Hľadaný výraz: Pr, Preklad: Katolícky preklad, Počet výsledkov: 18260
| Nuž tak, chcem dať teraz tebe hlavne odpoveď, zároveň však s tebou tvojim priateľom. | ||
| Ak si spravodlivý, čože mu tým daruješ alebo čo môže prijať z tvojej ruky?! | ||
| Tvoja bezbožnosť týka sa muža; jak si ty, tvoja spravodlivosť syna človeka. | ||
| Bedákajú iba, nik im nedá odpoveď pred spurným pohľadom tamtých hriešnikov. | ||
| Že hnev jeho teraz teda ešte netresce, že sa o priestupok zaraz nestará, | ||
| Jób si už aj ústa naprázdno ver’ otvára, keďže vedu nemá, tára priveľa.“ | ||
| „Pozhovej mi trochu, ja ťa zaraz poučím, veď sú ešte Božie slová na prospech! | ||
| Svoje vedomosti doširoka rozviniem, by som svojho Tvorcu ospravedlnil. | ||
| Veď sú moje slová naozaj nie luhárstvom, muž tu pred tebou je zbehlý vo vede. | ||
| Neponechá veru ničomníka nažive, súdne právo zasa biednym poskytne, | ||
| zo spravodlivého svoj zrak nespustí. Lebo aj kráľov on na prestol uviedol, navždy dosadil ich, lenže spyšneli. | ||
| potom ich počiny on im zaraz odhalí, aj ich previnenia, že ver’ spyšneli. | ||
| Lež ak neposlúchnu, jak by šli už priepasťou, pre nevedomosť oni iste zhynú. | ||
| Z pažeráka núdze vytrhne ťa takisto, miesto toho príde blaho nesmierne a tvoj stôl bude tiež tukom oplývať. | ||
| Zasa nad zločincom budeš vykonávať súd, ešte tvoje ruky právo uchopia. | ||
| Keď ho v biede prosíš, dá sa to s tým porovnať, keď zo síl všetkých namáhať sa budeš? | ||
| Ani po tej noci túžiť veru nemôžeš, na ich miesto prídu iné národy. | ||
| K neprávosti teda varujže sa privoliť, lebo práve preto bieda stihla ťa. | ||
| Veď aj kvapky z mora k sebe priťahuje on, na paru hneď zasa dážď on obracia. | ||
| Potom oblaky ho vypúšťajú (zo seba), a tak v kvapkách prší hojne na ľudí. | ||
| Takto národy on nimi obživuje (vždy), poživeň im dáva ozaj prehojne. | ||
| Ba aj blesk on chytil oboma ver’ rukami, do cieľa mu udrieť prísne prikázal. | ||
| Moje srdce nad tým celkom predesilo sa, že až z miesta svojho ide vyskočiť. | ||
| Svojím hlasom hrmí naozaj podivne, robí veľké veci, prečudesné tiež. | ||
| Veď aj snehu vraví: »Nože, na zem spúšťaj sa!«, dažďom, lejaviciam: »Prudké buďteže!« | ||
| Z južných komôr práve povíchrica prichádza, od severu zasa zima studená. | ||
| Tak sa potom vrtia sťaby kolom dokola, podľa jeho plánov v kruhu točia sa. A tak všetko spravia, čokoľvek im prikáže, po obvode celom jeho zeme ver’. | ||
| Ty, Jób, týmto veciam, nože, sluchu dopraj už! Povstaň, Božím divom venuj pozornosť! | ||
| Daj mi teda vedieť, čo mu máme povedať, pre tmu nám nemožno viac už rokovať. | ||
| Všemohúceho my nikdy nedosiahneme: Mocou preveľký je, súdom takisto, ochrancom je práva, neutiskuje. | ||
| Preto sa ho ľudia (všetci) musia obávať, ani srdcom múdrych on si nevšíma.“ | ||
| Tu Boh prehovoril z lona búrky k Jóbovi: | ||
| „Kto to prozreteľnosť zatemňuje zas a slovami, v ktorých vedy vôbec niet?! | ||
| Keď som zem zakladal, kde si vtedy bol, nože mi to povedz, akže pravdu znáš! | ||
| Ktože bránami to more uzavrel, keď sa prúdom vzdulo, zo dna vyvrelo, | ||
| keď som za odev mu oblak pridelil, ako plienky zasa mračno pošmúrne? | ||
| Jak smola pečatná, tak sa premieňa, ona sa jak rúcho líči farbami. | ||
| Hriešnikom ich svetla nedostane sa, napriahnuté rameno sa už doláme. | ||
| Vari až ku žriedlam mora došiel si, na dne hlbočiny si sa prechádzal? | ||
| S nimi si sa zrodil, už to iste vieš, veď preveľký je počet tvojich dní. | ||
| Ktože to vykopal ručaj prívalu, ktože cestu tobôž bleskom hromovým, | ||
| Vyznáš sa ty azda v nebies zákonoch, čo v nich napísané, spravíš na zemi? | ||
| Svoj hlas pozdvihneš var’ k samým oblakom, by ťa zaliali hneď vody prívaly? | ||
| keď prach sa na hmotu tvrdú zlepuje, keď sa spájajú tiež hrudy navzájom? | ||
| Ktože krkavcovi pokrm prichystá, keď mláďatá jeho k Bohu volajú, nemajú čo žrať už, len tak trasú sa? | ||
| Ochotne ti byvol službu vykoná, či bude pri tvojich jasliach nocovať? | ||
| Môžeš na šiju mu vložiť opraty a bude za tebou brázdy vyrývať? | ||
| Spoľahneš sa naňho, že je mohutný, môžeš naňho svoju prácu ponechať? | ||
| Ty to azda dávaš silu koňovi, šiju jeho hrivou priodievaš ty? | ||
| Dupká po rovine, mocne vzpína sa, a potom sa proti zbraniam vyrúti. |
