Hľadaný výraz: Pr, Preklad: Katolícky preklad, Počet výsledkov: 18260
   nuž moje pery nepovedia neprávosť, ani môj jazyk nepreriekne lož.
   Mne nenapadne, by som vám za pravdu dal, kým dýcham, nedám si vziať statočnosť.
   Som v práve iste, toho nevzdávam sa, mňa za dni moje srdce nekarhá.
   Nech ako bezbožník má sa aj môj nepriateľ, ako naničhodník môj odporca!
   Ak zlostník prosí, akú nádej môže mať, keď svoju dušu k Bohu povznesie?
   Bezbožný má ten podiel pred Bohom, ten údel dostane tyran od Všemohúceho:
   Hoci striebra nahromadil ani prachu, ako blata nazhŕňal rúch drahých,
   Vietor predný schmatne ho a pominie sa, odfúkne ho z miesta, kde si sídli.
   Neľútostne sa naň stále vrhá, pred bijúcou rukou prchať musí.
   Chodby si prekopal cudzí národ také, že na ne celkom zabúdajú nohy, a chvejú, vznášajú sa ponad ľudí.
   V končinách, v ktorých je zafírové skálie a zlatý prášok v sebe skrytý majú,
   Nijaká divá zver po nich nekráčala, neprešiel po nej ani lev (doposiaľ).
   Aj na tvrdý kameň položili ruku a od základov vrchy prevrátili.
   Aj riečne pramene presliedili dobre a skryté veci na svit vynosili.
   Zhubca aj so smrťou toto prehlasujú: »My počuli sme vravieť o nej iba.«
   Vtedy, keď určoval vetru jeho váhu a presnou mierou odmeriaval vody,
   vtedy ju uvidel, presne vypočítal a naskrze spoznal, celkom prenikol ju.
   Človeku povedal: »Hľa, bázeň pred Pánom, to je táto múdrosť rozumnosť je zasa vystríhať sa zlého.«“
   zhliadli ma mladí, hneď sa poukrývali, a starci vstali, až sa vzpriamili.
   Ba kniežatá aj v svojich rečiach prestali a na ústa si ruku dávali.
   Zaraz sa stlmil aj predstavených hlas a jazyk im k ďasnu prilipol.
   To ucho čulo, hneď mi blahožičilo, to oko zrelo, pre mňa svedčilo.
   Ja spravodlivosť odel som si, ona mňa, mne právo bolo rúchom, turbanom.
   Veď sťa oči bol som (vtedy) slepému a sťaby nohy pre kuľhavého.
   Lež teraz (všetci) posmievajú sa mi len, aj čo sú vekom mladší odo mňa; tí, ktorých otcov nedržal som za hodných ani stáda svojho psom ich prirovnať.
   Ja hnusím sa im, rozpŕchli sa predo mnou a nebáli sa pľuť mi do tváre.
   Už po pravici svedkovia sa dvíhajú a do slučky mi nohy lapajú i nasypali hrádzu proti mne.
   Už prichádzajú sťaby šírym prielomom a sem sa rútia, krytí troskami.
   On silou veľkou za šaty ma pridŕža, za golier plášťa pevne drží ma.
   Ba do blata ma (ešte), uvrhol, že rovný som ja prachu, popolu.
   Keď kričím k tebe, ty mi neodpovedáš, hoc vzpriamil som sa, mňa si nevšímaš.
   Ty veľmi krutým stávaš sa ver’ proti mne, mňa rukou silnou prenasleduješ.
   Dvíhaš ma do vetra, ktorý ma unáša, a rozplývam sa v búrky prívaloch.
   Či s tým som nelkal, koho dni sú pretrpké, duša mi s biednym sústrasť nemala?
   Dobre som čakal, lenže prišlo nešťastie, svetlo som úfal, prikvitla však tma.
   Hej, neprestajne vrú už moje útroby, dni súženia mne dostavili sa.
   Hoc slnca nieto, ohorený blúdievam a pred všetkými vstávam, nariekam.
   Ak so lžou som ja azda (predtým) chodieval, za lesťou noha sa mi náhlila,
   nech ma na spravodlivej váhe odváži, nech Boh raz pozná moju nevinnosť!
   Ak uchýlil sa môj krok z (jeho) chodníka, ak moje srdce za očami šlo, ak na dlani mi škvrna prilipla,
   Ak srdce mi azda žena zvábila, ak číhal som pri vrátach blížneho,
   nech moja žena melie pre iného len a nech sa iní nad ňou skláňajú.
   Veď to je iste (preveľká) neprávosť a neresť veru hodna odsúdenia tiež.
   Ak som na právo svojho sluhu nedbával a otrokyne sú so mnou vo spore,
   Či odprel som, čo si núdzni prosili, a oko vdovy som var’ skormútil?
   Ak núdzneho som bez odevu zazrel ver’ a bez prikrývky videl bedára,
   Veď ma zachvátila bázeň pred Bohom, neodolal som jeho velebe.
   To bol by zločin hoden trestu veľkého, veď by som zaprel Boha na nebi.
   Či som mal radosť z nešťastia nepriateľa a zaplesal som, keď ho stihlo zlo?
   Jemu aj počet svojich krokov oznámim a ako šľachtic predstúpim pred neho.“
                           
137
138
139
140
141
142
143
144
145
146
147
148
149
150
151

mail   print   facebook   twitter