Hľadaný výraz: Gn 1.3.5, Preklad: Roháčkov preklad, Počet výsledkov: 4
| 1 Na počiatku stvoril Bôh nebesia a zem. |
| 2 A zem bola neladná a pustá , a tma bola nad priepasťou, a Duch Boží sa oživujúci vznášal nad vodami. 3 A Bôh riekol: Nech je svetlo! A bolo svetlo. 4 A Bôh videl svetlo, že je dobré, a Bôh oddelil svetlo od tmy. 5 A Bôh nazval svetlo dňom a tmu nazval nocou. A bol večer, a bolo ráno, prvý deň. 6 A Bôh riekol: Nech je obloha medzi vodami a nech delí vody od vôd! 7 A Bôh učinil oblohu a oddelil vody, ktoré sú pod oblohou, od vôd, ktoré sú nad oblohou. A bolo tak. 8 A Bôh nazval oblohu nebom. A bol večer, a bolo ráno, druhý deň. 9 A Bôh riekol: Nech sa shromaždia vody pod nebom na jedno miesto, a nech sa ukáže sušina! A bolo tak. 10 A Bôh nazval sušinu zemou a shromaždenie vôd nazval morami. A Bôh videl, že je to dobré. 11 A Bôh riekol: Nech vydá zem sviežu trávu, bylinu, vydávajúcu semä, ovocný strom, rodiaci ovocie podľa svojho druhu, v ktorom bude jeho semä, na zemi. A bolo tak. 12 A zem vydala sviežu trávu, bylinu, vydávajúcu semä podľa svojho druhu, a všelijaký strom, rodiaci ovocie, v ktorom bolo jeho semä, podľa svojho druhu. A Bôh videl, že je to dobré. 13 A bol večer, a bolo ráno, tretí deň. 14 A Bôh riekol: Nech sú svetlá na nebeskej oblohe, aby delily deň od noci, a budú na znamenia, na určité časy, na dni a na roky. 15 A budú svetlami na nebeskej oblohe, aby svietily na zem. A bolo tak. 16 A Bôh učinil dve veľké svetlá, väčšie svetlo, aby panovalo nado dňom, a menšie svetlo, aby panovalo nad nocou, a tiež i hviezdy. 17 A Bôh ich dal na nebeskú oblohu, aby svietily na zem 18 a aby panovaly nado dňom i nad nocou a aby delily svetlo od tmy. A Bôh videl, že je to dobré. 19 A bol večer, a bolo ráno, štvrtý deň. 20 A Bôh riekol: Nech sa hemžia vody hemživými tvory, živou dušou, a vtáctvo nech lieta nad zemou, na tvári nebeskej oblohy. 21 A Bôh stvoril tie veľké ryby a všelijakú dušu živú, hýbajúcu sa, ktorými sa hemžia vody, podľa ich druhu, a všelijaké vtáctvo okrýdlené podľa jeho druhu. A Bôh videl, že je to dobré. 22 A Bôh ich požehnal a riekol: Ploďte sa a množte sa a naplňte vody v moriach, a vtáctvo nech sa množí na zemi! 23 A bol večer, a bolo ráno, piaty deň. 24 A Bôh riekol: Nech vydá zem živú dušu podľa jej druhu: hovädá a plazy a zemskú zver podľa jej druhu! A bolo tak. 25 A Bôh učinil zemskú zver podľa jej druhu i hovädá podľa ich druhu i všelijaký zemeplaz podľa jeho druhu. A Bôh videl, že je to dobré. 26 A Bôh riekol: Učiňme človeka na svoj obraz a podľa svojej podoby, a nech vládnu nad morskými rybami a nad nebeským vtáctvom a nad hovädami a nad celou zemou a nad každým plazom, ktorý sa plazí na zemi. 27 A Bôh stvoril človeka na svoj obraz, na obraz Boží ho stvoril, mužské a ženské pohlavie ich stvoril. 28 A Bôh ich požehnal a Bôh im riekol: Ploďte sa a množte sa a naplňte zem a podmaňte si ju a vládnite nad morskými rybami a nad nebeským vtáctvom i nad každým živým tvorom, ktorý sa plazí na zemi. 29 A Bôh riekol: Hľa, dal som vám každú bylinu, ktorá plodí semä a ktorá je na tvári celej zeme, i každý strom, na ktorom je ovocie stromu, ktorý plodí semä. To všetko vám bude za pokrm. 30 A všetkým zvieratám zemským a všetkému vtáctvu nebeskému a všetkému, čo sa plazí na zemi, v čom je živá duša, dal som za pokrm všetko zelené byliny. A bolo tak. 31 A Bôh videl všetko, čo učinil, a hľa, bolo to veľmi dobré. A bol večer, a bolo ráno, šiesty deň. |
| 1 A had bol najchytrejší zo všetkých zvierat poľných, ktoré učinil Hospodin Bôh. A povedal žene: Či naozaj riekol Bôh: Nebudete jesť z niktorého stromu rajského? 2 Na to povedala žena hadovi: Z ovocia rajských stromov jeme. 3 Ale o ovocí stromu, ktorý je prostred raja, riekol Bôh: Nebudete jesť z neho ani sa ho nedotknete, aby ste nezomreli! 4 A had povedal žene: Istotne nezomriete. 5 Ale Bôh vie, že toho dňa, ktorého by ste jedli z neho, otvoria sa vaše oči, a budete jako bohovia, ktorí vedia, čo je dobré i zlé. 6 A žena videla, že je strom dobrý na jedenie z neho, že je žiadosťou očiam a že je to prežiadúcny strom, aby urobil človeka rozumným, tak tedy vzala z jeho ovocia a jedla a dala spolu i svojmu mužovi, a jedol. 7 Vtedy sa otvorily oči obidvoch, a poznali, že sú nahí. A naviažuc fíkového lístia spravili si zástery. 8 Potom počuli hlas Hospodina Boha, chodiaceho po raji, k dennému vetru večernému. Ale Adam i jeho žena sa skryli pred tvárou Hospodina Boha v prostredku medzi stromami raja. 9 A Hospodin Bôh volal na Adama a riekol mu: Kde si? 10 A povedal: Počul som tvoj hlas v raji, ale som sa bál, lebo som nahý a preto som sa skryl. 11 A Bôh mu riekol: Kto ti oznámil, že si nahý?! Či si azda jedol zo stromu, o ktorom som ti prikázal, aby si nejedol z neho? 12 A Adam povedal: Žena, ktorú si dal, aby bola so mnou, tá mi dala zo stromu, a jedol som. 13 A Hospodin Bôh riekol žene: Čo si to urobila?! A žena povedala: Had ma zviedol a jedla som. 14 A Hospodin Bôh riekol hadovi: Že si to urobil, zlorečený budeš nad každé hovädo a nad každé zviera poľné; na svojom bruchu sa budeš plaziť a budeš žrať prach po všetky dni svojho života. 15 A položím nepriateľstvo medzi tebou a medzi ženou, medzi tvojím semenom a medzi jej semenom; ono ti rozdrtí hlavu a ty mu rozdrtíš pätu. 16 Potom ešte povedal žene: Veľmi rozmnožím tvoju bolesť a tvoje tehotenstvo; v bolesti budeš rodiť deti, a tvoja túžba sa ponesie k tvojmu mužovi, a on bude panovať nad tebou. 17 A Adamovi povedal: Preto, že si poslúchol hlas svojej ženy a jedol si zo stromu, o ktorom som ti prikázal a riekol: Nebudeš jesť z neho, zlorečená bude zem pre teba; s bolesťou budeš z nej jesť po všetky dni svojho života. 18 Tŕnie a bodľač ti bude rodiť a budeš jesť poľnú bylinu. 19 V pote svojej tvári budeš jesť chlieb, až dokiaľ sa nenavrátiš do zeme, lebo z nej si vzatý, pretože si prach a do prachu sa navrátiš. 20 A Adam nazval meno svojej ženy Eva <Živena>, pretože ona bola matkou všetkých živých. 21 A Hospodin Bôh učinil Adamovi a jeho žene odev z kože a odial ich. 22 Vtedy povedal Hospodin Bôh: Hľa, človek sa stal ako jeden z nás, aby vedel dobré i zlé. A tak teraz, aby nevystrel svojej ruky a nevzal ešte aj zo stromu života a nejedol, a žil by potom na veky, vyžeňme ho! 23 A Hospodin Bôh ho poslal preč z raja, zo zahrady Édena, aby obrábal zem, z ktorej bol vzatý. 24 A vyhnal človeka a osadil cherubínov od východnej strany zahrady Édena, a to s plamenným mečom plápolajúcim strážiť cestu ku stromu života. |
| 1 Toto je kniha rodov Adamových. V deň, v ktorý stvoril Bôh Adama, učinil ho na podobu Boha. 2 Muža a ženu ich stvoril a požehnal ich a nazval ich meno Adam , v deň, v ktorý boli stvorení. 3 Adam žil sto tridsať rokov a splodil syna na svoju podobu a podľa svojho obrazu a nazval jeho meno Set. 4 A bolo dní Adamových po splodení Seta osemsto rokov, a splodil synov a dcéry. 5 A bolo všetkých dní Adamových, ktoré žil, deväťsto tridsať rokov, a zomrel. 6 A Set žil sto päť rokov a splodil Enoša. 7 A Set žil po splodení Enoša osemsto sedem rokov a splodil synov a dcéry. 8 A bolo všetkých dní Setových deväťsto dvanásť rokov, a zomrel. 9 A Enoš žil deväťdesiat rokov a splodil Kénana. 10 A Enoš žil po splodení Kénana osemsto pätnásť a splodil synov a dcéry. 11 A bolo všetkých dní Enošových deväťsto päť rokov, a zomrel. 12 A Kénan žil sedemdesiat rokov a splodil Mahalaléla. 13 A Kénan žil po splodení Mahalaléla osemsto štyridsať rokov a splodil synov a dcéry. 14 A bolo všetkých dní Kénanových deväťsto desať rokov, a zomrel. 15 A Mahalalél žil šesťdesiatpäť rokov a splodil Jareda. 16 A Mahalalél žil po splodení Jareda osemsto tridsať rokov, a splodil synov a dcéry. 17 A bolo všetkých dní Mahalalélových osemsto deväťdesiatpäť rokov, a zomrel. 18 A Jared žil sto šesťdesiatdva rokov a splodil Enocha. 19 A Jared žil po splodení Enocha osemsto rokov a splodil synov a dcéry. 20 A bolo všetkých dní Jaredových deväťsto šesťdesiatdva rokov, a zomrel. 21 A Enoch žil šesťdesiatpäť rokov a splodil Matuzalema. 22 A Enoch chodil s Bohom po splodení Matuzalema tristo rokov a splodil synov a dcéry. 23 A bolo všetkých dní Enochových tristo šesťdesiatpäť rokov. 24 A Enoch chodil s Bohom, a nebolo ho, lebo ho vzal Bôh. 25 A Matuzalem žil sto osemdesiatsedem rokov a splodil Lámecha. 26 A Matuzalem žil po splodení Lámecha sedemsto osemdesiatdva rokov a splodil synov a dcéry. 27 A bolo všetkých dní Matuzalemových deväťsto šesťdesiatdeväť rokov, a zomrel. 28 A Lámech žil sto osemdesiatdva rokov a splodil syna. 29 A nazval jeho meno Noach povediac: Tento nás poteší a oddýchneme si od svojho diela a od bolestí práce svojich rúk, od zeme, ktorej zlorečil Hospodin. 30 A Lámech žil po splodení Noacha päťsto deväťdesiatpäť rokov a splodil synov a dcéry. 31 A bolo všetkých dní Lámechových sedemsto sedemdesiatsedem rokov, a zomrel. 32 A Noachových bolo päťsto rokov, a Noach splodil Sema, Chama a Jafeta. |
