 Nemali však deti, lebo Alžbeta bola neplodná a obaja pokročilí vekom. 8 Raz, keď podľa poriadku svojej triedy konal kňazskú službu pred Bohom, 9 na neho padol lós podľa obyčaje kňazského úradu, aby vošiel do chrámu Pánovho a zapálil kadidlo. 10 Všetko množstvo ľudu v hodinu kadenia modlilo sa vonku. 11 Vtedy zjavil sa mu anjel Pánov, ktorý stál z pravej strany kadivého oltára. 12 Ako ho Zachariáš uzrel, preľakol sa a zmocnila sa ho bázeň. 13 Ale anjel mu povedal: Neboj sa, Zachariáš, lebo vypočutá bola tvoja modlitba; manželka Alžbeta porodí ti syna; dáš mu meno Ján, 14 bude ti radosťou a potešením a mnohí sa budú radovať z jeho narodenia; 15 lebo bude veľký pred Pánom; víno a opojný nápoj nebude piť a Duchom Svätým naplnený bude už od života matky. 16 Mnohých zo synov izraelských obráti k Pánovi, ich Bohu; 17 on sám pôjde vopred pred Ním v duchu a moci Eliášovej, aby srdcia otcov obrátil k synom, neposlušných k rozumnosti spravodlivých, a tak ľud hotový pripravil Pánovi. 18 I povedal Zachariáš anjelovi: Po čom to poznám? Veď som starý a moja manželka je tiež v rokoch. 19 Anjel mu odpovedal: Ja som Gabriel, ktorý stojí pred Bohom, a som poslaný hovoriť s tebou a zvestovať ti túto radostnú novinu. 20 Ajhľa, onemieš a nebudeš môcť hovoriť až do dňa, keď sa to stane, pretože si neuveril mojim slovám, ktoré sa splnia svojím časom. 21 Ľud čakal na Zachariáša a čudoval sa, že je tak dlho v chráme. 22 Keď však vyšiel, nemohol k nim prehovoriť; z toho poznali, že mal videnie v chráme. Lebo dával im znaky a zostal nemý. 23 Keď vyplnil dni svojej kňazskej služby, šiel domov. 24 A po tých dňoch počala Alžbeta, jeho manželka, a skrývala sa päť mesiacov, hovoriac: 25 To mi učinil Pán v dňoch, keď zhliadol (na mňa), aby ma zbavil hanby pred ľuďmi. 26 Potom v šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta Nazareta 27 k panne, zasnúbenej s mužom, ktorý sa volal Jozef a bol z domu Dávidovho; panna sa volala Mária. 28 Keď anjel vošiel k nej, povedal: Buď pozdravená, milosťou obdarená, Pán s tebou! [Blahoslavená medzi ženami!] 29 Ona, zarazená jeho rečou, premýšľala, aký to pozdrav. 30 Ale anjel jej povedal: Neboj sa, Mária, lebo si našla milosť u Boha. 31 Ajhľa, počneš, porodíš syna a dáš Mu meno Ježiš. 32 Bude veľký, Synom Najvyššieho sa bude volať a Pán Boh Mu dá trón Jeho otca Dávida. 33 Bude kraľovať nad domom Jákobovým naveky a Jeho kráľovstvu nebude konca. 34 A Mária povedala anjelovi: Ako sa to stane? Veď ja nepoznám muža! 35 Odpovedal jej anjel: Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni; preto aj to, čo sväté narodí sa [z teba], bude sa volať Syn Boží. 36 Hľa, Alžbeta, tvoja príbuzná, ktorú nazývali neplodnou, tiež počala v starobe a je už v šiestom mesiaci. 37 Lebo Bohu nič nebude nemožné. 38 Vtedy povedala Mária: Som služobnica Pánova, staň sa mi podľa tvojho slova! A anjel odišiel od nej. 39 V tie dni vstala Mária a rýchlo sa vydala na cestu do hornatého kraja, do mesta Júdovho. 40 I vošla do domu Zachariášovho a pozdravila Alžbetu. 41 Keď Alžbeta počula pozdrav Máriin, nemluvniatko sa pohlo v jej živote a Duch Svätý naplnil Alžbetu. 42 I zvolala silným hlasom a povedala: Požehnaná medzi ženami a požehnaný plod tvojho života! 43 Ale ako to, že matka môjho Pána prišla ku mne? 44 Lebo, ajhľa, len čo mi zaznel v ušiach hlas tvojho pozdravu, radostne pohlo sa mi v živote nemluvniatko. 45 A blahoslavená, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán. 46 Vtedy povedala Mária: Velebí moja duša Pána 47 a môj duch sa rozveselil v Bohu, v mojom Spasiteľovi, 48 že zhliadol na poníženie svojej služobnice, veď, ajhľa, blahoslaviť ma budú odteraz všetky pokolenia, 49 pretože Mocný učinil so mnou veľké veci, a sväté je Jeho meno 50 a Jeho milosrdenstvo s tými, čo sa Ho boja, z pokolení na pokolenia. 51 Dokázal moc svojím ramenom, rozprášil tých, čo sa povyšovali zmýšľaním srdca; 52 mocných zhodil z trónov a povýšil ponížených, 53 lačných nasýtil dobrými vecami a bohatých prepustil naprázdno; 54 ujal sa Izraela, svojho služobníka, pamätlivý milosrdenstva, 55 ako povedal našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky. 56 Mária zostala s ňou asi tri mesiace, potom sa vrátila domov. 57 Alžbete však prišiel čas, aby porodila; i porodila syna. 58 A susedia a príbuzní počujúc, že Pán zveľadil pri nej svoje milosrdenstvo, radovali sa s ňou. 59 Na ôsmy deň prišli obrezať dieťatko a chceli ho pomenovať Zachariášom, menom otcovým. 60 Ale matka odpovedala takto: Nie, bude sa volať Ján. 61 I povedali jej: Veď nemáš nikoho v rodine, kto by sa tak volal; 62 a dávali znak otcovi, ako ho chce pomenovať. 63 On si pýtal tabuľku a napísal slová: Ján je jeho meno! A divili sa všetci. 64 Hneď nato otvorili sa mu ústa, [rozviazal] jazyk, i prehovoril a velebil Boha. 65 Vtedy prišiel strach na všetkých susedov a po celom hornatom kraji judskom sa rozprávalo o všetkom tomto; 66 všetci, ktorí to počuli, vštepili si to do srdca a hovorili: Čo len bude z tohto dieťaťa? Veď aj ruka Pánova bola s ním. 67 Ale Zachariáš, jeho otec, naplnený Duchom Svätým, prorokoval hovoriac: 68 Požehnaný Pán Boh izraelský, že navštívil svoj ľud a vykúpil ho, 69 vyzdvihol nám roh spasenia v dome svojho služobníka Dávida, 70 ako hovoril ústami svojich starodávnych svätých prorokov, 71 že nás vyslobodí od našich nepriateľov a z ruky všetkých, ktorí nás nenávidia, 72 aby učinil milosrdenstvo s našimi otcami a rozpomenul sa na svoju svätú zmluvu, 73 na prísahu, ktorou sa zaviazal nášmu otcovi Abrahámovi, že budeme vyslobodení 74 z ruky nepriateľov a bez bázne budeme Mu slúžiť 75 v svätosti a v spravodlivosti pred Jeho tvárou po všetky dni života. 76 A ty, dieťatko, budeš sa volať prorokom Najvyššieho, lebo pôjdeš pred tvárou Pánovou, aby si Mu pripravoval cestu 77 a učil Jeho ľud známosti spasenia, totiž, že náš Boh odpustí hriechy 78 zo svojho milosrdného srdca, s ktorým zhliadol na nás ako vychádzajúce slnko z výsosti, 79 aby svietil sediacim v tme a tôni smrti a upravil nám nohy na cestu pokoja. 80 A to dieťatko rástlo a mocnelo na duchu a bolo na púšti až do dňa svojho vystúpenia pred Izraelom. |
| 1 V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta popísať celý svet. 2 Tento prvý popis bol vtedy, keď sýrskym vladárom bol Kyrenios. 3 Išli preto všetci, aby sa dali zapísať, každý do svojho mesta. 4 Vybral sa teda aj Jozef z Galiley z mesta Nazareta do Judska do mesta Dávidovho, ktoré sa volá Betlehem, pretože bol z domu a z rodu Dávidovho, 5 aby sa dal zapísať so svojou snúbenicou Máriou, ktorá bola v po žehnanom stave. 6 Keď tam boli, naplnili sa dni, aby porodila. 7 I porodila svojho prvorodeného syna, obvinula Ho plienkami a uložila v jasliach, lebo v nocľahárni pre nich nebolo miesto. 8 A boli v tom kraji pastieri, ktorí nocovali na poli a strážili si v noci stádo. 9 A hľa, anjel Pánov postavil sa vedľa nich a sláva Pánova ich osvietila. I báli sa bázňou veľkou. 10 Ale anjel im povedal: Nebojte sa, veď zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude všetkému ľudu, 11 lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán. 12 A toto vám bude znamením: nájdete nemluvniatko, obvinuté plienkami, ležať v jasliach. 13 A hneď s anjelom sa zjavilo množstvo rytierstva nebeského, ktorí chválili Boha a volali: 14 Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle! 15 Keď anjeli odišli od nich do neba, povedali si pastieri: Poďme až do Betlehema a pozrime sa, čo sa to stalo, čo nám oznámil Pán. 16 Poponáhľali sa teda a našli Máriu a Jozefa i nemluvniatko uložené v jasliach. 17 Keď to videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o dieťatku. 18 A všetci, ktorí to počuli, divili sa tomu, čo im pastieri hovorili. 19 Ale Mária zachovala si toto všetko a premýšľala o tom v srdci. 20 Potom sa pastieri vrátili, oslavujúc a chváliac Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané. 21 Keď prišiel ôsmy deň a dieťatko bolo treba obrezať, dali Mu meno Ježiš, ako Ho anjel pomenoval skôr, než sa počalo v živote. 22 A keď sa minuli dni ich očisťovania, podľa zákona Mojžišovho priniesli Ho do Jeruzalema, aby Ho predstavili Pánovi, 23 ako je napísané v zákone Pánovom: Každý mužský plod, ktorý otvára život, nech je zasvätený Pánovi, 24 a aby priniesli obeť podľa slov zákona Pánovho: dve hrdličky alebo dve holúbätá. 25 Vtedy žil v Jeruzaleme človek menom Simeon, muž spravodlivý a bohabojný, ktorý očakával útechu Izraela, a Duch Svätý bol v ňom; 26 tomuto oznámil Duch Svätý, že neuvidí smrť skôr, ako by videl Pomazaného Pánovho. 27 Vedený Duchom prišiel teda do chrámu; a keď rodičia priniesli dieťatko Ježiša, aby vykonali (všetko) podľa obyčaje, predpísanej zákonom, 28 vzal Ho aj on na ramená, chválil Boha a povedal: 29 Teraz prepúšťaš, Pane, svojho služobníka podľa svojho slova v pokoji, 30 lebo moje oči videli Tvoje spasenie, 31 ktoré si pripravil pred tvárou všetkých ľudí: 32 ako svetlo, ktoré sa zjaví pohanom a oslávi Tvoj ľud izraelský. 33 Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa hovorilo o Ňom. 34 Simeon ich požehnal a povedal Márii, Jeho matke: Ajhľa, Tento je položený na pád a na povstanie mnohým v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, 35 - ale aj tebe prenikne dušu meč, - aby sa zjavilo zmýšľanie mnohých sŕdc. 36 A žila vtedy aj prorokyňa Anna, dcéra Fanuelova, z kmeňa Ašer. Bola pokročilá vekom a žila s mužom sedem rokov od svojho panenstva; 37 bola to vdova osemdesiatštyriročná, ktorá nevychádzala z chrámu, pôstom a modlitbami slúžiac Bohu vo dne v noci. 38 Aj ona pristúpila k nim v tú istú hodinu, chválila Boha a rozprávala o Ňom všetkým, ktorí očakávali vykúpenie Jeruzalema. 39 A keď vykonali všetko podľa zákona Pánovho, vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazareta. 40 Dieťatko však rástlo a mocnelo, plné múdrosti, a milosť Božia spočívala na Ňom. 41 Jeho rodičia z roka na rok chodievali do Jeruzalema na slávnosti hodu veľkonočného baránka. 42 Keď mal dvanásť rokov a oni šli [do Jeruzalema] podľa obyčaje tej slávnosti (vzali Ho so sebou), 43 ale keď sa po skončení (slávnostných) dní vracali, zostalo dieťa Ježiš v Jeruzaleme; rodičia však nevedeli o tom, 44 ale sa domnievali, že je v zástupe pútnikov, prešli deň cesty a hľadali Ho medzi príbuznými a známymi. 45 A keď Ho nenašli, vrátili sa do Jeruzalema a hľadali Ho. 46 Po troch dňoch našli Ho v chráme sedieť medzi učiteľmi, počúvať a spytovať sa ich. 47 Všetci, ktorí Ho počúvali, žasli nad Jeho rozumnosťou a nad Jeho odpoveďami. 48 Keď Ho uvideli, preľakli sa. A matka Mu povedala: Synu, čo si nám to vykonal? Ajhľa, Tvoj otec a ja s úzkosťou sme Ťa hľadali. 49 Odpovedal im: Čo, že ste ma hľadali? Či ste nevedeli, že ja musím byť vo veciach svojho Otca? 50 Ale oni nerozumeli slovám, ktoré im povedal. 51 Potom išiel s nimi, prišiel do Nazareta a bol im poslušný. Matka však zachovávala všetky tie slová v srdci. 52 A Ježiš prospieval múdrosťou, vzrastom a bol milý Bohu aj ľuďom. |
| 1 V pätnástom roku panovania cisára Tiberia, keď Pontský Pilát bol vladárom Judska, Herodes tetrarchom Galiley, jeho brat Filip tetrarchom Iturey a Trachonitidy a Lyzaniás tetrarchom Abilény, 2 za veľkňazov Annáša a Kaifáša, prehovoril Boh na púšti k Jánovi, synovi Zachariášovmu. 3 Ján chodil po celom okolí jordánskom a kázal krst pokánia na odpustenie hriechov, 4 ako je napísané v knihe rečí proroka Izaiáša. Hlas volajúceho na púšti: Pripravujte cestu Pánovi, vyrovnávajte Mu chodníky; 5 Každé údolie nech je vyrovnané, každý vrch a kopec znížený; čo je krivé, nech sa vyrovná, a hrboľaté cesty nech sú uhladené. 6 A všetci ľudia uvidia spasenie Božie. 7 I hovoril zástupom, ktoré vychádzali k nemu, aby sa mu dali pokrstiť: Vreteničie plemeno, kto vám ukázal, ako uniknúť budúcemu hnevu? 8 Vydávajte preto ovocie hodné pokánia, a ani sa len nepokúste hovoriť si: Máme otca Abraháma! Lebo vravím vám, že Boh aj z týchto kameňov môže vzbudiť Abrahámovi deti. 9 Ale už aj sekera je priložená na korene stromov, a každý strom, ktorý nerodí dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa. 10 I spytovali sa ho zástupy: Čo teda robiť? 11 Odpovedal im: Kto má dve košele, nech dá tomu, kto nemá; a kto má pokrm, nech urobí podobne. 12 Prišli aj colníci, aby sa dali pokrstiť, a hovorili mu: Majstre, čo robiť? 13 Odpovedal im: Nevyberajte viac, ako vám prikázali. 14 Spýtali sa ho aj vojaci: A čo my máme robiť? Odpovedal im: Nikoho nevydierajte, ani neudávajte, ale pristávajte na svojom žolde. 15 Keď ľud očakával a všetci si mysleli v srdci o Jánovi, či ozaj nie je Kristus, 16 odpovedal Ján všetkým: Ja vás zaiste krstím vodou, ale ide mocnejší ako ja; nie som hoden rozviazať Mu remienky na obuvi; On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom; 17 v Jeho ruke je vejačka, vyčistí si humno a pšenicu zhromaždí do obilnice, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni. 18 Aj mnohé iné napomenutia dával ľudu a zvestoval mu evanjelium. 19 Tetrarcha Herodes však, ktorého (Ján) pokarhal pre bratovu manželku Herodiadu a pre všetko zlé, čo Herodes popáchal, 20 dovŕšil všetko aj tým, že zavrel Jána do žalára. 21 Keď sa všetok ľud dal pokrstiť a bol pokrstený aj Ježiš a modlil sa, otvorilo sa nebo 22 a Duch Svätý zostúpil na Neho v telesnej podobe holubice a z neba zaznel hlas: Ty si môj milovaný Syn, v Tebe sa mi zaľúbilo. 23 Sám Ježiš, keď začal (účinkovať), mal asi tridsať rokov a bol - ako sa myslelo - syn Jozefov, ktorý bol Héliho. 24 Héli bol Matatov, Matat Léviho, Lévi Melchiho, Melchi Janajov, Janaj Jozefov, 25 Jozef Matatiášov, Matatiáš Amosov, Amos Naumov, Naum Esliho, Esli Nagajov, 26 Nagaj Mahatov, Mahat Matatiášov, Matatiáš Semejov, Semej Jozechov, Jozech Jódov, 27 Jóda Johananov, Johanan Résov, Rés Zorobábelov, Zorobábel Salatielov, Salatiel Nériho, 28 Néri Melchiho, Melchi Adiho, Adi Kozamov, Kozam Elmodamov, Elmodam Érov, 29 Ér Józuov, Józua Eliezerov, Eliezer Jorimov, Jorim Matatov, Matat Leviho, 30 Levi Simeonov, Simeon Júdov, Júda Jozefov, Jozef Jonamov, Jonam Eliachimov, 31 Eliachim Meleov, Melea Menanov, Menan Matatanov, Matatan Nátanov, Nátan Dávidov, 32 Dávid Jeseho, Jese Obédov, Obéd Bózov, Bóz Salamonov, Salamon Názonov, 33 Názon Aminadabov, Aminadab Adminov. Admin Arniho, Arni Ezromov, Ezrom Fáresov, Fáres Júdov, 34 Júda Jákobov, Jákob Izákov, Izák Abrahámov, Abrahám Táreho, Táre Náchorov, 35 Náchor Seruchov, Seruch Ragavov, Ragav Fálekov, Fálek Heberov, Heber Sáleho, 36 Sále Kainanov, Kainan Arfaxadov, Arfaxad Sémov, Sém Nóachov, Nóach Lámechov, 37 Lámech Matuzalemov, Matuzalem Enochov, Enoch Járedov, Járed Maleleelov, Maleleel Kainanov, 38 Kainan Enosov. Enos Sétov, Sét Adamov a Adam bol Boží. |
| 1 Ježiš, plný Ducha Svätého, vrátil sa od Jordánu a Duch vodil Ho po púšti štyridsať dní, 2 kde Ho diabol pokúšal. Nič nejedol v tie dni; a keď sa pominuli, vyhladol. 3 Vtedy Mu povedal diabol: Ak si Syn Boží, povedz tomuto kameňu, aby sa stal chlebom. 4 Ale Ježiš mu odpovedal: Napísané je: Nie samým chlebom žiť bude človek [ale každým slovom Božím]. 5 Nato vyviedol Ho hore, ukázal Mu odrazu všetky kráľovstvá sveta a 6 povedal Mu diabol: Dám ti všetku túto moc a slávu; lebo dostal som ju a dám ju, komu chcem. 7 Ak sa teda pokloníš predo mnou, Tvoje bude všetko. 8 Ježiš mu odpovedal: [Preč odo mňa, satan, lebo] napísané je: Pánovi, svojmu Bohu, budeš sa klaňať a len Jemu budeš slúžiť. 9 Potom viedol Ho do Jeruzalema, postavil Ho na okraj nástrešia chrámu a povedal Mu: Ak si Syn Boží, zhoď sa odtiaľto. 10 Veď je napísané: Anjelom svojim prikáže o Tebe, aby Ťa chránili, 11 a zachytia Ťa na ruky, aby si si nohu neurazil o kameň. 12 Odpovedal mu Ježiš: Povedané je: Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha! 13 Keď diabol skončil všetko pokúšanie, odišiel na čas od Neho. 14 V moci Ducha vrátil sa Ježiš do Galiley a zvesť o Ňom sa rozniesla po celom okolí. 15 Učil v ich synagógach a všetci Ho oslavovali. 16 Tak prišiel aj do Nazareta, kde bol vychovaný, a podľa svojho zvyku vošiel v deň sobotný do synagógy a vstal, aby čítal. 17 I podali Mu knihu proroka Izaiáša. A keď otvoril knihu, našiel miesto, kde bolo napísané: 18 Duch Pánov nado mnou; lebo pomazal ma zvestovať chudobným evanjelium, [uzdravovať skrúšených srdcom] poslal ma hlásať zajatým prepustenie a slepým navrátenie zraku, utláčaným oslobodenie, 19 a zvestovať vzácny rok Pánov. 20 Keď zavrel knihu a vrátil ju služobníkovi, sadol si. Oči všetkých v synagóge upierali sa na Neho. 21 A On im začal hovoriť: Dnes sa naplnilo toto Písmo vo vašich ušiach. 22 A všetci Mu prisviedčali, obdivovali slová milosti, ktoré vychádzali z Jeho úst, a hovorili: Či Tento nie je syn Jozefov? 23 I povedal im: Iste mi pripomeniete príslovie: Lekár, uzdrav sám seba! Počuli sme, čo sa stalo v Kafarnaume; urob to aj tu vo svojej otčine! 24 A doložil: Amen, hovorím vám: Ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej otčine. 25 Ale pravdu vám vravím: mnoho vdov žilo za dní Eliášových v Izraeli, keď tri roky a šesť mesiacov bolo nebo zavreté, takže veľký hlad nastal po celej zemi, 26 ale ani k jednej z nich nebol poslaný Eliáš, len do Sarepty Sidonskej k žene-vdove. 27 A mnoho malomocných žilo v Izraeli za proroka Elizea, ale ani jeden z nich nebol očistený, len Náman Sýrsky. 28 A všetci v synagóge vzplanuli hnevom, keď to počuli; 29 povstali, vyhnali Ho z mesta a viedli až na kraj vrchu, na ktorom bolo vybudované ich mesto, aby Ho zostrčili. 30 Ale On prešiel pomedzi nich a vzdialil sa. 31 Potom zostúpil do galilejského mesta Kafarnaumu a učil ich v dni sobotné. 32 Veľmi sa divili Jeho učeniu, lebo Jeho reč bola mocná. 33 Bol však v synagóge človek, posadnutý duchom nečistého démona. Tu vykríkol silným hlasom: 34 Hej, čo Ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zahubiť? Viem, kto si: ten Svätý Boží. 35 Ježiš mu pohrozil a povedal: Mlč a vyjdi z neho! I hodil démon toho človeka medzi nich, potom vyšiel z neho a neuškodil mu. 36 Vtedy prišiel na všetkých úžas a takto hovorili medzi sebou: Čo je to za slovo, že v moci a sile rozkazuje nečistým duchom, a vychádzajú? 37 A rozniesla sa povesť o Ňom po všetkých miestach toho okolia. 38 Potom odobral sa zo synagógy a vošiel do domu Šimonovho. Šimonovu testinú trápila veľká horúčka. I prosili Ho, aby jej pomohol. 39 Zastal teda nad ňou, pohrozil horúčke, a tá prestala. A ona hneď vstala a posluhovala im. 40 Potom pri západe slnka všetci, ktorí mali chorých na rozličné neduhy, privádzali ich k Nemu, a On kládol ruky na každého z nich a uzdravoval ich. 41 Aj zlí duchovia vychádzali z mnohých, kričali a volali: Ty si Syn Boží! Ale On im pohrozil a nedovolil im hovoriť; lebo vedeli, že On je Kristus. 42 Keď potom svitol deň, vyšiel a odobral sa na osamelé miesto. Ale zástupy Ho hľadali, prišli až k Nemu a zdržovali Ho, aby neodchádzal od nich. 43 On im však povedal: Musím zvestovať kráľovstvo Božie aj iným mestám; lebo to je mojím poslaním. 44 A kázaval po galilejských synagógach. |
| 1 Raz, keď sa zástup valil na Neho, aby počúval slovo Božie, stál vedľa Genezaretského jazera. 2 A uzrel dve lode pri jazere; rybári už vystúpili z nich a prali siete. 3 Vstúpil teda na jednu z lodí, ktorá patrila Šimonovi, a prosil ho, aby máličko odrazil od brehu. I posadil sa a z lode učil zástupy. 4 Keď prestal hovoriť, povedal Šimonovi: Odraz na hlbinu, spusťte siete a lovte! 5 Odpovedajúc Mu, Šimon povedal: Majstre, celú noc sme sa namáhali, a nič sme nechytili; ale na Tvoje slovo spustím siete. 6 Len čo to urobili, zahrnuli veľké množstvo rýb, takže sa im siete trhali. 7 I dali znamenie pomocníkom na druhej lodi, aby prišli a pomohli im. A oni prišli a naplnili obe lode, takže sa ponárali. 8 Keď to videl Šimon Peter, padol Ježišovi k nohám a povedal: Odíď odo mňa, Pane, lebo som hriešny človek. 9 Hrôza sa ho totiž zmocnila, i všetkých, ktorí boli s ním, nad lovom rýb, ktoré ulovili; 10 podobne aj Jakuba a Jána, synov Zebedeových, spoločníkov Šimonových. I povedal Ježiš Šimonovi: Neboj sa, odteraz ľudí budeš loviť. 11 Potom priraziac ku brehu, všetko zanechali a nasledovali Ho. 12 Keď bol v ktoromsi meste, ajhľa, bol tam muž, úplne malomocný, a keď uvidel Ježiša, padol na tvár a prosil Ho: Pane, keby si chcel, mohol by si ma očistiť. 13 Ježiš vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: Chcem, buď čistý! A malomocenstvo hneď odišlo od neho. 14 I rozkázal mu Ježiš: Nehovor o tom nikomu, ale choď, ukáž sa kňazovi a ľuďom na svedectvo obetuj za svoje očistenie, ako nariadil Mojžiš. 15 Ale chýr o Ňom sa tým väčšmi šíril a schádzali sa veľké zástupy, aby Ho počúvali a aby uzdravoval ich choroby. 16 On sa však utiahol na púšť a modlil sa. 17 Raz, keď učil, sedeli tam aj farizeji a učitelia zákona, ktorí sa zišli zo všetkých galilejských a judských mestečiek i z Jeruzalema, a moc Pánova bola s Ním, aby uzdravoval. 18 A hľa, mužovia niesli na nosidlách ochrnutého človeka a chceli ho vniesť a položiť pred Neho. 19 Keď ho však pre zástup nemali kadiaľ vniesť, vyšli na dom a spolu s nosidlami spustili ho otvorom strechy do prostriedku pred Ježiša. 20 Keď (Ježiš) videl ich vieru, povedal mu: Človeče, odpúšťajú sa ti hriechy. 21 Nato zákonníci a farizeji začali premýšľať a hovorili: Kto je tento, čo sa rúha? Kto môže odpúšťať hriechy, ak nie sám Boh? 22 Ale Ježiš poznal ich myšlienky a riekol im: O čom premýšľate v srdciach? 23 Čo je ľahšie povedať: Odpúšťajú sa ti hriechy! - a či povedať: Vstaň a choď? 24 Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má moc odpúšťať hriechy na zemi, - povedal ochrnutému: - Hovorím ti: Vstaň; vezmi si nosidlá a choď domov! 25 Ihneď vstal pred nimi, vzal, na čom ležal, a odišiel domov velebiac Boha. 26 A všetci zostali ako bez seba, velebili Boha a naplnení bázňou hovorili: Prepodivné veci videli sme dnes. 27 Potom vyšiel, uzrel colníka Léviho sedieť na colnici a povedal mu: Nasleduj ma! 28 A on všetko zanechal, vstal a nasledoval Ho. 29 Potom Mu Lévi pripravil veľkú hostinu vo svojom dome. Bol tam veľký zástup colníkov a iných, ktorí stolovali s ním. 30 Reptali teda farizeji a ich zákonníci a hovorili Jeho učeníkom: Prečo jete a pijete s colníkmi a hriešnikmi? 31 Ježiš im riekol: Nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí! 32 Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnych kajať sa. 33 Oni Mu však povedali: Jánovi učeníci sa často postia a modlia, podobne aj učeníci farizejov, a Tvoji jedia a pijú! 34 Ale Ježiš im povedal: Či môžete prinútiť ženíchových družbov, aby sa postili, kým je ženích s nimi? 35 Prídu však dni, keď im vezmú ženícha, v tie dni sa budú postiť. 36 Povedal im aj podobenstvo: Nikto neodtrhne záplatu z nového rúcha, aby zaplátal ňou staré, lebo veď potrhá aj nové, a na staré sa ani nehodí záplata z nového. 37 A nikto nevlieva nové víno do starých nádob, lebo veď nové víno roztrhne nádoby, a aj ono vytečie, aj nádoby sa skazia. 38 Ale nové víno treba vliať do nových nádob [a oboje sa zachová.] 39 A nikto, kto pije staré, nechce nové, lebo povie: Staré je dobré! |
