Hľadaný výraz: Pr, Preklad: Katolícky preklad, Počet výsledkov: 18260
| Ty dopustil si, že som ľuďom príslovím; a práve mne to pľujú do tváre. | ||
| Lež spravodlivý svojou cestou ide si a silu získa, kto je čistých rúk. | ||
| Moje dni ušli, praskli moje úmysly aj túžby môjho srdca. | ||
| Či môžem dúfať? Domom mojím podsvetie a vo tmách som si lôžko popravil. | ||
| Či do podsvetia so mnou azda zostúpi a do prachu sa vedno vnoríme?“ | ||
| Tu prehovoril Šuachčan Bildad a vravel: | ||
| Prečo sme za hovädá pokladaní? Prečo sme v tvojich očiach nečistí? | ||
| Síl mu ubudne od hladu, pri boku mu stojí skaza istá. | ||
| Choroba rozožerie jeho kožu, smrti prvý syn mu údy zhltá. | ||
| V jeho stane býva to, čo nie je jeho, a jeho príbytok sírou posypú. | ||
| Nemá synov, potomkov vo vlastnom ľude, nijaký ostatok vo svojom príbytku. | ||
| Jeho osud predesil najposlednejších, hrôza zachvátila prvých: | ||
| »Také sú príbytky zlého človeka, to je miesto tých, čo nepoznajú Boha.«“ | ||
| Že pochybil som, hoc by to aj pravda bola, tak moja vina na mne zostane. | ||
| Ak volám: »Krivda!«, nik sa mi neozve. Nuž márne kričím, nieto práva už. | ||
| Ba ešte roznecuje svoj hnev proti mne a má ma veru za nepriateľa. | ||
| Už jeho tlupy postupujú združené a nasýpajú hrádzu proti mne i tábor robia vôkol môjho stanu. | ||
| Opustila ma rodina i priatelia a zabudli ma hostia | ||
| aj domáci. Ba vlastné slúžky za cudzieho majú ma a v očiach ich som iba prišelcom. | ||
| Ak volám sluhu, odpoveď mi nedá, aj keď ho prosím vlastnými perami. | ||
| Všetci moji dôverníci sa ma hrozia a proti mne sú tí, ktorých som mal rád. | ||
| Ach, zmilujte sa, priatelia, už nado mnou, dotkla sa ma Pánova pravica. | ||
| Prečo ma prenasledujete ako Boh a nemôžete sa môjho mäsa nasýtiť? | ||
| Som presvedčený, že môj Obranca žije a posledný sa zdvihne zo zeme. | ||
| Tu v koži vlastnej postavím sa vzpriamený a zo svojho tela Boha uvidím. | ||
| tak traste sa pred ostrím meča, bo proti vinám vzplanie jeho hnev; že jesto Sudca, potom uznáte.“ | ||
| Tu prehovoril Noamčan Sofar a vravel: | ||
| „Preto mi tie myšlienky prichádzajú, pre pocity je to, čo mám v sebe. | ||
| veru navždy pominie sa ako prelud… Vravia, čo ho zreli: »Kdeže je už?« | ||
| Ako sen odlietne, nenájdu ho, sťaby nočný prízrak, tak ho odplašia. | ||
| Plné mladosti boli jeho kosti, ale na prach spolu s ním sa obrátia. | ||
| vychutnáva si ho, nevypľúva, pridržiava si ho na podnebí - | ||
| Nacical sa jedu jedovatých hadov, preto skynoží ho jazyk vreteníc. | ||
| Čerstvého oleja prúdy nezrie, ani medu a mlieka potoky. | ||
| Vyvracia svoje zisky, neprežrie ich, neužije svoje zárobky, | ||
| Nik jeho žravosti neunikol, preto jeho šťastie pominie. | ||
| Vprostred toľkej hojnosti mu úzko, všetky šľahy biedy idú naň. | ||
| Až si bude chcieť naplniť žalúdok, (Pán) zošle naňho plameň svojho hnevu, svoje šípy nechá pršať naň. | ||
| Keď bude utekať pred železnou zbrojou, luk spiežový ho iste prestrelí. | ||
| Strela tá prenikne šijou jeho a plameň meča jeho žlč. | ||
| Prikvačia naň vskutku strašné hrôzy, všetky tmy sú prichystané preňho, oheň nezažatý pohltí ho a zhltne aj pozostalých v jeho stane. | ||
| Nebo samo odhalí jeho vinu, aj zem sa proti nemu postaví. | ||
| Dom mu tiež odnesie povodeň, čo v deň jeho hnevu sa privalí. | ||
| Nuž hriešnici, prečo sú nažive, aj zostanú ver’, silou mocnejú? | ||
| Ich potomci pevno stoja pred nimi, ich výhonky sú im pred zrakom. | ||
| Aj domy ich sú pokojné, bez obáv a Boží prút nie je nad nimi. | ||
| Vyspevujú si pri bubne, citare a pri zvuku píšťal sa radujú. | ||
| hoc vravia Bohu: »Len sa od nás odvráť preč, my tvoje cesty poznať nechceme. | ||
| Čo po smrti už na dome mu záleží, keď prervaný je počet jeho mesiacov?! | ||
| bo jeho rebrá tukom prekypujú a jeho kosti špik je čerstvý tiež. |
