Hľadaný výraz: Lk 1-24, Preklad: Katolícky preklad, Počet výsledkov: 24
| 1 Keď sa rozhliadol videl boháčov, ako hádžu svoje dary do chrámovej pokladnice. 2 Videl aj akúsi chudobnú vdovu, ako ta vhodila dve drobné mince, 3 a povedal: „Veru, hovorím vám: Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci ostatní. 4 Lebo títo všetci dávali dary zo svojho nadbytku ale ona pri svojej chudobe dala všetko, čo mala, celé svoje živobytie.“ 5 Keď niektorí hovorili o chráme, že je vyzdobený krásnymi kameňmi a pamätnými darmi, povedal: 6 „Prídu dni, keď z toho, čo vidíte, nezostane kameň na kameni; všetko bude zborené.“ 7 Oni sa ho opýtali: „Učiteľ, kedy to bude a aké bude znamenie, keď sa to začne diať?“ 8 On odpovedal: „Dajte si pozor, aby vás nezviedli. Lebo prídu mnohí a v mojom mene budú hovoriť: »To som ja« a: »Ten čas je už blízko.« Nechoďte za nimi! 9 A keď budete počuť o vojnách a nepokojoch, neľakajte sa! Toto musí prísť predtým, ale koniec nebude hneď.“ 10 Potom im povedal: „Národ povstane proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu. 11 Budú veľké zemetrasenia a miestami hlad a mor, budú hrôzy a veľké znamenia na nebi. 12 Ale pred tým všetkým položia na vás ruky a budú vás prenasledovať, vydajú vás synagógam a uväznia vás, budú vás vláčiť pred kráľov a vladárov pre moje meno. 13 To sa vám stane, aby ste vydali svedectvo. 14 Zaumieňte si teda, že nebudete dopredu premýšľať, ako sa brániť, 15 lebo ja vám dám výrečnosť a múdrosť, ktorej nebudú môcť všetci vaši protivníci odolať ani protirečiť. 16 Budú vás zrádzať aj rodičia, bratia, príbuzní a priatelia a niektorých z vás pripravia o život. 17 Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. 18 Ale ani vlas sa vám z hlavy nestratí. 19 Ak vytrváte, zachováte si život. 20 Keď uvidíte, že vojsko obkľučuje Jeruzalem, vedzte, že sa priblížilo jeho spustošenie. 21 Vtedy tí, čo budú v Judei, nech utečú do hôr. Tí však, čo budú v meste, nech z neho odídu, a tí, čo budú na vidieku, nech doň nevchádzajú, 22 lebo to budú dni pomsty, aby sa splnilo všetko, čo je napísané. 23 Beda ťarchavým ženám a tým, čo budú v tie dni pridájať! Lebo bude veľké súženie na zemi a hnev proti tomuto ľudu. 24 Budú padať ostrím meča, odvedú ich do zajatia medzi všetky národy a po Jeruzaleme budú šliapať pohania, kým sa nenaplní čas pohanov. 25 Budú znamenia na slnku a mesiaci i na hviezdach a na zemi budú národy plné úzkosti a zmätku z hukotu mora a vlnobitia. 26 Ľudia budú zmierať od strachu a očakávania toho, čo príde na svet, lebo nebeské mocnosti sa budú chvieť. 27 Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať v oblaku s mocou a veľkou slávou. 28 Keď sa to začne diať, vzpriamte sa, zodvihnite hlavu, lebo sa blíži vaše vykúpenie.“ 29 A povedal im podobenstvo: „Pozrite sa na figovník a na ostatné stromy! 30 Keď vidíte, že pučia, sami viete, že je už blízko leto. 31 Tak aj vy, až uvidíte, že sa toto deje, vedzte, že je blízko Božie kráľovstvo. 32 Veru, hovorím vám: Nepominie sa toto pokolenie, kým sa to všetko nestane. 33 Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú. 34 Dávajte si pozor, aby vaše srdcia neoťaželi obžerstvom, opilstvom a starosťami o tento život, aby vás onen deň neprekvapil. 35 Lebo príde ako osídlo na všetkých, čo bývajú na povrchu celej zeme. 36 Preto bdejte celý čas a modlite sa, aby ste mohli uniknúť všetkému tomu, čo má prísť, a postaviť sa pred Syna človeka.“ 37 Cez deň učil v chráme, ale na noc vychádzal von a zdržiaval sa na hore, ktorá sa volá Olivová. 38 A všetok ľud sa skoro ráno hrnul k nemu do chrámu počúvať ho. |
| 1 Blížili sa sviatky Nekvasených chlebov, ktoré sa nazývajú Veľká noc. 2 Veľkňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako ho zabiť; báli sa však ľudu. 3 Tu vošiel satan do Judáša, ktorý sa volal Iškariotský a bol jedným z Dvanástich; 4 i šiel a dohovoril sa s veľkňazmi a veliteľmi stráže, ako im ho vydá. 5 Tí sa potešili a dohodli sa, že mu dajú peniaze. 6 On súhlasil a hľadal príležitosť vydať im ho, keď s ním nebude zástup. 7 Prišiel deň Nekvasených chlebov, keď bolo treba zabiť veľkonočného baránka. 8 Poslal Petra a Jána so slovami: „Choďte a pripravte nám veľkonočnú večeru!“ 9 Oni sa ho opýtali: „Kde ju máme pripraviť?“ 10 Povedal im: „Len čo vojdete do mesta, stretnete človeka, ktorý bude niesť džbán vody. Choďte za ním do domu, do ktorého vojde, 11 a majiteľovi domu povedzte: »Učiteľ ti odkazuje: Kde je miestnosť, v ktorej by som mohol jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka?« 12 On vám ukáže veľkú prestretú hornú sieň. Tam pripravte.“ 13 Išli teda a všetko našli tak, ako im povedal. A pripravili veľkonočného baránka. 14 Keď prišla hodina, zasadol za stôl a apoštoli s ním. 15 Tu im povedal: „Veľmi som túžil jesť s vami tohto veľkonočného baránka skôr, ako budem trpieť. 16 Lebo hovorím vám: Už ho nebudem jesť, kým sa nenaplní v Božom kráľovstve.“ 17 Vzal kalich, vzdával vďaky a povedal: „Vezmite ho a rozdeľte si ho medzi sebou. 18 Lebo hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z plodu viniča, kým nepríde Božie kráľovstvo.“ 19 Potom vzal chlieb a vzdával vďaky, lámal ho a dával im, hovoriac: „Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás. Toto robte na moju pamiatku.“ 20 Podobne po večeri vzal kalich a hovoril: „Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás. 21 A hľa, ruka môjho zradcu je so mnou na stole. 22 Syn človeka síce ide, ako je určené, ale beda človeku, ktorý ho zrádza!“ 23 A oni sa začali jeden druhého vypytovať, kto z nich by to mohol urobiť. 24 Vznikol medzi nimi aj spor, kto je z nich asi najväčší. 25 Povedal im: „Králi národov panujú nad nimi, a tí, čo majú nad nimi moc, volajú sa dobrodincami. 26 Ale vy nie tak! Kto je medzi vami najväčší, nech je ako najmenší a vodca ako služobník. 27 Veď kto je väčší? Ten, čo sedí za stolom, či ten, čo obsluhuje? Nie ten, čo sedí za stolom? A ja som medzi vami ako ten, čo obsluhuje. 28 Vy ste vytrvali so mnou v mojich skúškach 29 a ja vám dám kráľovstvo, ako ho môj Otec dal mne, 30 aby ste jedli a pili pri mojom stole v mojom kráľovstve, sedeli na trónoch a súdili dvanásť kmeňov Izraela. 31 Šimon, Šimon, hľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu. 32 Ale ja som prosil za teba, aby neochabla tvoja viera. A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov.“ 33 On mu povedal: „Pane, hotový som ísť s tebou do väzenia i na smrť.“ 34 Ale Ježiš povedal: „Hovorím ti, Peter, dnes nezaspieva kohút, kým tri razy nezaprieš, že ma poznáš.“ 35 Potom im povedal: „Chýbalo vám niečo, keď som vás poslal bez mešca, bez kapsy a bez obuvi?“ Oni odpovedali: „Nie.“ 36 On im povedal: „Ale teraz, kto má mešec, nech si ho vezme, takisto aj kapsu, a kto nemá, nech predá šaty a kúpi si meč. 37 Lebo hovorím vám: Musí sa na mne splniť, čo je napísané: »Započítali ho medzi zločincov.« Lebo sa spĺňa o mne všetko.“ 38 Oni hovorili: „Pane, pozri, tu sú dva meče.“ On im povedal: „Stačí.“ 39 Potom vyšiel von a ako zvyčajne šiel na Olivovú horu a učeníci išli za ním. 40 Keď prišiel na miesto, povedal im: „Modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!“ 41 Sám sa od nich vzdialil asi toľko, čo by kameňom dohodil, kľakol si a modlil sa: 42 „Otče, ak chceš, vezmi odo mňa tento kalich! No nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane!“ 43 Tu sa mu zjavil anjel z neba a posilňoval ho. A on sa v smrteľnej úzkosti ešte vrúcnejšie modlil, 44 pričom mu pot stekal na zem ako kvapky krvi. 45 Keď vstal od modlitby a vrátil sa k učeníkom, našiel ich spať od zármutku. 46 I povedal im: „Čo spíte? Vstaňte, modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!“ 47 Kým ešte hovoril, zjavil sa zástup a pred nimi išiel jeden z Dvanástich, ktorý sa volal Judáš. Priblížil sa k Ježišovi, aby ho pobozkal. 48 Ježiš mu však povedal: „Judáš, bozkom zrádzaš Syna človeka?“ 49 Keď tí, čo boli okolo neho, videli, čo sa chystá, povedali: „Pane, máme udrieť mečom?“ 50 A jeden z nich zasiahol veľkňazovho sluhu a odťal mu pravé ucho. 51 Ale Ježiš povedal: „Nechajte to už!“ I dotkol sa mu ucha a uzdravil ho. 52 Potom Ježiš povedal veľkňazom, veliteľom chrámovej stráže a starším, čo prišli za ním: „Vyšli ste s mečmi a kyjmi ako na zločinca. 53 Keď som bol deň čo deň s vami v chráme, nepoložili ste na mňa ruky. Ale toto je vaša hodina a moc temna.“ 54 Potom ho zajali, odviedli a zaviedli do veľkňazovho domu. Peter šiel zďaleka za nimi. 55 Keď uprostred nádvoria rozložili oheň a posadali si okolo neho, Peter si sadol medzi nich. 56 Ako tak sedel pri svetle, všimla si ho ktorási slúžka, zahľadela sa naňho a povedala: 57 „Aj tento bol s ním.“ Ale on ho zaprel: 58 „Žena, nepoznám ho.“ O chvíľu si ho všimol iný a povedal: „Aj ty si z nich.“ Peter povedal: „Človeče, nie som.“ 59 A keď prešla asi hodina, ktosi iný tvrdil: „Veru, aj tento bol s ním, veď je aj Galilejčan.“ 60 Peter povedal: „Človeče, neviem, čo hovoríš.“ A vtom, kým ešte hovoril, zaspieval kohút. 61 Vtedy sa Pán obrátil a pozrel sa na Petra a Peter sa rozpamätal na Pánovo slovo, ako mu povedal: „Skôr ako dnes kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš.“ 62 Vyšiel von a horko sa rozplakal. 63 Muži, ktorí Ježiša strážili, posmievali sa mu a bili ho. 64 Zakryli ho a vypytovali sa ho: „Prorokuj, hádaj, kto ťa udrel!“ 65 A ešte všelijako ináč sa mu rúhali. 66 Keď sa rozodnilo, zišli sa starší ľudu, veľkňazi a zákonníci, predviedli ho pred svoju radu 67 a hovorili mu: „Ak si Mesiáš, povedz nám to!“ On im odvetil: „Aj keď vám to poviem, neuveríte, 68 a keď sa opýtam, neodpoviete mi. 69 Ale odteraz bude Syn človeka sedieť po pravici Božej moci.“ 70 Tu povedali všetci: „Si teda Boží Syn?“ On im povedal: „Vy sami hovoríte, že som.“ 71 Oni povedali: „Načo ešte potrebujeme svedectvo? Veď sme to sami počuli z jeho úst!“ |
| 1 Tu celé zhromaždenie vstalo, odviedli ho k Pilátovi 2 a začali naňho žalovať: „Tohto sme pristihli, ako rozvracia náš národ, zakazuje platiť dane cisárovi a tvrdí o sebe, že je Mesiáš, kráľ.“ 3 Pilát sa ho spýtal: „Si židovský kráľ?“ On odpovedal: „Sám to hovoríš.“ 4 Pilát povedal veľkňazom a zástupom: „Ja nenachádzam nijakú vinu na tomto človeku.“ 5 Ale oni naliehali: „Poburuje ľud a učí po celej Judei; počnúc od Galiley až sem.“ 6 Len čo to Pilát počul, opýtal sa, či je ten človek Galilejčan. 7 A keď sa dozvedel, že podlieha Herodesovej právomoci, poslal ho k Herodesovi, lebo aj on bol v tých dňoch v Jeruzaleme. 8 Keď Herodes uvidel Ježiša, veľmi sa zaradoval. Už dávno ho túžil vidieť, lebo o ňom počul, a dúfal, že ho uvidí urobiť nejaký zázrak. 9 Mnoho sa ho vypytoval, ale on mu na nič neodpovedal. 10 Stáli tam aj veľkňazi a zákonníci a nástojčivo naň žalovali. 11 Ale Herodes so svojimi vojakmi ním opovrhol, urobil si z neho posmech, dal ho obliecť do bielych šiat a poslal ho nazad k Pilátovi. 12 V ten deň sa Herodes a Pilát spriatelili, lebo predtým žili v nepriateľstve. 13 Pilát zvolal veľkňazov, predstavených a ľud 14 a povedal im: „Priviedli ste mi tohto človeka, že poburuje ľud. Ja som ho pred vami vypočúval a nenašiel som na tomto človeku nič z toho, čo na neho žalujete. 15 Ale ani Herodes, lebo nám ho poslal späť. Vidíte, že neurobil nič, za čo by si zasluhoval smrť. 16 Potrescem ho teda a prepustím.“ 17 (Bol totiž povinný prepustiť im na sviatky jedného.) 18 Tu celý dav skríkol: „Preč s ním a prepusť nám Barabáša!“ 19 Ten bol uväznený pre akúsi vzburu v meste a pre vraždu. 20 Pilát k nim znova prehovoril, lebo chcel Ježiša prepustiť. 21 Ale oni vykrikovali: „Ukrižuj! Ukrižuj ho!“ 22 On k nim tretí raz prehovoril: „A čo zlé urobil? Nenašiel som na ňom nič, za čo by si zasluhoval smrť. Potrestám ho teda a prepustím.“ 23 Ale oni veľkým krikom dorážali a žiadali, aby ho dal ukrižovať. Ich krik sa stupňoval 24 a Pilát sa rozhodol vyhovieť ich žiadosti: 25 prepustil toho, ktorého si žiadali, čo bol uväznený pre vzburu a vraždu, kým Ježiša vydal ich zvoli. 26 Ako ho viedli, chytili istého Šimona z Cyrény, ktorý sa vracal z poľa, a položili naň kríž, aby ho niesol za Ježišom. 27 Šiel za ním veľký zástup ľudu aj žien, ktoré nad ním kvílili a nariekali. 28 Ježiš sa k nim obrátil a povedal: „Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi. 29 Lebo prichádzajú dni, keď povedia: »Blahoslavené neplodné, loná, čo nerodili, a prsia, čo nepridájali!« 30 Vtedy začnú hovoriť vrchom: »Padnite na nás!« a kopcom: »Prikryte nás!« 31 Lebo keď toto robia so zeleným stromom, čo sa stane so suchým?“ 32 Vedno s ním viedli na popravu ešte dvoch zločincov. 33 Keď prišli na miesto, ktoré sa volá Lebka, ukrižovali jeho i zločincov: jedného sprava, druhého zľava. 34 Ježiš povedal: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“ Potom hodili lós a rozdelili si jeho šaty. 35 Ľud tam stál a díval sa. Poprední muži sa mu posmievali a vraveli: „Iných zachraňoval, nech zachráni aj seba, ak je Boží Mesiáš, ten vyvolenec.“ 36 Aj vojaci sa mu posmievali. Chodili k nemu, podávali mu ocot 37 a hovorili: „Zachráň sa, ak si židovský kráľ!“ 38 Nad ním bol nápis: „Toto je židovský kráľ.“ 39 A jeden zo zločincov, čo viseli na kríži, sa mu rúhal: „Nie si ty Mesiáš?! Zachráň seba i nás!“ 40 Ale druhý ho zahriakol: „Ani ty sa nebojíš Boha, hoci si odsúdený na to isté? 41 Lenže my spravodlivo, lebo dostávame, čo sme si skutkami zaslúžili. Ale on neurobil nič zlé.“ 42 Potom povedal: „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“ 43 On mu odpovedal: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji.“ 44 Bolo už okolo dvanástej hodiny a nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. 45 Slnko sa zatmelo, chrámová opona sa roztrhla napoly 46 a Ježiš zvolal mocným hlasom: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha.“ Po tých slovách vydýchol. 47 Keď stotník videl, čo sa stalo, oslavoval Boha, hovoriac: „Tento človek bol naozaj spravodlivý.“ 48 A celé zástupy tých, čo sa zišli na toto divadlo a videli, čo sa deje, bili sa do pŕs a vracali sa domov. 49 Všetci jeho známi stáli obďaleč i ženy, ktoré ho sprevádzali z Galiley, a dívali sa na to. 50 Tu istý muž menom Jozef, člen rady, dobrý a spravodlivý človek 51 z judejského mesta Arimatey, ktorý nesúhlasil s ich rozhodnutím ani činmi a očakával Božie kráľovstvo, 52 zašiel k Pilátovi a poprosil o Ježišovo telo. 53 Keď ho sňal, zavinul ho do plátna a uložil do vytesaného hrobu, v ktorom ešte nik neležal. 54 Bol Prípravný deň a už sa začínala sobota. 55 Odprevádzali ho ženy, ktoré s ním prišli z Galiley. Pozreli si hrob aj to, ako uložili jeho telo. 56 Potom sa vrátili domov a pripravili si voňavé oleje a masti. Ale v sobotu zachovali podľa prikázania pokoj. |
| 1 V prvý deň týždňa zavčas ráno prišli k hrobu a priniesli voňavé oleje, čo si pripravili. 2 Kameň našli od hrobu odvalený, 3 vošli dnu, ale telo Pána Ježiša nenašli. 4 Ako nad tým rozpačito uvažovali, zastali pri nich dvaja mužovia v žiarivom odeve. 5 Zmocnil sa ich strach i sklonili tvár k zemi. Ale oni sa im prihovorili: „Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? 6 Niet ho tu. Vstal z mŕtvych. Spomeňte si, ako vám povedal, keď bol ešte v Galilei: 7 »Syna človeka musia vydať do rúk hriešnych ľudí a ukrižovať, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych.«“ 8 Tu sa rozpamätali na jeho slová, 9 vrátili sa od hrobu a toto všetko zvestovali Jedenástim i všetkým ostatným. 10 Bola to Mária Magdaléna, Jana a Mária Jakubova. A s nimi aj iné to rozprávali apoštolom. 11 Ale im sa zdali tieto slová ako blúznenie a neverili im. 12 No Peter vstal a bežal k hrobu. Keď sa nahol dnu, videl tam len plachty. I vrátil sa domov a čudoval sa, čo sa stalo. 13 V ten deň išli dvaja z nich do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená šesťdesiat stadií, 14 a zhovárali sa o všetkom, čo sa prihodilo. 15 Ako sa tak zhovárali a spoločne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a išiel s nimi. 16 Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali. 17 I spýtal sa ich: „O čom sa to cestou zhovárate?“ Zastavili sa zronení 18 a jeden z nich menom Kleopas, mu povedal: „Ty si vari jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto dňoch?“ 19 On im povedal: „A čo?“ Oni mu vraveli: „No s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorokom, mocným v čine i v reči pred Bohom aj pred všetkým ľudom; 20 ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali. 21 A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo. 22 Niektoré ženy z našich nás aj naľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, 23 a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a hovorili, že on žije. 24 Niektorí z našich odišli k hrobu a zistili, že je to tak, ako vraveli ženy, ale jeho nevideli.“ 25 On im povedal: „Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! 26 Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?“ 27 A počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo. 28 Tak sa priblížili k dedine, do ktorej šli, a on sa tváril, že ide ďalej. 29 Ale oni naň naliehali: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil!“ Vošiel teda a zostal s nimi. 30 A keď sedel s nimi pri stole, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho. 31 Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. 32 Tu si povedali: „Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?“ 33 A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a iných s nimi 34 a tí im povedali: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi.“ 35 Aj oni porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba. 36 Kým o tom hovorili, on sám zastal uprostred nich a povedal im: „Pokoj vám.“ 37 Zmätení a naľakaní si mysleli, že vidia ducha. 38 On im povedal: „Čo sa ľakáte a prečo vám srdcia zachvacujú také myšlienky? 39 Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa! Veď duch nemá mäso a kosti - a vidíte, že ja mám.“ 40 Ako to povedal, ukázal im ruky a nohy. 41 A keď tomu stále od veľkej radosti nemohli uveriť a len sa divili, povedal im: „Máte tu niečo na jedenie?“ 42 Oni mu podali kúsok pečenej ryby. 43 I vzal si a jedol pred nimi. 44 Potom im povedal: „Toto je to, čo som vám hovoril, kým som bol ešte s vami, že sa musí splniť všetko, čo je o mne napísané v Mojžišovom zákone, u Prorokov a v Žalmoch.“ 45 Vtedy im otvoril myseľ, aby porozumeli Písmu, 46 a povedal im: „Tak je napísané, že Mesiáš bude trpieť a tretieho dňa vstane z mŕtvych 47 a v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie hriechov. 48 Vy ste toho svedkami. 49 Hľa, ja na vás zošlem, čo môj Otec prisľúbil. Preto zostaňte v meste, kým nebudete vystrojení mocou z výsosti!“ 50 Potom ich vyviedol von až k Betánii, zdvihol ruky a požehnal ich. 51 Ako ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba. 52 Oni sa mu klaňali a s veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema. 53 Stále boli v chráme a velebili Boha. |
