Hľadaný výraz: Pr, Preklad: Katolícky preklad, Počet výsledkov: 18260
| Ale ja budem hovoriť so Všemohúcim a pred Bohom sa chcem obhájiť. | ||
| To dobre bude, keď sa o vás presvedčí, že jak ľudí klamú, tak ho klamete? | ||
| On vás isto stihne trestom veľmi prísnym, ak tajne komu stranu držíte. | ||
| Nuž mlčte trochu, by som mohol aj ja hovoriť, nech potom príde na mňa čokoľvek! | ||
| Ak znivočí ma, ani sa nezachvejem, len nech si pred ním poviem svoje. | ||
| To bude potom moja spása, veď nemá prístup k nemu darebák. | ||
| Pripravil som sa na súd a som presvedčený, že ja v práve som. | ||
| Kto sa teda chce pravotiť so mnou? Lebo potom zmĺknem a zahyniem…! | ||
| Len od dvoch vecí ma teraz ušetri a pred tebou sa skrývať nebudem: | ||
| Prečo svoju tvár skrývaš predo mnou a máš ma za svojho nepriateľa? | ||
| že výrok trpký zapisuješ proti mne, že pričítaš mi viny z mladosti, | ||
| Sú odmerané veľmi presne jeho dni a poznáš počet jeho mesiacov, dal si mu medze, neprekročí ich. | ||
| Ak korene mu zostarnú v zemi a jeho peň v prachu odumrie, | ||
| tak človek klesne, viac už nezdvihne sa, neprecitne, kým sa nerozpadne nebo, a nepreberie sa zo spánku. | ||
| Hoc do podsvetia by si ma zavrhol, mňa nevšímal si, kým prejde ti hnev, len urči, kedy spomenieš si na mňa! | ||
| Ak človek zomrie, azda zas oživne? To by som vydržal celý čas lopoty, kým neprišla by za mňa výmena. | ||
| Ty predvoláš ma a ja ti odpoviem, až zažiadaš si dielo svojich rúk. | ||
| tak, ako voda rozhlodáva kameň a jej prívaly odplavujú prsť, tak ľudskú nádej obraciaš navnivoč. | ||
| Ty dorážaš naň, kým sa nepominie, meníš mu výzor a posielaš ho preč. | ||
| A jeho telo? Preň iba strasť zakúša. A jeho duša? Pre tú kvíli len.“ | ||
| Tu prehovoril Temančan Elifaz a vravel: | ||
| Veď ty takto kazíš bázeň pred Pánom, porušuješ zbožnú úctu voči Bohu. | ||
| To ti ústa navádza tvoja vina, osvojuješ si prefíkaných reč. | ||
| Odsudzujú ťa vlastné ústa, nie ja, svedčia proti tebe vlastné pery. | ||
| Hádam si sa narodil prvý z ľudí, splodený si bol pred kopcami? | ||
| Azda si počul tajné Božie plány, vari si všetku múdrosť schmatol pre seba? | ||
| Božia útecha ti je už málo, jeho preláskavé slová k tebe? | ||
| Prečo ťa strháva tvoje srdce a prečo pomihúvaš očami, | ||
| keď sa s hnevom staviaš proti Bohu, keď zo svojich úst púšťaš také slová? | ||
| Čože je človek, aby čistý bol, koho žena zrodila, aby bol spravodlivý? | ||
| čo aj múdri mužovia rozhlasujú podľa svojich predkov, nič netaja, | ||
| ktorí jediní dostali túto zem, nik cudzí neprešiel pomedzi nich: | ||
| V ušiach mu znejú desivé hlasy, záhuba naň príde v čase pokoja. | ||
| Neverí, že možno uniknúť z tmy, pretože je pod meč určený. | ||
| Blúdi a hľadá chlieb: »Kade ísť?« Vie, že je deň tmy prichystaný. | ||
| Prestrašuje ho čas tmy, zachvacuje ho tieseň prehrozná ako kráľa, čo sa chystá na boj. | ||
| Zdvihol svoju ruku proti Bohu, proti Všemocnému sa postavil, | ||
| útočil proti nemu s tvrdou šijou a množstvom štítov vypuklých. | ||
| Neobstojí imaním, nezbohatne, nerozprestrie sa tieňom po zemi. | ||
| Predčasne mu zvädnú ratolesti, nezazelenie sa vetva jeho. | ||
| „Nuž vecí takých počul som už premnoho. Ste tešiteľmi všetci na ťarchu. | ||
| Ja by som mohol tiež ako vy hovoriť, keby ste vy boli miesto mňa, snovať také reči proti vám a krútiť hlavou nad vami. | ||
| Ak vravieť začnem, môj bôľ sa nezmierňuje, ak prestanem, neodchádza odo mňa. | ||
| a jeho tlupa sa ma zmocňuje. Dal sa za svedka, by sa vrhol na mňa, môj žalobca tak svedčí proti mne. | ||
| Už svoje ústa roztvárajú na mňa a na posmech ma bijú po tvári, zhŕkli sa všetci proti mne. | ||
| Tak, žínenku už ušil som si na kožu a svoj roh som do prachu pohrúžil. | ||
| Ach, zem, krv moju pozakrývať nechci! Nech pre môj plač niet miesta skrytého! | ||
| by dal mužovi aj voči Bohu právo, jak ho človek má voči blížnemu. | ||
| Tak teda polož záloh za mňa pred seba. Veď kto iný odváži sa udrieť mi do dlane na znak záruky?! | ||
| Keď niekto zradí za podiel priateľov, oči sa jeho deťom zatmejú. |
