Hľadaný výraz: Pr, Preklad: Katolícky preklad, Počet výsledkov: 18260
   Ale ak sa ty obrátiš k Pánovi, vyprosíš si milosť Všemocného.
   Ak budeš nevinný a spravodlivý, on bude hneď bedliť o teba a obnoví príbytok tvojej spravodlivosti.
   Len sa spýtaj pokolení minulých, na skúsenosť predkov pozor daj!
   Hoc je v kvete ešte a nezrezané, pred všetkými bylinami usychá.
   Skladá svoju dôveru do prázdnej kapsy, svoju zábezpeku do pavučiny.
   Chce sa oprieť o svoj dom, no nevydrží, chce sa ho pridržať, neobstojí však.
   Stojí plné šťavy pred východom slnka, výhonkami čnie nad svojím sadom,
   lenže jeho korene sú v hŕbe skál, v príbytku kamenistom žije si.
   Keď však vytrhnú ho z jeho miesta, zaprie ho a povie: Nikdy som ťa nevidelo!
   A hľa, tu je rozpadnutý na ceste, iní zasa vyrastajú z prachu.
   Boh nezavrhne bezúhonného, ani svojou rukou nepodoprie zlých.
   „Vskutku viem, že je to tak, že človek nie je v práve pred Bohom.
   Má múdru myseľ a silu mohutnú. Kto vzoprel sa mu už a zdravý vyviazol?!
   On nebadane vrchy prenáša a v rozhorlení ich poprehadzuje.
   On samojeden rozostiera nebesá a prechádza sa po morských hlbinách.
   On robí veci preveľké, nesmierne, divy, ktorým počtu niet.
   Keď kol' mňa ide, ani si to nevšimnem, keď prešmykne sa, tiež ho nezbadám.
   Tým menej teda smiem s ním rokovať ja a proti nemu slová vyberať.
   Keď v práve som snáď, nedostanem odpoveď; len prosiť môžem svojho žalobcu.
   On, čo ma zaraz kruší pre maličkosť a pre nič za nič mi rany rozmnoží,
   Ak o moc ide, on je najsilnejší, ak ide o súd, kto ho predvolá?!
   Keby som tvrdil, že som spravodlivý, vlastné ústa ma odsúdia, keby som nevinný robil sa, dokáže moju skazenosť.
   Ba kraj ak príde do rúk bezbožníka, on zrak jeho sudcov pozahaľuje. Ak on to nie je, kto by to bol teda?
   Sťa člnok z tŕstia sa iba prekĺzli, ako keď orol zlieta na korisť.
   Nuž ak som teda vinovatý (pred tebou), tak načo ešte mám sa namáhať?
   On nie je človek ako ja, by som mu povedal: Tak spolu sa pred súd postavme!
   Lež prehovorím, pred ním strach mať nebudem, bo moje veci sa tak nemajú.
   Mne samému sa celkom spríkril život, tak do náreku dám sa nad sebou a z trpkej duše budem hovoriť.
   To poviem Bohu: Nože, neodsudzuj ma! Mne oznám, prečo so mnou prieš sa ty!
   že zháňaš sa tak po neprávostiach mojich a vyzvedáš sa na moje priestupky,
   Len rozpomeň sa, že si ma urobil z hliny, a chceš ma zasa na prach obrátiť?
   Hoc v svojom srdci tieto veci skrývaš, ja viem, že toto máš pred sebou:
   Ty ma pozoruješ, či dopustím sa hriechu, no nezbavíš ma mojich priestupkov.
   Keď pozdvihnem sa, sťa lev naháňaš ma; a opäť sa podivne správaš voči mne.
   Hneď nových svedkov proti mne si privádzaš a ešte väčšmi na mňa hneváš sa; vždy nové vojská broja proti mne.
   Ba prečo si ma z lona matky vyviedol? Čo nezhynul som, zrak než uzrel ma?
   Jak ten, čo nie je, prečo som sa nestal ja? Čo neniesli ma z lona do hrobu?
   prv, ako pôjdem, skadiaľ sa nik nevracia, kde zem je plná tmy a temravy,
   Tu prehovoril Naamčan Sofar a vravel:
   „Nemá azda táraj dostať odpoveď, pravdu má mať veľavravný muž?
   Umlčia ľudí táraniny tvoje, ty pýšiť sa budeš, že pravdu máš?
   »Moja náuka je jasná.« Vravíš ty. »Pred tvojím zrakom som celkom čistý.«
   Keby len Boh ozaj vravieť začal, otvoril si proti tebe pery,
   Veď ľudí podvodných on dobre pozná, neprávosti zbadá, všíma si ich.
   Tak môže prísť prázdny človek k rozumu, veď človek sa rodí ako divé osliatko.
   Lenže ak ty svoje srdce priame máš, ak ty k nemu dvíhaš svoje ruky
   a ak je neprávosť v tvojej ruke, ty ju odstrániš a krivde nedáš sídliť v svojom stánku,
   Oči bezbožných však zhynú túžbou, pre nich útočište zaniklo už a nádej všetka ich je - vydať dušu.“
   Mám byť azda svojmu druhovi na posmech? Preto vzývam Pána, nech on mi dá odpoveď! Je na smiech človek riadny, statočný…
   On dáva kňazom vykračovať boso a veľkomožných k pádu privádza.
                           
133
134
135
136
137
138
139
140
141
142
143
144
145
146
147

mail   print   facebook   twitter