Hľadaný výraz: Lk 1-24, Preklad: Katolícky preklad, Počet výsledkov: 24
| 1 Učeníkom povedal: „Bol istý bohatý človek, ktorý mal správcu, a toho obžalovali u neho, že mu rozhadzuje majetok. 2 Zavolal si ho a povedal mu: »Čo to počúvam o tebe? Vydaj počet zo svojho šafárenia, lebo už nemôžeš ďalej šafáriť.« 3 Správca si povedal: »Čo budem robiť, keď ma môj pán zbavuje správcovstva? Kopať nevládzem, žobrať sa hanbím. 4 Viem, čo urobím, aby ma niekde prijali do domu, keď ma zbavia správcovstva.« 5 Zavolal si po jednom dlžníkov svojho pána a vravel prvému: »Koľko dlhuješ môjmu pánovi?« 6 On povedal: »Sto kadí oleja.« Vravel mu: »Tu máš svoj úpis, rýchlo si sadni a napíš päťdesiat.« 7 Potom povedal inému: »A ty koľko dlhuješ?« On vravel: »Sto meríc pšenice.« Vravel mu: »Tu máš svoj úpis a napíš osemdesiat.« 8 A pán pochválil nepoctivého správcu, že si opatrne počínal. Lebo synovia tohto sveta sú voči sebe navzájom predvídavejší ako synovia svetla. 9 Aj ja vám hovorím: „Robte si priateľov z nespravodlivej mamony, aby vás, až sa pominie, prijali do večných príbytkov. 10 Kto je verný v najmenšom, je verný aj vo veľkom, a kto je nepoctivý v malom, je nepoctivý aj vo veľkom. 11 Ak ste teda neboli verní v nespravodlivej mamone, kto vám zverí pravé bohatstvo? 12 A ak ste neboli verní v cudzom, kto vám dá, čo je vaše? 13 Nijaký sluha nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone.“ 14 Toto všetko počúvali aj farizeji, ktorí mali radi peniaze, a posmievali sa mu. 15 Preto im povedal: „Vy sa robíte pred ľuďmi spravodlivými, ale Boh pozná vaše srdcia, lebo čo je u ľudí vznešené, pred Bohom je ohavné. 16 Zákon a Proroci sú až po Jána. Odvtedy sa zvestuje Božie kráľovstvo a každý naň ide násilím. 17 Ľahšie sa pominie nebo a zem, ako by zo Zákona vypadla jediná čiarka. 18 Každý, kto prepúšťa svoju manželku a berie si inú, cudzoloží, a kto si berie takú, ktorú muž prepustil, cudzoloží. 19 Bol istý bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň prepychovo hodoval. 20 Pri jeho bráne líhal akýsi žobrák, menom Lazár, plný vredov. 21 Túžil nasýtiť sa z toho, čo padalo z boháčovho stola, a len psy prichádzali a lízali mu vredy. 22 Keď žobrák umrel, anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona. Zomrel aj boháč a pochovali ho. 23 A keď v pekle v mukách pozdvihol oči, zďaleka videl Abraháma a Lazára v jeho lone. 24 I zvolal: »Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň koniec prsta vo vode a zvlaží mi jazyk, lebo sa hrozne trápim v tomto plameni!« 25 No Abrahám povedal: »Synu, spomeň si, že si dostal všetko dobré za svojho života a Lazár zasa iba zlé. Teraz sa on tu teší a ty sa trápiš. 26 A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť, takže nik - čo ako by chcel - nemôže prejsť odtiaľto k vám ani odtiaľ prekročiť k nám.« 27 Tu povedal: »Prosím ťa, Otče, pošli ho do domu môjho otca. 28 Mám totiž piatich bratov; nech ich zaprisahá, aby sa nedostali aj oni na toto miesto múk.« 29 Abrahám mu odpovedal: »Majú Mojžiša a Prorokov, nech ich počúvajú.« 30 Ale on vravel: »Nie, otec Abrahám. Ak príde k nim niekto z mŕtvych, budú robiť pokánie.« 31 Odpovedal mu: »Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal.«“ |
| 1 Potom povedal svojim učeníkom: „Nie je možné, aby neprišli pohoršenia, ale beda tomu, skrze koho prichádzajú! 2 Tomu by bolo lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora, akoby mal pohoršiť jedného z týchto maličkých. 3 Dávajte si pozor! Keď sa tvoj brat prehreší, pokarhaj ho! Ak sa obráti, odpusť mu! 4 A keď sa aj sedem ráz za deň prehreší proti tebe a sedem ráz sa vráti k tebe a povie: »Ľutujem,« odpusť mu!“ 5 Apoštoli povedali Pánovi: „Daj nám väčšiu vieru!“ 6 Pán vravel: „Keby ste mali vieru ako horčičné zrnko a povedali by ste tejto moruši: »Vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do mora,« poslúchla by vás. 7 Kto z vás, čo máte sluhu, ktorý orie alebo pasie, povie mu, keď sa vráti z poľa: »Hneď si poď sadnúť k stolu«? 8 Vari mu nepovie skôr: »Priprav mi večeru, opáš sa a obsluhuj ma, kým sa nenajem a nenapijem; ty budeš jesť a piť až potom«? 9 Je azda povinný ďakovať sluhovi, že urobil, čo sa mu rozkázalo? 10 Tak aj vy, keď urobíte všetko, čo sa vám prikázalo, povedzte: »Sme neužitoční sluhovia; urobili sme, čo sme boli povinní urobiť.«“ 11 Na ceste do Jeruzalema prechádzal pomedzi Samáriu a Galileu. 12 Ako vchádzal do ktorejsi dediny, išlo oproti nemu desať malomocných mužov. Zďaleka zastali 13 a hlasne kričali: „Ježišu, učiteľ, zmiluj sa nad nami!“ 14 Keď ich uvidel, povedal: „Choďte, ukážte sa kňazom!“ A ako šli, boli očistení. 15 Len čo jeden z nich spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa a veľkým hlasom velebil Boha. 16 Padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval mu; a bol to Samaritán. 17 Ježiš na to povedal: „Neočistilo sa ich desať? A tí deviati sú kde? 18 Nenašiel sa nik okrem tohto cudzinca, čo by sa bol vrátil a vzdal Bohu slávu!“ 19 A jemu povedal: „Vstaň a choď, tvoja viera ťa uzdravila.“ 20 Keď sa ho farizeji opýtali, kedy príde Božie kráľovstvo, on im povedal: „Božie kráľovstvo neprichádza tak, že by sa to dalo spozorovať. 21 Ani nepovedia: »Aha, tu je!« alebo: »Tamto je!«, lebo Božie kráľovstvo je medzi vami.“ 22 A učeníkom povedal: „Prídu dni, keď si budete žiadať uvidieť jeden z dní Syna človeka, ale neuvidíte. 23 A povedia vám: »Hľa, tu je!«, »Hľa, tamto je!« Nechoďte nikde, nebežte za nimi! 24 Lebo ako blesk, keď sa zablysne, ožiari všetko od jedného kraja neba až po druhý, tak aj Syn človeka v svoj deň. 25 Ale najprv musí mnoho trpieť a toto pokolenie ho zavrhne. 26 Ako bolo za dní Noema, tak bude aj za dní Syna človeka. 27 Ľudia jedli, pili, ženili sa a vydávali až do dňa, keď Noe vošiel do korába. Tu prišla potopa a zahubila všetkých. 28 Podobne, ako to bolo za dní Lota: ľudia jedli, pili, kupovali, predávali, sadili, stavali 29 ale v deň, keď Lot odišiel zo Sodomy, spustil sa oheň a síra z neba a všetkých zahubili. 30 Priam tak bude aj v deň, keď sa zjaví Syn človeka. 31 Kto bude v ten deň na streche a veci bude mať v dome, nech nezostupuje vziať si ich, a kto bude na poli, nech sa takisto nevracia nazad. 32 Spomeňte si na Lotovu ženu. 33 Kto sa bude usilovať zachrániť si život, stratí ho, a kto ho stratí, získa ho. 34 Hovorím vám: V tú noc budú dvaja na jednej posteli: jeden bude vzatý a druhý sa ponechá. 35 Dve budú spolu mlieť: jedna bude vzatá, druhá sa ponechá.“ 36 (Dvaja budú na poli, jeden bude vzatý, druhý sa ponechá.) 37 Oni sa ho opýtali: „Kde, Pane?“ On im povedal: „Kde bude mŕtvola, tam sa zhromaždia aj orly.“ |
| 1 Rozpovedal im podobenstvo, ako sa treba stále modliť a neochabovať: 2 „V istom meste bol sudca, ktorý sa Boha nebál a ľudí nehanbil. 3 Bola v tom meste aj vdova, ktorá k nemu chodila s prosbou: »Obráň ma pred mojím protivníkom.« 4 Ale on dlho nechcel. No potom si povedal: »Hoci sa Boha nebojím a ľudí sa nehanbím, 5 obránim tú vdovu, keď ma tak unúva, aby napokon neprišla a neudrela ma po tvári.«“ 6 A Pán povedal: „Počúvajte, čo hovorí nespravodlivý sudca! 7 A Boh neobráni svojich vyvolených, čo k nemu volajú dňom i nocou, a bude k nim nevšímavý? 8 Hovorím vám: Zaraz ich obráni. Ale nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?“ 9 Tým, čo si namýšľali, že sú spravodliví, a ostatnými pohŕdali, povedal toto podobenstvo: 10 „Dvaja ľudia vstúpili do chrámu modliť sa. Jeden bol farizej, druhý mýtnik. 11 Farizej sa postavil a takto sa v sebe modlil: »Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodlivci, cudzoložníci alebo aj ako tento mýtnik. 12 Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo mám.« 13 Mýtnik stál celkom vzadu a neodvážil sa ani oči k nebu zdvihnúť, ale bil sa do pŕs a hovoril: »Bože, buď milostivý mne hriešnemu.« 14 Hovorím vám: Tento odišiel domov ospravedlnený, a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“ 15 Prinášali k nemu aj nemluvňatá, aby sa ich dotkol. Keď to videli učeníci, okrikovali ich. 16 Ale Ježiš si ich zavolal a povedal: „Nechajte deti prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo! 17 Veru, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň.“ 18 Tu sa ho ktorýsi popredný muž opýtal: „Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?“ 19 Ježiš mu povedal: „Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý, jedine Boh. 20 Poznáš prikázania: Nescudzoložíš! Nezabiješ! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Cti svojho otca i matku!?“ 21 On vravel: „Toto všetko som zachovával od mladosti.“ 22 Keď to Ježiš počul, povedal mu: „Ešte ti jedno chýba. Predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma.“ 23 Keď to počul, zosmutnel, lebo bol veľmi bohatý. 24 Ježiš, vidiac, ako zosmutnel, povedal: „Ako ťažko vchádzajú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky! 25 Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva.“ 26 Tí, čo to počuli, povedali: „Kto potom môže byť spasený?“ 27 On im povedal: „Čo je nemožné ľuďom, je možné Bohu.“ 28 Peter vravel: „Pozri, my sme opustili, čo sme mali, a išli sme za tebou.“ 29 On im povedal: „Veru, hovorím vám: Niet nikoho, kto pre Božie kráľovstvo opustí dom alebo ženu, alebo bratov, alebo rodičov, alebo deti, 30 aby nedostal oveľa viac v tomto čase a v budúcom veku večný život.“ 31 Vtedy si vzal Dvanástich a hovoril im: „Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a splní sa všetko, čo napísali Proroci o Synovi človeka. 32 Vydajú ho pohanom, vysmejú, potupia a opľujú, 33 zbičujú ho a zabijú, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych.“ 34 Lenže oni z toho ničomu nerozumeli. Toto slovo im zostalo zahalené a nepochopili, čo hovoril. 35 Keď sa približoval k Jerichu, sedel pri ceste akýsi slepec a žobral. 36 Keď počul, že tadiaľ prechádza zástup, pýtal sa, čo sa deje. 37 Povedali mu: „Ježiš Nazaretský ide tadiaľto.“ 38 Tu vykríkol: „Ježišu, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ 39 Tí, čo išli popredku, ho okríkali, aby mlčal. Ale on ešte väčšmi kričal: „Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ 40 Ježiš zastal a kázal, aby ho priviedli k nemu. Keď sa priblížil, opýtal sa ho: 41 „Čo chceš, aby som ti urobil?“ On odpovedal: „Pane, aby som videl.“ 42 A Ježiš mu povedal: „Pozeraj! Tvoja viera ťa uzdravila.“ 43 A hneď videl, šiel za ním a velebil Boha. Aj všetok ľud, keď to videl, vzdával Bohu chválu. |
| 1 Potom vošiel do Jericha a prechádzal cezeň. 2 A tu muž, menom Zachej, ktorý bol hlavným mýtnikom a bol bohatý, 3 zatúžil vidieť Ježiša, kto to je, ale nemohol pre zástup, lebo bol malej postavy. 4 Bežal teda napred a vyšiel na planý figovník, aby ho uvidel, lebo práve tade mal ísť. 5 Keď Ježiš prišiel na to miesto, pozrel sa hore a povedal mu: „Zachej, poď rýchlo dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome!“ 6 On chytro zišiel a prijal ho s radosťou. 7 Keď to videli, všetci šomrali: „Vošiel k hriešnemu človeku!“ 8 Ale Zachej vstal a povedal Pánovi: „Pane, polovicu svojho majetku dám chudobným, a ak som niekoho oklamal, vrátim štvornásobne.“ 9 Ježiš mu povedal: „Dnes prišla spása do tohto domu. Veď aj on je Abrahámovým synom. 10 Lebo Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo.“ 11 Tým, čo to počuli, pridal ešte podobenstvo, lebo bol blízko Jeruzalema a oni si mysleli, že sa už zjaví Božie kráľovstvo. 12 A tak povedal: „Istý človek vznešeného pôvodu odchádzal do ďalekej krajiny prevziať kráľovstvo a potom sa mal vrátiť. 13 Zavolal si svojich desiatich sluhov, dal im desať mín a povedal im: »Obchodujte, kým sa nevrátim!« 14 Ale jeho občania ho nenávideli a vyslali za ním posolstvo s odkazom: »Nechceme, aby tento nad nami kraľoval.« 15 Keď sa po prevzatí kráľovstva vrátil, dal si zavolať sluhov, ktorým dal peniaze, aby zistil, koľko kto získal. 16 Prišiel prvý a vravel: »Pane, tvoja mína získala desať mín.« 17 On mu povedal: »Správne, dobrý sluha; pretože si bol verný v maličkosti, maj moc nad desiatimi mestami.« 18 Prišiel druhý a vravel: »Pane, tvoja mína vyniesla päť mín.« 19 Aj tomuto povedal: »Ty maj moc nad piatimi mestami.« 20 Iný prišiel a hovoril: »Pane, hľa, tvoja mína. Mal som ju uloženú v šatke; 21 bál som sa ťa, lebo si prísny človek: berieš, čo si si neuložil, a žneš, čo si nezasial.« 22 On mu povedal: »Zlý sluha! Podľa tvojich vlastných slov ťa súdim. Vedel si, že som prísny človek, že beriem, čo som si neuložil, a žnem, čo som nezasial? 23 Prečo si teda nedal moje peniaze peňazomencom a ja by som si ich bol po návrate vybral aj s úrokmi?« 24 A tým, čo tam stáli, povedal: »Vezmite mu mínu a dajte ju tomu, čo má desať mín.« 25 Oni mu vraveli: »Pane, veď má desať mín!« 26 Hovorím vám: »Každému, kto má, ešte sa pridá, ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má. 27 A mojich nepriateľov, čo nechceli, aby som nad nimi kraľoval, priveďte sem a pobite ich predo mnou!«“ 28 Ako to povedal, išiel popredku a uberal sa do Jeruzalema. 29 Keď sa priblížil k Betfage a Betánii pri hore, ktorá sa volá Olivová, poslal dvoch učeníkov 30 so slovami: „Choďte do dediny, čo je pred vami. Len čo do nej vojdete, nájdete priviazané osliatko, na ktorom nikdy nijaký človek nesedel. Odviažte ho a priveďte! 31 A keby sa vás niekto opýtal: »Prečo ho odväzujete?« poviete: »Pán ho potrebuje.«“ 32 Tí, ktorých poslal, odišli a našli všetko tak, ako im povedal. 33 Keď osliatko odväzovali, povedali im jeho majitelia: „Prečo odväzujete osliatko?“ 34 Oni povedali: „Pán ho potrebuje.“ 35 Osliatko priviedli k Ježišovi, prehodili cezeň svoje plášte a posadili naň Ježiša. 36 Ako šiel, prestierali na cestu svoje plášte. 37 A keď sa už blížil k úpätiu Olivovej hory, začali celé zástupy učeníkov radostne veľkým hlasom chváliť Boha za všetky zázraky, ktoré videli, 38 a volali: „Požehnaný kráľ, ktorý prichádza v mene Pánovom! Pokoj na nebi a sláva na výsostiach!“ 39 Vtedy mu niektorí farizeji zo zástupu povedali: „Učiteľ, napomeň svojich učeníkov!“ 40 On odvetil: „Hovorím vám: Ak oni budú mlčať, budú kričať kamene.“ 41 Keď sa priblížil a zazrel mesto, plakal nad ním 42 a hovoril: „Kiež by si aj ty v tento deň spoznalo, čo ti prináša pokoj! Ale teraz je to skryté tvojim očiam. 43 Lebo prídu na teba dni, keď ťa tvoji nepriatelia oboženú valom, obkľúčia ťa a zovrú zo všetkých strán, 44 zrovnajú so zemou teba i tvoje deti v tebe a nenechajú v tebe kameň na kameni, lebo si nespoznalo čas svojho navštívenia.“ 45 Keď vošiel do chrámu, začal vyháňať predavačov 46 a povedal im: „Napísané je: »Môj dom bude domom modlitby.« A vy ste z neho urobili lotrovský pelech.“ 47 A denne učil v chráme. Ale veľkňazi, zákonníci a vodcovia ľudu sa usilovali zabiť ho. 48 Ibaže nevedeli, čo robiť, lebo všetok ľud na ňom visel a počúval ho. |
| 1 Keď v istý deň učil ľud v chráme a hlásal evanjelium, prepadli ho veľkňazi a zákonníci so staršími 2 a hovorili mu: „Povedz nám: Akou mocou toto robíš alebo kto je ten, čo ti dal túto moc?“ 3 On im povedal: „Aj ja sa vás na niečo spýtam. Povedzte mi: 4 Jánov krst bol z neba, či od ľudí?“ 5 Oni rozmýšľali a hovorili si: „Ak povieme: Z neba, povie: »Prečo ste mu neuverili?« 6 Ale ak povieme: Od ľudí, všetok ľud nás ukameňuje, lebo je presvedčený, že Ján je prorok.“ 7 Odpovedali teda, že nevedia, odkiaľ bol. 8 A Ježiš im odvetil: „Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím.“ 9 Potom začal rozprávať ľudu toto podobenstvo: „Istý človek vysadil vinicu, prenajal ju vinohradníkom a na dlhý čas odcestoval. 10 V stanovenom čase poslal k vinohradníkom sluhu, aby mu dali podiel úrody z vinice. Ale vinohradníci ho zbili a prepustili ho naprázdno. 11 Poslal druhého sluhu. Aj toho zbili, potupili a prepustili naprázdno. 12 Poslal aj tretieho, a oni ho doráňali a vyhodili. 13 Vtedy pán vinice povedal: »Čo urobím? Pošlem svojho milovaného syna. K nemu azda budú mať úctu.« 14 Ale keď ho vinohradníci zazreli, poradili sa a povedali si: »To je dedič. Zabime ho, aby bolo dedičstvo naše!« 15 Vyvliekli ho z vinice a zabili. Čo im teda urobí pán vinice? 16 Príde, týchto vinohradníkov zahubí a vinicu dá iným.“ Keď to počuli, povedali: „Len to nie!“ 17 On sa na nich pozrel a povedal: „Čo teda znamená, čo je napísané: »Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným«? 18 Každý, kto padne na ten kameň, doláme sa, a na koho on padne, toho rozdlávi.“ 19 Zákonníci a veľkňazi chceli v tú hodinu položiť na neho ruky, len sa báli ľudu. Vybadali totiž, že to o nich povedal toto podobenstvo. 20 Striehli na neho a poslali úskočníkov, ktorí predstierali, že sú spravodliví, aby ho podchytili v reči a mohli ho vydať vrchnosti a vladárovej moci. 21 Opýtali sa ho: „Učiteľ, vieme, že správne hovoríš a učíš a že nehľadíš na osobu, ale podľa pravdy učíš Božej ceste. 22 Smieme platiť cisárovi daň, či nie?“ 23 On však prehliadol ich lesť a povedal im: 24 „Ukážte mi denár! Čí obraz je na ňom a nápis?“ 25 Oni odpovedali: „Cisárov.“ Tu im povedal: „Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu!“ 26 A nepodarilo sa im podchytiť ho v reči pred ľudom, ale žasli nad jeho odpoveďou a umĺkli. 27 Tu prišli k nemu niektorí saduceji, ktorí popierajú zmŕtvychvstanie, a pýtali sa ho: 28 „Učiteľ, Mojžiš nám napísal, že ak niekomu zomrie brat, ktorý mal ženu, ale bol bezdetný, jeho brat si ju má vziať za manželku a splodiť svojmu bratovi potomka. 29 Bolo teda sedem bratov. Prvý sa oženil a zomrel bezdetný. 30 Vzal si ju druhý, 31 potom aj tretí a takisto všetci siedmi. Ale nezanechali deti a pomreli. 32 Napokon zomrela aj žena. 33 Nuž ktorému z nich bude žena manželkou pri vzkriesení? Veď ju mali siedmi za manželku.“ 34 Ježiš im povedal: „Synovia tohto veku sa ženia a vydávajú. 35 Ale tí, čo sú uznaní za hodných tamtoho veku a zmŕtvychvstania, už sa neženia, ani nevydávajú. 36 Už ani umrieť nemôžu, lebo sú ako anjeli a sú Božími synmi, pretože sú synmi vzkriesenia. 37 A že mŕtvi naozaj vstanú, naznačil aj Mojžiš v stati o kríku, keď nazýva »Pána Bohom Abraháma, Bohom Izáka a Bohom Jakuba«. 38 A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo pre neho všetci žijú.“ 39 Tu niektorí zákonníci povedali: „Učiteľ, dobre si to povedal.“ 40 A už sa ho neodvážili na nič vypytovať. 41 On im povedal: „Ako môžu hovoriť, že Mesiáš je Dávidov syn? 42 Veď sám Dávid hovorí v knihe Žalmov: »Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, 43 kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám.« 44 Dávid ho teda volá Pánom; ako potom môže byť jeho synom?“ 45 Ako ho počúval všetok ľud, povedal svojim učeníkom: 46 „Chráňte sa zákonníkov, ktorí radi chodia v dlhých rúchach, radi majú pozdravy na uliciach, prvé stolice v synagógach a popredné miesta na hostinách. 47 Vyjedajú domy vdov a naoko sa dlho modlia. Takých postihne prísnejší súd.“ |
