Hľadaný výraz: Pr, Preklad: Katolícky preklad, Počet výsledkov: 18260
   Ku komuže prirovnáte Boha, akúže k nemu postavíte podobu?
   On tróni nad okruhom zeme, - jej obyvatelia sú ako kobylky - on rozťahuje sťa závoj nebesá a rozprestiera ich ako obytný stan.
   „Komuže ma teda chcete prirovnať? Budem mu podobný?“ - vraví Svätý.
   Zdvihnite si nahor oči a viďte: Ktože ich stvoril? Ten, čo vyvádza podľa čísla ich vojsko, každú volá po mene, pre veľkú silu a nesmiernu moc nevystane ani jedna.
   Prečo vravíš, Jakub, a hovoríš, Izrael: „Skrytá je moja púť pred Pánom a môj súd unikol môjmu Bohu!“?
   Počúvajte ma, ostrovy, a národy nech si obnovujú silu, nech sa priblížia a nech hovoria, spolu sa dostavíme na súd.
   Ktože vzbudil od východu toho, ktorému kráča v pätách spása? Vydal napospas národy a podrobil kráľov, na prach ich obracia jeho meč a jeho kuša na zmietanú plevu.
   Kto to spravil? Kto učinil? Ten, čo rody volá od počiatku. Ja, Jahve, prvý a ten istý som i posledný.
   Ostrovy vidia a boja sa, končiny zeme sa trasú, blížia sa a prichádzajú.
   Ty však, Izrael, sluha môj, Jakub, ktorého som vyvolil, potomstvo Abraháma, môjho priateľa,
   Neboj sa, veď som s tebou ja, neobzeraj sa, veď ja som tvoj Boh, posilňujem ťa, ba pomáham ti, držím ťa svojou spásnou pravicou.
   Hľa, zahanbia sa a vyjdú na posmech všetci, čo sa zlostia na teba, budú ako nič a zahynú tí, čo sa pravotia s tebou.
   Budeš ich hľadať, no nenájdeš tých, čo sa s tebou hádajú; budú ako nič a ako márnosť tí, čo broja proti tebe.
   Lebo ja som Pán, tvoj Boh, čo ťa za pravicu držím, ktorý ti hovorím: „Neboj sa, ja ti pomáham.“
   Hľa, spravím ťa mláťačkou ostrou, novou, mnohozubou, rozmlátiš a rozdrvíš vrchy a pahorky na plevu obrátiš.
   Viať ich budeš, uchytí ich vietor a víchrica ich rozpráši, ty však budeš plesať v Pánovi, Svätým Izraela pýšiť sa.
   Otvorím v pustinách rieky a vprostred údolí pramene, obrátim púšť na vodné studienky a suchú zem na žriedla vôd.
   Zasadím do púšte céder, agát, myrtu a olivový strom, vsadím do pustiny cyprus, brest a jedľu pospolu,
   nech vidia a dozvedia sa, nech uvážia a razom pochopia, že to ruka Pánova spravila, stvoril to Svätý Izraela.
   Predneste svoj spor, hovorí Pán, prineste si dôkazy, vraví kráľ Jakubov.
   Nech prídu a nech nám zjavia, čo sa má stať. Ktoréže veci sú prvšie? Povedzte, nech pochopíme a zvieme ich výsledky, alebo nám povedzte, čo príde.
   Povedzte, čo príde v budúcnosti, a budeme vedieť, že ste bohmi, ba urobte či už dobré a či zlé, nech žasneme a razom vidíme!
   Vzbudil som ho - od severu prišiel - od východu slnca toho, čo vzýva moje meno, rozdlávi kniežatá ako blato a ako hrnčiar rozšliapava hlinu.
   Kto to zvestoval od začiatku, aby sme vedeli, a od pradávna, by sme povedali: „Pravdu má“? Veď nik nezvestoval, veď nik nehlásal, veď nik nepočul vašu reč.
   Prvý (vravím) Sionu: „Hľa, tu sú!“ a Jeruzalemu dám hlásateľa blaha.
   Hľa, tí všetci ničím sú a ich skutky sú ničotou, vzduch a prázdnota sú ich liatiny.
   „Hľa, môj služobník priviniem si ho; vyvolený môj, mám v ňom zaľúbenie. Svojho ducha som vložil na neho, prinesie právo národom.
   Nalomenú trsť nedolomí, hasnúci knôtik nedohasí, podľa pravdy bude vynášať právo.
   Neomdlie a nepodlomí sa, kým nezaloží na zemi právo, na jeho náuku čakajú ostrovy.“
   „Ja, Jahve, som ťa povolal v spravodlivosti, vzal som ťa za ruku; utvoril som ťa a zmluvou s ľudom som ťa urobil, svetlom pohanov,
   Predošlé veci, hľa, prišli a ja oznamujem nové, dám vám ich počuť skôr než vyklíčia.“
   Ako bohatier kráča Pán, ako bojovník vzbudzuje zápal, volá, ba kričí bojovne, vrhá sa na nepriateľov.
   „Bol som ticho od pradávna, mlčal som, premáhal som sa. Ako tá, čo rodí, budem kričať, dychčať a chrčať zároveň.
   A povediem slepých cestou, čo nepoznajú, po im neznámych chodníkoch ich odprevadím. Tmu pred nimi obrátim na svetlo a hrboľaté cesty na rovinu. Toto sú skutky, ktoré urobím a neodstúpim od nich.“
   Pánovi sa pre jeho vernosť zapáčilo zvelebiť zákon a osláviť.
   Kto z vás toto počuje, pozoruje a všimne si pre budúcnosť?
   Kto vydal na plen Jakuba a Izrael lupičom? Či nie Pán? Ten, proti ktorému sme zhrešili, nechceli kráčať jeho cestami a jeho zákon nepočúvali.
   Preto naň vylial žeravosť hnevu a násilie vojny. Zanietil ho vôkol, ale neporozumel, zapálil ho, lenže si to nevzal k srdcu.
   Pretože si drahý mojim očiam, vzácny a ja ťa milujem, vydám ľudí namiesto teba a národy za tvoj život.
   Neboj sa, veď som s tebou ja, od východu privediem tvoje potomstvo a od západu ťa zhromaždím.
   Severu poviem: »Vydaj!« - a juhu: »Nezdržiavaj!« - priveď mojich synov zďaleka a moje dcéry od končín zeme,
   Nech sa zídu všetci pohania a zhromaždia sa národy! Kto z nich toto zvestuje? Veci predošlé nech nám oznámia, nech si postavia svedkov a vyhrajú spor, nech počujú a nech povedia: »Pravda!«
   Vy ste mi svedkami - hovorí Pán - a môj sluha, ktorého som si zvolil, aby ste vedeli a uverili mi a pochopili, že som to ja, predo mnou nebol utvorený nijaký Boh a ani po mne nebude.
   Ja som predzvestoval, spasil a oznámil a cudzieho u vás nebolo, nuž vy ste mi svedkami - hovorí Pán - ja som však Boh,
   Toto hovorí Pán, váš vykupiteľ, Svätý Izraela: „Pošlem pre vás do Babylonu a vyženiem všetkých ako utečencov, i Chaldejcov do pyšných lodí.
   „Nespomínajte udalosti dávne, o veciach predošlých neuvažujte.
   Neprinášal si mi obetné baránky, svojimi žertvami si ma neuctieval. Neobťažoval som ťa darmi a netrápil som ťa tymianom.
   Nekúpil si mi vonnej trsti za striebro, tukom svojich žertiev si ma neopájal, lež obťažoval si ma svojimi hriechmi, trápil si ma svojimi neprávosťami.
   Ja, ja som to, čo kvôli sebe zotriem tvoje hriechy a nespomeniem si na tvoje neprávosti.
   Pripomeň mi, súďme sa spolu, hovor ty, aby si vyhral spor.
                           
206
207
208
209
210
211
212
213
214
215
216
217
218
219
220

mail   print   facebook   twitter