Hľadaný výraz: 2Kor 2,14-7,16, Preklad: Evanjelický preklad, Počet výsledkov: 6
| 14 Ale vďaka Bohu, ktorý nám všade dáva triumfovať v Kristovi a na každom mieste nám dáva zjavovať vôňu svojho poznania. 15 Lebo sme vôňou Kristovou Bohu aj medzi tými, ktorí sú na ceste k spaseniu, aj medzi tými, ktorí sú na ceste do zahynutia; 16 týmto vôňou smrti na smrť, tamtým vôňou života na život. Ale kto je na to spôsobný? 17 Lebo nie sme ako mnohí, ktorí si robia obchod zo slova Božieho, ale hovoríme z čistého srdca ako z Boha a pred Bohom v Kristovi. |
| 1 Začíname zase odporúčať samých seba? Či vari potrebujeme, ako niektorí iní, odporúčajúce listy pre vás alebo od vás? 2 Vy ste naším listom, vpísaným nám do srdca, ktorý poznajú a čítajú všetci ľudia. 3 Veď je zjavné, že ste listom Kristovým, ktorý sme my písali svojou službou a napísali nie černidlom, ale Duchom Boha živého, nie na kamenné dosky, ale na mäsité dosky sŕdc. 4 Takúto dôveru máme skrze Krista k Bohu. 5 Niežeby sme boli schopní vymyslieť niečo sami od seba, už ako sami zo seba, ale naša schopnosť je z Boha. 6 On nás uspôsobil, aby sme boli služobníkmi novej zmluvy, nie litery, ale Ducha. Lebo litera zabíja, ale Duch oživuje. 7 Ak už služba smrti, literami do kameňa vyrytá, bola taká slávna, že synovia izraelskí nemohli hľadieť do tváre Mojžišovej pre jas jeho tváre, ktorý bol pominuteľný, 8 akože by služba Ducha nebola omnoho slávnejšia? 9 A keď už služba odsúdenia bola slávna, o čo slávnejšia je služba ospravedlnenia? 10 Lebo aj to, čo bolo slávne, stráca slávu v porovnaní s touto prenesmiernou slávou. 11 Veď keď je slávne, čo sa pominie, omnoho slávnejšie je, čo zostáva. 12 Keď teda takúto nádej máme, počíname si celkom otvorene, 13 a nie ako Mojžiš, ktorý si položil závoj na tvár, aby synovia izraelskí nehľadeli na koniec toho, čo bolo pominuteľné. 14 Ale ich myseľ sa zatvrdila. Ten istý závoj ostáva totiž až do dnešného dňa pri čítaní starej zmluvy a neodkrýva sa, lebo ho odstraňuje (len) Kristus. 15 Až po dnes, kedykoľvek čítajú Mojžiša, leží im závoj na srdci. 16 Ale hneď, ako sa obráti k Pánovi, závoj padne. 17 Veď Pán je Duch, a kde Duch Pánov, tam sloboda. 18 My všetci akoby v zrkadle vidíme s odkrytou tvárou slávu Pánovu, keď Duch Pánov premieňa nás v ten istý obraz zo slávy do slávy. |
| 1 Preto, keď z milosti máme takúto službu, neochabujeme, 2 ale zriekli sme sa zatajovaných hanebností, nepočíname si chytrácky, nefalšujeme slovo Božie, ale zjavujeme pravdu, a tak sa odporúčame každému ľudskému svedomiu pred Bohom. 3 Ak je aj zakryté naše evanjelium, zakryté je tým, čo hynú. 4 V nich zatemnil Boh tohto sveta myseľ neveriacich, aby sa im nerozsvietilo svetlo evanjelia o sláve Krista, ktorý je obraz Boží. 5 Lebo nie seba kážeme, ale Krista Ježiša, Pána; o sebe však (hovoríme) ako o vašich služobníkoch skrze Ježiša. 6 Lebo Boh, ktorý povedal: Nech z temnosti zažiari svetlo! - zažiaril v našich srdciach, aby svietilo poznanie slávy Božej v tvári Kristovej. 7 Tento poklad máme, pravda, v hlinených nádobách, aby sa ukázalo, že tá prenesmierna moc je z Boha, a nie z nás. 8 Všetkým sme utláčaní, ale nie potlačení; sme tiesnení, ale si nezúfame; 9 sme prenasledovaní, ale nie opustení; sme zmietaní, ale nehynieme; 10 Ježišovo zomieranie nosíme stále v tele, aby aj život Ježišov zjavný bol na našom tele. 11 My živí, ustavične sme vydávaní na smrť pre Ježiša, aby aj život Ježišov zjavený bol na smrteľnom našom tele. 12 A tak v nás pôsobí smrť, ale vo vás život. 13 Keďže však máme toho istého ducha viery, ako je napísané: Uveril som, preto som hovoril, - aj my veríme, a preto aj hovoríme, 14 lebo vieme, že Ten, kto vzkriesil Pána Ježiša, vzkriesi aj nás s Ježišom a postaví nás s vami. 15 Veď všetko toto deje sa pre vás, aby rozhojnená milosť rozmnožila vďačnosť čím viacerých na slávu Božiu. 16 Preto neochabujeme, ale aj keď náš vonkajší človek hynie, náš vnútorný sa obnovuje zo dňa na deň. 17 Lebo toto terajšie ľahké bremeno súženia získa nám nesmiernu hojnosť večnej slávy, 18 keď nehľadíme na viditeľné, ale na neviditeľné. Viditeľné je totiž dočasné, ale neviditeľné je večné. |
| 1 Vieme totiž, že keď sa stánok nášho pozemského príbytku aj zborí, máme dom od Boha, príbytok nie rukou zhotovený, večný v nebesiach. 2 Lebo preto aj vzdycháme, túžobne si žiadajúc, aby sme si mohli obliecť svoj príbytok z neba, 3 lebo veď potom skutočne budeme oblečení, nie nahí. 4 Lebo my, ktorí sme v tomto stánku, vzdycháme pod ťažkým bremenom, keďže nechceme byť zoblečení, ale oblečení, aby život pohltil smrteľné. 5 A Ten, kto nás na to uspôsobil, je Boh, ktorý nám dal závdavok Ducha. 6 Sme teda vždy dobrej mysle a vieme, že dokiaľ prebývame v tele, ďaleko sme od Pána, 7 lebo žijeme vierou, a nie videním! 8 Sme dobrej mysle a radšej si volíme vysťahovať sa z tela a prebývať s Pánom. 9 Preto či prebývame (v tele), a či sa vysťahúvame (z neho), snažíme sa byť Mu príjemní. 10 Všetci totiž musíme sa ukázať pred súdnou stolicou Kristovou, aby každý prijal dobré či zlé ako odplatu za to, čo konal v tele, podľa toho, ako pracoval. 11 Keď teda vieme, čo je bázeň pred Pánom, presviedčame ľudí; ale Boh nás pozná; dúfam však, že aj vaše svedomie nás pozná. 12 Tým sa vám zase neodporúčame, ale dávame vám príležitosť chváliť sa nami, aby ste mali čo povedať tým, čo sa chvália navonok, a nie v srdci. 13 Lebo ak sme boli bez zmyslov, (bolo to) pre Boha; ak sme rozumní, sme pre vás. 14 Láska Kristova totiž spája nás, ktorí takto súdime: jeden umrel za všetkých, teda všetci umreli; 15 a za všetkých umrel, aby tí, čo žijú, nežili viac sebe, ale Tomu, kto za nich umrel a vstal z mŕtvych. 16 Takže nepoznáme odteraz nikoho podľa tela. Ak sme Krista aj poznali podľa tela, teraz (Ho) už nepoznáme. 17 Preto ak je niekto v Kristovi, je nové stvorenie. Staré veci sa pominuli, a hľa, nastali nové. 18 A to všetko je z Boha, ktorý nás zmieril so sebou v Kristovi a zveril nám službu zmierenia, 19 že totiž Boh bol v Kristovi, zmieril svet so sebou, nepočítal ľuďom ich priestupky a ustanovil medzi nami zvestovanie zmierenia. 20 Miesto Krista sme teda poslovia, akoby (vás) Boh napomínal skrze nás. Miesto Krista prosíme: Zmierte sa s Bohom! 21 Toho, ktorý nepoznal hriech, urobil hriechom za nás, aby sme my boli v Ňom spravodlivosťou pred Bohom. |
| 1 Ako spolupracovníci vás napomíname, aby ste nebrali nadarmo milosť Božiu. 2 Veď On hovorí: V čas príhodný som ťa vyslyšal a v deň spasenia som ti pomohol. Ajhľa, teraz je čas veľmi príhodný; ajhľa, teraz je deň spasenia! 3 Nikomu v ničom nedávame pohoršenia, aby naša služba bola bez hany. 4 Ale vo všetkom sa predstavujeme ako Boží služobníci; v mnohej trpezlivosti, súženiach, nedostatkoch, úzkostiach, 5 ranách, väzeniach, nepokojoch, námahách, bdeniach, pôstoch, 6 čistote, známosti, zhovievavosti, dobrote, Duchu Svätom, nepokryteckej láske, 7 slove pravdy, moci Božej, zbroji spravodlivosti napravo aj naľavo, 8 sláve aj potupe, zlej i dobrej povesti; ako zvodcovia, a predsa pravdiví; 9 ako neznámi, a predsa dobre známi; ako umierajúci, a ajhľa, žijeme; ako karhaní, a predsa neumorení; 10 ako smutní, ale vždy veselí; ako chudobní, a predsa mnohých obohacujúci; ako nič nemajúci, a predsa všetko v moci majúci. 11 Naše ústa sú vám otvorené, Korintskí, naše srdce rozšírené; 12 nie vám je tesno u nás, ale vo vašom srdci je tesno. 13 Ako deťom hovorím: Odvďačte sa nám aj vy, rozšírte srdcia! 14 Neťahajte cudzie jarmo s neveriacimi, lebo čo má spravodlivosť spoločné s neprávosťou? Alebo aké je spoločenstvo svetla s tmou? 15 Aká zhoda medzi Kristom a Beliálom? Alebo aký podiel veriaceho s neveriacim? 16 Aké spojenie medzi chrámom a modlami? A my sme predsa chrám Boha živého, ako povedal Boh: Prebývať budem v nich a prechádzať sa, a budem im Bohom, a oni mi budú ľudom. 17 Preto vyjdite spomedzi nich a oddeľte sa, hovorí Pán; nečistého sa nedotýkajte, a ja vás prijmem, 18 budem vám otcom, a vy budete mi synmi a dcérami, hovorí všemohúci Pán. |
