Hľadaný výraz: Pr, Preklad: Katolícky preklad, Počet výsledkov: 18260
   Nač ma pritúlili kolená (otcove), načo ma prsia (matkine) kojili?!
   tam spolu s kráľmi, s poradcami krajiny, čo samoty si vopred stavali;
   Tam násilníci prestávajú zúriť a oddychujú, čo nemajú síl;
   Prečo len dal svetlo úbožiakovi a život takým, čo sú zatrpklí?!
   bo pred čím mám strach, to práve postihne ma, a čo ma desí, to ma zachváti.
   Tu prehovoril Temančan Elifaz a vravel:
   Keď to prišlo na teba, mrzíš sa, keď sa ťa to dotklo, si skľúčený.
   Nádej v bázeň pred Bohom neskladáš už, na život dobrý nespoliehaš sa?
   Sám som videl, tí, čo orú zlobu, neprávosti sejú, tí ich aj žnú.
   Do sluchu mi slovo prišlo úchytkom, moje uši zachytili čosi…
   Raz dumal som v ľaku nočných preludov, keď na ľudí tuhý spánok chodí.
   Strach a triaška prišli na mňa vzápätí, až mi rozochveli všetky kosti.
   Zastal… Podobu jeho nepoznal som, pred zrakom mi stála dáka vidina, tichulinko hlas jej šepkať čul som:
   »Kto spravodlivý je v očiach Pána, kto pred svojím Tvorcom čistý je?«
   tým skôr na tých, čo len v domoch z hliny sú, iba v prachu majú postať svoju, bývajú jak mole rozmliaždení.
   Pošetilca koreň pustiť zrel som, ale hneď som preklial jeho príbytok.
   Čo sebe nažali, poje hladný, ba aj sprostred tŕnia uchváti to; smädní vyčerpajú ich imanie.
   Veď nešťastie z prachu nevyrastá, ani bieda nevypučí z pôdy.
   Ja sa však iba k Pánovi utiekam, Bohu zverím svoje právo.
   Preveľké, tajomné veci robí, skutky prepodivné, počtu im niet!
   Úbožiaka chráni pred mečom ich úst, pred zlými rukami bedára,
   Za hladu ťa zachráni od smrti, pred ostrím meča za vojny.
   Pred šľahmi jazyka sa skryješ, neľakneš sa skazy, keď ťa stihne.
   Uvidíš, že tvoj stan je bez poruchy, a keď prídeš domov, nepochybí tam nič.
   Do hrobu zostúpiš vo vysokom veku, ako keď vŕšia snopy v pravom čase.
   „Bár by môj nárek presne odmeraný bol, s ním biedu moju bár, by zvážili!
   Veru by ona morský piesok prevážila, nuž preto moje slová roztrpčené sú.
   Veď vo mne šípy Všemocného (utkveli), že môj duch saje ich jed do seba a Božie hrôzy bojujú proti mne.
   Či híka osol, keď má pažiť pred sebou? A nad obrokom býk var’ zabučí?
   Tak by mi radosť akási ostala a jasal bych aj v mukách ukrutných, že nezaprel som slová Svätého.
   Či niet pre mňa už nijakej záchrany a odňatá mi je každá opora?
   Veď nešťastného musí priateľ ľutovať, hoci pred Všemocným bázeň potratil.
   Jak riava prudká, tak bratia sklamali ma, keď koryto jej vody opustia,
   To pre ne cesty pomýlia si pocestní a púšťou blúdia, zhynú napokon.
   Aj vy ste teraz práve takí voči mne, ste preľaknutí, hrôzu cítite.
   Alebo: Vysloboďte ma z rúk nepriateľa a vykúpte ma z moci zlostníka!?
   Veď priame slová sú také pôsobivé, lež vaše hany čože dokážu?
   Aj o sirotu by ste losovali a priateľa by ste predali.
   Či nepravda väzí na mojom jazyku? Či moje ďasno nerozlíši zlobu?
   Ako otrok, čo prahne po chládku, jak nádenník, čo čaká na zárobok,
   Jak mizne oblak, celkom porozchádza sa, tak nepríde späť, kto šiel do záhrobia,
   Nuž preto nechcem ústa držať na uzde a prehovorím v ducha súžení, ponariekam si v duše trpkosti.
   Preto si moja duša volí obesenie, radšej smrť než tie útrapy.
   Kedy už odvrátiš svoj pohľad odo mňa a dáš mi času slinu prehltnúť?
   Čo hriechom robím tebe, strážca človeka? A prečo si si za cieľ zvolil mňa, že na ťarchu som sebe samému?
   Prečo nestrpíš moje neprávosti a priestupky mi nechceš prehliadnuť?
   Nuž do prachu sa teraz pohrúžim, budeš ma hľadať, no už ma nebude.“
   Tu prehovoril Šuachčan Bildad a vravel:
   Azda Boh, prevracia súdne právo, alebo Všemohúci porušuje spravodlivosť?
   Ak ti deti zhrešili proti nemu, vydal ich napospas vlastnej vine.
                           
132
133
134
135
136
137
138
139
140
141
142
143
144
145
146

mail   print   facebook   twitter