Hľadaný výraz: Pr, Preklad: Katolícky preklad, Počet výsledkov: 18260
| Chichoce sa strachu, desu nepozná, pred taseným mečom neustúpi on. | ||
| „Ustúpi, kto prie sa so Všemohúcim, kto aj Boha kára, dá už odpoveď?“ | ||
| Naozaj chceš zmariť súdny nález môj, mňa ty odsúdiť chceš, by si v práve bol? | ||
| Hrdosťou sa ozdob, vznešenosťou tiež, priodej sa slávou aj velebnosťou! | ||
| Pospolu ich všetkých pohrúž do prachu a do väzenia ich vrhni tmavého! | ||
| Ja sám potom budem teba velebiť, že ťa zachránila tvoja pravica. | ||
| Tu, hľa, pred tebou je vodná potvora, trávu ona žerie ani dobytok. | ||
| Sťaby dáky céder svoj chvost napriami, šľachy stehien jej sú uzly akoby. | ||
| Je to prvotina Pána všetkých diel, za vládcu je druhom iste stvorená. | ||
| Ktože zrakom svojím môže skrotiť ju, kto jej môže tŕňom nozdry prepichnúť? | ||
| Do nozdier mu hádam tŕnie zastrčíš, háčkom prepichneš mu jeho čeľustie? | ||
| Bude sa ti vari veľmi prosiť on a bude ti vravieť dáke lichôtky? | ||
| S ním sa ako s vtáčkom budeš zabávať, pre svoje dcéry ho hádam priviažeš? | ||
| Oštepom mu kožu môžeš preraziť, jeho hlavu azda bodcom na ryby? | ||
| Nádej (muža) bude veru zmarená, pri pohľade naňho hneď sa vyvráti. | ||
| Nenapajedí sa, keď ho vyrušia? Ktože vtedy pred ním môže vydržať? | ||
| Kto sprotivil sa mu, a zachránil sa? Pod šírym ver’ nebom nikto zaiste. | ||
| Tesno jeden s druhým pospájané sú, ani dych by cez ne vskutku neprešiel. | ||
| Priliehajú takto k sebe navzájom, držia pohromade, nerozštiepia sa. | ||
| V jeho šiji iste sila spočíva, všade ho predchádza hrôza desivá. | ||
| Pred jeho velebou vlny trasú sa, ba aj mora príboj (pred ním) ustúpi. | ||
| Meč ak zasiahne ho, nič mu nespraví, ani pika, oštep, strela vôbec nič. | ||
| Železo on má len sťaby za sečku, mosadz mu je iba drevom práchnivým. | ||
| Na útek ho strelec zahnať nemôže, ako pleva sú mu z praku kamene. | ||
| „Nuž dobre viem ja, že ty všetko urobíš, nijaký tvoj zámer nemožno prekaziť. | ||
| Vypočuj ma, prosím, budem hovoriť, budem sa ťa pýtať a ty pouč mňa. | ||
| Tak korím sa už, budem robiť pokánie a (posypem sa) prachom, taktiež popolom.“ | ||
| Keď Pán dohovoril tie slová Jóbovi, povedal Temančanovi Elifazovi: „Môj hnev vzkypel proti tebe i proti tvojim dvom priateľom, lebo ste o mne nehovorili pravdivo ako môj služobník Jób. | ||
| Nuž vezmite si sedem býčkov a osem baránkov, choďte k môjmu služobníkovi Jóbovi a obetujte za seba celopal! A môj služobník Jób sa za vás pomodlí. Na neho budem mať ohľad a nepostihnem vás súžením, lebo ste o mne nehovorili pravdivo ako môj služobník Jób.“ | ||
| Tu Temančan Elifaz, Šuachčan Bildad a Naamčan Sofar odišli a urobili ako im prikázal Pán. A Pán mal ohľad na Jóba. | ||
| Tu prišli k nemu všetci jeho bratia a všetky jeho sestry a všetci jeho predošlí známi. Jedli s ním chlieb v jeho dome, ľutovali ho a potešovali ho vo všetkom tom trápení, ktoré Pán na neho zoslal. Každý mu daroval baránka a zlatý prsteň. | ||
| A Pán požehnal koniec Jóbovho života viac ako jeho začiatok, takže mal štrnásťtisíc oviec, šesťtisíc tiav, tisíc záprahov rožného statku a tisíc oslíc. | ||
| Je ako strom zasadený pri vode, čo prináša ovocie v pravý čas, a jeho lístie nikdy nevädne; darí sa mu všetko, čo podniká. | ||
| No nie tak bezbožní, veru nie; tí sú ako plevy, čo vietor ženie pred sebou. | ||
| Preto bezbožní neobstoja na súde, ani hriešnici v zhromaždení spravodlivých. | ||
| Nad cestou spravodlivých bedlí Pán, ale cesta bezbožných vedie do záhuby. | ||
| Prečo sa búria pohania? Prečo národy snujú plány daromné? | ||
| Povstávajú pozemskí králi a vladári sa spolčujú proti Pánovi a proti jeho pomazanému: | ||
| Ten, čo na nebesiach prebýva, sa im vysmieva; Pán ich privedie na posmech. | ||
| Dávidov žalm. Keď utekal pred synom Absolónom. | ||
| Pane, jak mnoho je tých, čo ma sužujú! Mnohí povstávajú proti mne. | ||
| A ja som sa uložil na odpočinok a usnul som, prebudil som sa, lebo Pán ma udržuje. | ||
| Veď ty si udrel mojich nepriateľov po tvári a hriešnikom si zuby vylámal. | ||
| Bože, ty spravodlivosť moja, vyslyš ma, keď volám o pomoc. V súžení si mi uľavil. Zmiluj sa nado mnou a vyslyš moju modlitbu. | ||
| Ľudia, dokedy ešte budete mať srdcia tvrdé? Prečo máte záľubu v márnosti a vyhľadávate klamstvá? | ||
| Obetujte pravú obetu a dôverujte Pánovi. | ||
| Pozoruj moju hlasitú prosbu, môj kráľ a môj Boh. | ||
| Veď ku tebe, Pane, sa modlím, za rána počúvaš môj hlas, za rána prichádzam k tebe a čakám. | ||
| Ty nie si Boh, ktorému by sa páčila neprávosť, zlý človek nepobudne pri tebe, | ||
| ani nespravodliví neobstoja pred tvojím pohľadom. |
