Hľadaný výraz: 2 Sam 15-17, Preklad: Ekumenický preklad, Počet výsledkov: 3
| 1 Neskôr si Absolón zaobstaral voz, kone a päťdesiat mužov, ktorí mali bežať pred ním. 2 Od skorého rána postával pri ceste, čo vedie k bráne. Každého, kto prišiel v nejakej veci ku kráľovi na súd, si Absolón zavolal a spýtal sa ho: Z ktorého si mesta? Keď mu povedal: Tvoj služobník pochádza z jedného z izraelských kmeňov, 3 Absolón mu odvetil: Pozri sa, hovoríš dobre a správne, no zo strany kráľa ťa nemá kto vypočuť. 4 Absolón dodal: Mňa by mali ustanoviť za sudcu v krajine! Spravodlivo by som rozhodol v každom spornom či súdnom prípade. 5 Keď sa niekto priblížil, aby sa mu poklonil, vystrel ruku, objal ho a pobozkal. 6 Tak sa správal Absolón ku všetkým Izraelitom, čo prichádzali ku kráľovi na súd. Takto ľstivo získaval srdce Izraelitov. 7 Po štyridsiatich rokoch povedal Absolón kráľovi: Rád by som šiel do Hebronu a splnil svoj sľub, ktorý som dal Hospodinovi. 8 Tvoj služobník totiž za svojho pobytu v aramejskom Gešúre urobil tento sľub: Ak ma Hospodin privedie späť do Jeruzalema, budem mu slúžiť. 9 Kráľ mu povedal: Pokojne si choď! On sa vychystal a odišiel do Hebronu. 10 Absolón rozoslal do všetkých kmeňov Izraela poslov s príkazom: Keď začujete zvuk rohu, zvolajte: Absolón sa stal kráľom v Hebrone! 11 S Absolónom odišlo z Jeruzalema dvesto mužov. Boli pozvaní, nemali nijaké postranné úmysly a nič netušili. 12 Keď mal prinášať obety, prizval si Absolón i Dávidovho poradcu Gílonca Achitófela z mesta Gílo. Sprisahanie mohutnelo a stále viac ľudí sa pridávalo k Absolónovi. 13 K Dávidovi prišiel posol a hlásil: Srdce izraelských mužov sa priklonilo k Absolónovi. 14 Dávid povedal všetkým svojim služobníkom, ktorí boli s ním v Jeruzaleme: Ihneď utečme, lebo inak sa pred Absolónom nezachránime. Rýchlo odíďme, aby nás neprekvapil, nepriniesol nám nešťastie a mesto nepobil mečom. 15 Služobníci povedali kráľovi: Nech sa náš pán a kráľ akokoľvek rozhodne, stojíme ti k službám. 16 Kráľ vyšiel pešo s celou svojou rodinou. Zanechal iba desať vedľajších žien, aby strážili palác. 17 Kráľ i všetok ľud odišli pešo. Pri poslednom dome zastali. 18 Všetci služobníci kráčali vedľa kráľa. Všetci Kereťania, všetci Peleťania a Gátčania v počte šesťsto mužov, ktorí prišli k nemu z Gátu, pochodovali pred kráľom. 19 Kráľ povedal Ittajovi z Gátu: Prečo ideš s nami aj ty? Vráť sa a zostaň pri kráľovi. Veď si presídlenec, vyhnaný zo svojho domova. 20 Včera si prišiel a dnes ti mám dovoliť ísť s nami, keď ani sám neviem, kam mám ísť? Vráť sa a vezmi so sebou i svojich bratov. Nech ťa sprevádza milosť a vernosť! 21 Ittaj odvetil kráľovi: Akože žije Hospodin a akože žiješ ty, môj pán a kráľ, všade tam, kde bude môj pán a kráľ, tam bude i tvoj služobník, či mŕtvy, alebo živý. 22 Dávid povedal Ittajovi: Choď a prejdi! Ittaj z Gátu prešiel so všetkými svojimi mužmi a s celou svojou rodinou. 23 Celou krajinou sa ozýval veľký nárek, keď všetok ľud tade prechádzal. Kráľ prešiel cez Kidrónske údolie a všetok ľud sa pohol smerom na púšť. 24 Bol tam i Cádok a s ním všetci leviti, ktorí niesli archu Božej zmluvy. Keď ju zložili, Ebjatár prinášal obety, kým ľud celkom neodišiel z mesta. 25 Potom kráľ povedal Cádokovi: Odnes Božiu archu späť do mesta. Ak nájdem u Hospodina milosť a privedie ma späť, ukáže mi ju i svoj príbytok. 26 Ak povie: Nie som s tebou spokojný, nech naloží so mnou, ako uzná za dobré. 27 Kráľ povedal kňazovi Cádokovi: Pozri, vráť sa pokojne do mesta i so svojím synom Achímaacom a s Jonatánom, synom Ebjatára. Obaja vaši synovia nech sú s vami. 28 Pozrite, ja budem vyčkávať pri brodoch na púšti, kým od vás nepríde nejaká správa. 29 Cádok a Ebjatár odniesli Božiu archu späť do Jeruzalema a zostali tam. 30 Dávid vystupoval hore Olivovým vrchom a cestou plakal, hlavu mal zahalenú a šiel bosý. I všetok ľud, ktorý bol s ním, si zahalil hlavu a pri výstupe plakal. 31 Dávidovi hlásili: Spolu s Absolónom je medzi sprisahancami aj Achitófel. Dávid povedal: Hospodin nech zmarí Achitófelovu radu. 32 Keď Dávid došiel na samý vrchol, kde uctievali Boha, šiel oproti nemu Arkíjec Chúšaj s roztrhnutým rúchom a s prachom na hlave. 33 Dávid povedal: Ak pôjdeš so mnou, budeš mi len na ťarchu. 34 Ak sa však vrátiš do mesta a povieš Absolónovi: Kráľ, som tvoj služobník, predtým som slúžil tvojmu otcovi, teraz budem slúžiť tebe, tak môžeš zmariť Achitófelovu radu. 35 Budú tam s tebou kňazi Cádok a Ebjatár. Všetko, čo sa dozvieš v kráľovskom paláci, oznámiš kňazom Cádokovi a Ebjatárovi. 36 Tí tam majú pri sebe dvoch synov, Cádok Achímaaca a Ebjatár Jonatána. Po nich mi odkazujte všetko, čo sa dozviete. 37 Dávidov priateľ Chúšaj sa vrátil do mesta práve vtedy, keď do Jeruzalema prichádzal Absolón. |
| 1 Keď zašiel Dávid ďalej za vrchol, šiel mu oproti Mefibóšetov sluha Cíba s párom osedlaných oslov. Viezol na nich dvesto chlebov, sto hrúd hrozienok, sto kusov čerstvého ovocia a mech vína. 2 Kráľ sa spýtal Cíbu: Načo ti je to? Cíba odpovedal: Na osloch sa povezie kráľovská rodina; chlieb a čerstvé ovocie bude na poživeň mladým služobníkom a víno bude nápojom pre unavených na púšti. 3 Kráľ sa spýtal: Kde je syn tvojho pána? Cíba kráľovi odvetil: Ten zostal v Jeruzaleme, lebo si povedal: Dnes mi dom Izraelov vráti otcovo kráľovstvo. 4 Kráľ povedal Cíbovi: Všetko, čo vlastní Mefibóšet, pripadne tebe. Cíba povedal: Klaniam sa ti! Nech len nájdem u teba, môjho pána a kráľa, priazeň. 5 Keď sa kráľ Dávid blížil k Bachurímu, práve odtiaľ vychádzal muž zo Saulovho domu menom Šimei, syn Gérov. Cestou stále zlorečil. 6 Hádzal kamene do Dávida a do všetkých jeho služobníkov, hoci kráľa Dávida sprava i zľava obklopoval všetok ľud i všetci hrdinovia. 7 Kliatby vyjadroval takto: Strať sa, strať sa, vrah a lotor akýsi! 8 Hospodin ti odpláca za všetku krv, ktorú si prelial v dome Saula, namiesto ktorého si vládol. Hospodin odovzdáva kráľovstvo tvojmu synovi Absolónovi. Stíha ťa nešťastie, lebo si vrah. 9 Cerújin syn Abíšaj povedal kráľovi: Smie tento zdochnutý pes preklínať môjho pána a kráľa? Dovoľ, aby som zakročil a odťal mu hlavu. 10 Kráľ mu však povedal: Čo ma po vás Cerújini synovia? On preklína, lebo mu to prikázal Hospodin. Kto mu smie povedať: Prečo to robíš? 11 Dávid povedal Abíšajovi a všetkým svojim služobníkom: Môj syn, ktorý je z môjho tela, mi ohrozuje život, tým skôr teda tento Benjamínovec. Nechajte ho, nech len zlorečí, lebo mu to prikázal Hospodin. 12 Možno, že Hospodin si všimne moju biedu a odplatí sa mi dobrom za jeho dnešné preklínanie. 13 Dávid so svojimi mužmi pokračoval v ceste. Šimei šiel tesne popri ňom po svahu vrchu, cestou zlorečil, hádzal doňho kamene a trúsil prach. 14 Kráľ a všetci ľudia, čo ho sprevádzali, prišli unavení na miesto, kde si odpočinuli. 15 Absolón s celým izraelským mužstvom dorazil do Jeruzalema a Achitófel s ním. 16 Keď prišiel Dávidov priateľ Arkíjec Chúšaj k Absolónovi, povedal mu: Nech žije kráľ! Nech žije kráľ! 17 Absolón sa spýtal Chúšaja: To má byť tá priateľská láska? Prečo si nešiel s ním? 18 Chúšaj odpovedal Absolónovi: Nechcem. Budem a zostanem s tým, koho si zvolil Hospodin, tento ľud a všetci Izraeliti! 19 Napokon, komuže slúžim? Predsa jeho synovi! Ako som slúžil tvojmu otcovi, tak budem slúžiť i tebe. 20 Nato povedal Absolón Achitófelovi: Poraďte sa, čo máme robiť! 21 Achitófel navrhol Absolónovi: Vojdi k vedľajším ženám svojho otca, ktoré zanechal, aby dozerali na palác. Celý Izrael sa dozvie, že si upadol do nemilosti svojho otca a upevní sa moc všetkých tvojich stúpencov. 22 Absolónovi postavili na streche stan a on verejne pred celým Izraelom súložil s vedľajšími ženami svojho otca. 23 Rada, ktorú v ten čas poskytoval Achitófel, sa hodnotila ako Božie slovo. Za takú sa pokladala každá Achitófelova rada, ktorú dal Dávidovi či Absolónovi. |
| 1 Achitófel povedal Absolónovi: Dovoľ mi, aby som si vybral dvanásťtisíc mužov a dnes v noci začal prenasledovať Dávida. 2 Prepadnem ho, kým je unavený a zamdlený. Predesím ho a všetok ľud, ktorý je s ním, sa rozpŕchne; osamelého kráľa potom zabijem 3 a všetok ľud privediem späť k tebe. Okrem muža, ktorého hľadáš, sa vrátia všetci a všetok ľud bude mať pokoj. 4 Absolón i všetci starší Izraela s týmto návrhom súhlasili. 5 Absolón však povedal: Zavolaj ešte Arkíjca Chúšaja a vypočujeme si aj jeho mienku. 6 Keď prišiel Chúšaj k Absolónovi, ten mu povedal: Achitófelovu mienku poznáme. Máme sa riadiť jeho návrhom? Ak nie, vyjadri sa ty! 7 Chúšaj povedal Absolónovi: V tomto prípade Achitófelova rada nie je dobrá. 8 Chúšaj pokračoval: Poznáš predsa svojho otca a jeho mužov. Sú to hrdinovia, roztrpčení ako medvedica v poli, ktorej vzali mláďatá. Tvoj otec je bojovník, ktorý nebude nocovať s ľudom. 9 Iste sa teraz skrýva v nejakej rokline alebo inde. Keby hneď na začiatku niekto z tvojich mužov padol, roznesie sa chýr, že ľud, ktorý ide za Absolónom, utrpel porážku. 10 Vtedy aj udatný bojovník so srdcom ako lev stratí odvahu, lebo celý Izrael vie, že tvoj otec je hrdina a jeho stúpenci sú smelí ľudia. 11 Radím: Nech sa k tebe zhromaždí celý Izrael od Dánu po Beér-Šebu. Bude ich toľko ako piesku na morskom brehu a ty sám ich povedieš do boja. 12 Napadneme ho, nech sa zdržuje kdekoľvek. Padneme naňho ako rosa na zem a neostane ani on, ani nikto z celej jeho družiny. 13 Keby sa uchýlil do mesta, celý Izrael prinesie k tomu mestu laná, strhneme ho do potoka a nenájde sa z neho ani kamienok. 14 Absolón a všetci muži Izraela vyhlásili: Lepšia je rada Arkíjca Chúšaja než rada Achitófela. Hospodin sa rozhodol zmariť chytrácku radu Achitófela, aby tým Absolóna stihla pohroma. 15 Chúšaj oznámil kňazom Cádokovi a Ebjatárovi: Achitófel dal Absolónovi a starším Izraela takúto radu, ale ja som radil iné. 16 Teraz rýchlo pošlite Dávidovi správu a varujte ho: Dnes v noci sa nezdržuj na púšti pri brodoch, ale choď ďalej, aby sa kráľ a všetok ľud s ním vyhli pohrome. 17 Jonatán a Achímaac vyčkávali pri prameni Rógel. Nejaká slúžka im mala podať správu a oni ju mali oznámiť kráľovi Dávidovi. Nechceli sa totiž vstupom do mesta prezradiť. 18 Akýsi chlapec ich však zbadal a udal Absolónovi. Tí dvaja rýchlo odišli a v Bachuríme vošli do domu nejakého muža. Ten mal vo dvore cisternu, do ktorej sa spustili. 19 Žena vzala plachtu, rozostrela ju ponad cisternu a nasypala na ňu zrno, takže nič nebolo podozrivé. 20 Keď prišli Absolónovi služobníci k žene do domu, spýtali sa: Kde sú Achímaac a Jonatán? Žena im odpovedala: Odišli odtiaľto k vode. Keď ich hľadali a nenašli, vrátili sa do Jeruzalema. 21 Achímaac a Jonatán vyšli po ich odchode z cisterny a podali kráľovi Dávidovi správu s výstrahou: Vstaňte a rýchlo prejdite cez vodu, lebo proti vám tak radil Achitófel. 22 Dávid a všetci, čo boli s ním, vstali a prešli cez Jordán. Do úsvitu prešli cez Jordán všetci do jedného. 23 Keď Achitófel videl, že sa nestalo podľa jeho rady, osedlal si osla a odišiel domov do svojho mesta. Dal si do poriadku domácnosť a obesil sa. Po smrti ho pochovali v hrobe jeho otca. 24 Dávid prišiel do Machanajimu, kým Absolón so všetkými mužmi Izraela prechádzal cez Jordán. 25 Miesto Jóaba ustanovil Absolón za veliteľa vojska Amásu. Amása bol synom muža, ktorý sa volal Jitra Izraelský. Mal pomer s Abítal, dcérou Náchašovou, sestrou Jóabovej matky Cerúje. 26 Izrael a Absolón sa utáborili v kraji Gileád. 27 Keď prišiel Dávid do Machanajimu, Náchašov syn Šóbi z Rabby Amónčanov, Ammíelov syn Makír z Ló-Debaru a Gileádčan Barzillaj z Rógelimu 28 priniesli Dávidovi a ľudu, čo bol s ním, lôžka, misy, hlinený riad, pšenicu, jačmeň, múku, pražené zrno, fazuľu, šošovicu, 29 med, maslo, ovčí a kravský syr na poživeň. Povedali si: Ľud je na púšti hladný, unavený a smädný. |
