Hľadaný výraz: Lk 3,13-196,20, Preklad: Katolícky preklad, Počet výsledkov: 22
| 1 Niektorí z tých, čo tam boli v tom čase, rozprávali mu o Galilejčanoch, ktorých krv Pilát zmiešal s krvou ich obetí. 2 On im povedal: „Myslíte si, že títo Galilejčania boli väčší hriešnici ako ostatní Galilejčania, keď tak trpeli? 3 Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci podobne zahyniete. 4 Alebo si myslíte, že tí osemnásti, čo na nich padla veža v Siloe a zabila ich, boli väčší vinníci ako ostatní obyvatelia Jeruzalema? 5 Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci zahyniete podobne.“ 6 A povedal toto podobenstvo: „Ktosi mal vo vinici zasadený figovník a prišiel hľadať na ňom ovocie, ale nenašiel. 7 Preto povedal vinohradníkovi: »Pozri, už tri roky chodím hľadať ovocie na tomto figovníku, a nič nenachádzam. Vytni ho! Načo ešte aj zem vyčerpáva?« 8 On mu odvetil: »Pane, nechaj ho ešte tento rok. Okopem ho a pohnojím. 9 Možno nabudúce prinesie ovocie. Ak nie, potom ho vytneš.«“ 10 V sobotu učil v istej synagóge. 11 Bola tam žena, ktorá osemnásť rokov mala ducha neduživosti. Bola zhrbená a nemohla sa ani trochu narovnať. 12 Keď ju Ježiš zbadal, zavolal si ju a povedal jej: „Žena, si oslobodená od svojej choroby,“ 13 a vložil na ňu ruky. Ona sa hneď vzpriamila a oslavovala Boha. 14 Ale predstavený synagógy sa nahneval, že Ježiš v sobotu uzdravuje, i povedal zástupu: „Je šesť dní, keď treba pracovať; v tieto dni prichádzajte a dávajte sa uzdravovať, a nie v sobotu!“ 15 Pán mu odpovedal: „Pokrytci! Neodväzuje každý z vás v sobotu svojho vola alebo osla od jasieľ a nevodí ho napájať? 16 A túto Abrahámovu dcéru, ktorú satan držal osemnásť rokov spútanú, nebolo treba vyslobodiť z tohto puta hoci aj v sobotu?“ 17 Keď to povedal, všetci jeho protivníci sa zahanbili, ale ľudia sa radovali zo všetkých slávnych skutkov, ktoré konal. 18 Potom povedal: „Čomu sa podobá Božie kráľovstvo, k čomu ho prirovnám? 19 Podobá sa horčičnému zrnku, ktoré človek vzal a zasial vo svojej záhrade. Keď vyrástlo, bol z neho strom a nebeské vtáky hniezdili na jeho konároch.“ 20 A zasa povedal: „K čomu prirovnám Božie kráľovstvo? 21 Podobá sa kvasu, ktorý žena vezme a vmiesi do troch mier múky, až sa všetko prekvasí.“ 22 Cestou do Jeruzalema prechádzal mestami a dedinami a učil. 23 Ktosi sa ho spýtal: „Pane, je málo tých, čo budú spasení?“ On im povedal: 24 „Usilujte sa vojsť tesnou bránou, lebo hovorím vám: Mnohí sa budú pokúšať vojsť, a nebudú môcť. 25 Keď hospodár vstane a zatvorí dvere a vy zostanete vonku, začnete klopať na dvere a volať: »Pane, otvor nám!« A on vám povie: »Ja neviem, odkiaľ ste!« 26 Vtedy začnete hovoriť: »Jedli sme s tebou a pili, na našich uliciach si učil.« 27 Ale on vám povie: »Ja neviem, odkiaľ ste; odíďte odo mňa všetci, čo pášete neprávosť!« 28 Tam bude plač a škrípanie zubami, až uvidíte, že Abrahám, Izák, Jakub a všetci proroci sú v Božom kráľovstve, a vy ste vyhodení von. 29 A prídu od východu i západu, od severu i od juhu a budú stolovať v Božom kráľovstve. 30 A tak sú poslední, ktorí budú prvými, a sú prví, ktorí budú poslednými.“ 31 V tú hodinu prišli niektorí farizeji a hovorili mu: „Odíď odtiaľto, lebo Herodes ťa chce zabiť.“ 32 On im povedal: „Choďte a povedzte tej líške: »Hľa, vyháňam zlých duchov a uzdravujem dnes i zajtra a tretieho dňa dokončím. 33 Ale dnes, zajtra a pozajtre musím ísť ďalej, lebo nie je možné, aby prorok zahynul mimo Jeruzalema.« 34 Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý zabíjaš prorokov a kameňuješ tých, čo boli k tebe poslaní, koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti ako sliepka svoje kuriatka pod krídla, a nechceli ste. 35 Hľa, váš dom vám ostáva pustý. A hovorím vám: Už ma neuvidíte, kým nepríde čas, keď budete hovoriť: »Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.«“ |
| 1 V istú sobotu vošiel do domu ktoréhosi popredného farizeja stolovať a oni ho pozorovali. 2 A hľa, bol pred ním akýsi človek, ktorý mal vodnatieľku. 3 Tu sa Ježiš obrátil k zákonníkom a farizejom a opýtal sa: „Slobodno v sobotu uzdravovať, či nie?“ 4 Ale oni mlčali. Vzal ho teda, uzdravil ho a prepustil. 5 A tamtým povedal: „Ak niekomu z vás padne do studne syn alebo vôl, nevytiahne ho hneď hoc aj v sobotu?“ 6 A nevedeli mu na to odpovedať. 7 Keď zbadal, ako si pozvaní vyberali popredné miesta, povedal im toto podobenstvo: 8 „Ak ťa niekto pozve na svadbu, nesadaj si na prvé miesto, lebo mohol pozvať niekoho vzácnejšieho, ako si ty; 9 a prišiel by ten, čo pozval teba i jeho, a povedal by ti: »Uvoľni miesto tomuto.« Vtedy by si musel s hanbou zaujať posledné miesto. 10 Ale keď ťa pozvú, choď, sadni si na posledné miesto. Potom príde ten, čo ťa pozval, a povie ti: »Priateľu, postúp vyššie!« Vtedy sa ti dostane pocty pred všetkými spolustolujúcimi. 11 Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“ 12 A tomu, čo ho pozval, povedal: „Keď dávaš obed alebo večeru, nevolaj svojich priateľov, ani svojich bratov, ani príbuzných, ani bohatých susedov, aby nepozvali aj oni teba a mal by si odplatu. 13 Ale keď chystáš hostinu, pozvi chudobných, mrzákov, chromých a slepých. 14 A budeš blahoslavený, lebo oni sa ti nemajú čím odplatiť. No odplatu dostaneš pri vzkriesení spravodlivých.“ 15 Keď to počul jeden zo spolustolujúcich, povedal mu: „Blahoslavený, kto bude jesť chlieb v Božom kráľovstve.“ 16 On mu povedal: „Istý človek pripravil veľkú večeru a pozval mnoho ľudí. 17 Keď nadišla hodina večere, poslal svojho sluhu, aby povedal pozvaným: »Poďte, už je všetko pripravené.« 18 A naraz sa začali všetci vyhovárať. Prvý mu povedal: »Kúpil som pole a musím si ho ísť pozrieť. Prosím ťa, ospravedlň ma!« 19 Druhý povedal: »Kúpil som päť záprahov volov a idem ich vyskúšať. Prosím ťa, ospravedlň ma!« 20 A ďalší povedal: »Oženil som sa, a preto nemôžem prísť.« 21 Sluha sa vrátil a oznámil to svojmu pánovi. Vtedy sa hospodár rozhneval a povedal svojmu sluhovi: »Vyjdi rýchle na námestia a do ulíc mesta a priveď sem chudobných a mrzákov, slepých a chromých!« 22 A sluha hlásil: »Pane, stalo sa, ako si rozkázal, a ešte je miesto.« 23 Tu pán povedal sluhovi: »Vyjdi na cesty a k ohradám a donúť vojsť všetkých, aby sa mi naplnil dom. 24 Lebo hovorím vám, že ani jeden z tamtých mužov, čo boli pozvaní, neokúsi moju večeru.«“ 25 Išli s ním veľké zástupy. Tu sa obrátil a povedal im: 26 „Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca, matku, ženu, deti, bratov, sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom. 27 A kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže byť mojím učeníkom. 28 Ak niekto z vás chce stavať vežu, či si najprv nesadne a neprepočíta náklad, či má na jej dokončenie? 29 Aby sa mu potom, keď položí základ a nebude ju môcť dostavať, nezačali všetci, čo to uvidia, posmievať: 30 »Tento človek začal stavať, a nemohol dokončiť.« 31 Alebo keď sa kráľ chystá do boja s iným kráľom, či si najprv nesadne a neporozmýšľa, či sa môže s desiatimi tisícami postaviť proti tomu, ktorý ide proti nemu s dvadsiatimi tisícami? 32 Ak nie, vyšle posolstvo, kým je tamten ešte ďaleko, a prosí o podmienky mieru. 33 Tak ani jeden z vás, ak sa nezriekne všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom. 34 Soľ je dobrá. Ale ak aj soľ stratí chuť, čím ju napravia? 35 Nehodí sa ani do zeme ani do hnoja, ale ju vyhodia von. Kto má uši na počúvanie, nech počúva.“ |
| 1 Približovali sa k nemu všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho. 2 Farizeji a zákonníci šomrali: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“ 3 Preto im povedal toto podobenstvo: 4 „Ak má niekto z vás sto oviec a jednu z nich stratí, nenechá tých deväťdesiatdeväť na púšti a nepôjde za tou, čo sa stratila, kým ju nenájde? 5 A keď ju nájde, vezme ju s radosťou na plecia, 6 a len čo príde domov, zvolá priateľov a susedov a povie im: »Radujte sa so mnou, lebo som našiel ovcu, čo sa mi stratila.« 7 Hovorím vám: Tak bude aj v nebi väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú. 8 Alebo ak má žena desať drachiem a jednu drachmu stratí, nezažne lampu, nevymetie dom a nehľadá starostlivo, kým ju nenájde? 9 A keď ju nájde, zvolá priateľky a susedky a povie: »Radujte sa so mnou, lebo som našla drachmu, čo som stratila.« 10 Hovorím vám: Takú radosť majú Boží anjeli z jedného hriešnika, ktorý robí pokánie.“ 11 A pokračoval: „Istý človek mal dvoch synov. 12 Mladší z nich povedal otcovi: »Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí.« A on im rozdelil majetok. 13 O niekoľko dní si mladší syn všetko zobral, odcestoval do ďalekého kraja a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil. 14 Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trieť núdzu. 15 Išiel teda a uchytil sa u istého obyvateľa tej krajiny a on ho poslal na svoje hospodárstvo svine pásť. 16 I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával. 17 Vstúpil teda do seba a povedal si: »Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. 18 Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. 19 Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.« 20 I vstal a šiel k svojmu otcovi. Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. 21 Syn mu povedal: »Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom.« 22 Ale otec povedal svojim sluhom: »Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! 23 Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme, 24 lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.« A začali hodovať. 25 Jeho starší syn bol práve na poli. Keď sa vracal a približoval sa k domu, počul hudbu a tanec. 26 Zavolal si jedného zo sluhov a pýtal sa, čo sa deje. 27 Ten mu povedal: »Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa mu vrátil zdravý.« 28 On sa však nahneval a nechcel vojsť. Vyšiel teda otec a začal ho prosiť. 29 Ale on odpovedal otcovi: »Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. 30 No keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.« 31 On mu na to povedal: »Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje. 32 Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.«“ |
| 1 Učeníkom povedal: „Bol istý bohatý človek, ktorý mal správcu, a toho obžalovali u neho, že mu rozhadzuje majetok. 2 Zavolal si ho a povedal mu: »Čo to počúvam o tebe? Vydaj počet zo svojho šafárenia, lebo už nemôžeš ďalej šafáriť.« 3 Správca si povedal: »Čo budem robiť, keď ma môj pán zbavuje správcovstva? Kopať nevládzem, žobrať sa hanbím. 4 Viem, čo urobím, aby ma niekde prijali do domu, keď ma zbavia správcovstva.« 5 Zavolal si po jednom dlžníkov svojho pána a vravel prvému: »Koľko dlhuješ môjmu pánovi?« 6 On povedal: »Sto kadí oleja.« Vravel mu: »Tu máš svoj úpis, rýchlo si sadni a napíš päťdesiat.« 7 Potom povedal inému: »A ty koľko dlhuješ?« On vravel: »Sto meríc pšenice.« Vravel mu: »Tu máš svoj úpis a napíš osemdesiat.« 8 A pán pochválil nepoctivého správcu, že si opatrne počínal. Lebo synovia tohto sveta sú voči sebe navzájom predvídavejší ako synovia svetla. 9 Aj ja vám hovorím: „Robte si priateľov z nespravodlivej mamony, aby vás, až sa pominie, prijali do večných príbytkov. 10 Kto je verný v najmenšom, je verný aj vo veľkom, a kto je nepoctivý v malom, je nepoctivý aj vo veľkom. 11 Ak ste teda neboli verní v nespravodlivej mamone, kto vám zverí pravé bohatstvo? 12 A ak ste neboli verní v cudzom, kto vám dá, čo je vaše? 13 Nijaký sluha nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone.“ 14 Toto všetko počúvali aj farizeji, ktorí mali radi peniaze, a posmievali sa mu. 15 Preto im povedal: „Vy sa robíte pred ľuďmi spravodlivými, ale Boh pozná vaše srdcia, lebo čo je u ľudí vznešené, pred Bohom je ohavné. 16 Zákon a Proroci sú až po Jána. Odvtedy sa zvestuje Božie kráľovstvo a každý naň ide násilím. 17 Ľahšie sa pominie nebo a zem, ako by zo Zákona vypadla jediná čiarka. 18 Každý, kto prepúšťa svoju manželku a berie si inú, cudzoloží, a kto si berie takú, ktorú muž prepustil, cudzoloží. 19 Bol istý bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň prepychovo hodoval. 20 Pri jeho bráne líhal akýsi žobrák, menom Lazár, plný vredov. 21 Túžil nasýtiť sa z toho, čo padalo z boháčovho stola, a len psy prichádzali a lízali mu vredy. 22 Keď žobrák umrel, anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona. Zomrel aj boháč a pochovali ho. 23 A keď v pekle v mukách pozdvihol oči, zďaleka videl Abraháma a Lazára v jeho lone. 24 I zvolal: »Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň koniec prsta vo vode a zvlaží mi jazyk, lebo sa hrozne trápim v tomto plameni!« 25 No Abrahám povedal: »Synu, spomeň si, že si dostal všetko dobré za svojho života a Lazár zasa iba zlé. Teraz sa on tu teší a ty sa trápiš. 26 A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť, takže nik - čo ako by chcel - nemôže prejsť odtiaľto k vám ani odtiaľ prekročiť k nám.« 27 Tu povedal: »Prosím ťa, Otče, pošli ho do domu môjho otca. 28 Mám totiž piatich bratov; nech ich zaprisahá, aby sa nedostali aj oni na toto miesto múk.« 29 Abrahám mu odpovedal: »Majú Mojžiša a Prorokov, nech ich počúvajú.« 30 Ale on vravel: »Nie, otec Abrahám. Ak príde k nim niekto z mŕtvych, budú robiť pokánie.« 31 Odpovedal mu: »Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal.«“ |
| 1 Potom povedal svojim učeníkom: „Nie je možné, aby neprišli pohoršenia, ale beda tomu, skrze koho prichádzajú! 2 Tomu by bolo lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora, akoby mal pohoršiť jedného z týchto maličkých. 3 Dávajte si pozor! Keď sa tvoj brat prehreší, pokarhaj ho! Ak sa obráti, odpusť mu! 4 A keď sa aj sedem ráz za deň prehreší proti tebe a sedem ráz sa vráti k tebe a povie: »Ľutujem,« odpusť mu!“ 5 Apoštoli povedali Pánovi: „Daj nám väčšiu vieru!“ 6 Pán vravel: „Keby ste mali vieru ako horčičné zrnko a povedali by ste tejto moruši: »Vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do mora,« poslúchla by vás. 7 Kto z vás, čo máte sluhu, ktorý orie alebo pasie, povie mu, keď sa vráti z poľa: »Hneď si poď sadnúť k stolu«? 8 Vari mu nepovie skôr: »Priprav mi večeru, opáš sa a obsluhuj ma, kým sa nenajem a nenapijem; ty budeš jesť a piť až potom«? 9 Je azda povinný ďakovať sluhovi, že urobil, čo sa mu rozkázalo? 10 Tak aj vy, keď urobíte všetko, čo sa vám prikázalo, povedzte: »Sme neužitoční sluhovia; urobili sme, čo sme boli povinní urobiť.«“ 11 Na ceste do Jeruzalema prechádzal pomedzi Samáriu a Galileu. 12 Ako vchádzal do ktorejsi dediny, išlo oproti nemu desať malomocných mužov. Zďaleka zastali 13 a hlasne kričali: „Ježišu, učiteľ, zmiluj sa nad nami!“ 14 Keď ich uvidel, povedal: „Choďte, ukážte sa kňazom!“ A ako šli, boli očistení. 15 Len čo jeden z nich spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa a veľkým hlasom velebil Boha. 16 Padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval mu; a bol to Samaritán. 17 Ježiš na to povedal: „Neočistilo sa ich desať? A tí deviati sú kde? 18 Nenašiel sa nik okrem tohto cudzinca, čo by sa bol vrátil a vzdal Bohu slávu!“ 19 A jemu povedal: „Vstaň a choď, tvoja viera ťa uzdravila.“ 20 Keď sa ho farizeji opýtali, kedy príde Božie kráľovstvo, on im povedal: „Božie kráľovstvo neprichádza tak, že by sa to dalo spozorovať. 21 Ani nepovedia: »Aha, tu je!« alebo: »Tamto je!«, lebo Božie kráľovstvo je medzi vami.“ 22 A učeníkom povedal: „Prídu dni, keď si budete žiadať uvidieť jeden z dní Syna človeka, ale neuvidíte. 23 A povedia vám: »Hľa, tu je!«, »Hľa, tamto je!« Nechoďte nikde, nebežte za nimi! 24 Lebo ako blesk, keď sa zablysne, ožiari všetko od jedného kraja neba až po druhý, tak aj Syn človeka v svoj deň. 25 Ale najprv musí mnoho trpieť a toto pokolenie ho zavrhne. 26 Ako bolo za dní Noema, tak bude aj za dní Syna človeka. 27 Ľudia jedli, pili, ženili sa a vydávali až do dňa, keď Noe vošiel do korába. Tu prišla potopa a zahubila všetkých. 28 Podobne, ako to bolo za dní Lota: ľudia jedli, pili, kupovali, predávali, sadili, stavali 29 ale v deň, keď Lot odišiel zo Sodomy, spustil sa oheň a síra z neba a všetkých zahubili. 30 Priam tak bude aj v deň, keď sa zjaví Syn človeka. 31 Kto bude v ten deň na streche a veci bude mať v dome, nech nezostupuje vziať si ich, a kto bude na poli, nech sa takisto nevracia nazad. 32 Spomeňte si na Lotovu ženu. 33 Kto sa bude usilovať zachrániť si život, stratí ho, a kto ho stratí, získa ho. 34 Hovorím vám: V tú noc budú dvaja na jednej posteli: jeden bude vzatý a druhý sa ponechá. 35 Dve budú spolu mlieť: jedna bude vzatá, druhá sa ponechá.“ 36 (Dvaja budú na poli, jeden bude vzatý, druhý sa ponechá.) 37 Oni sa ho opýtali: „Kde, Pane?“ On im povedal: „Kde bude mŕtvola, tam sa zhromaždia aj orly.“ |
