výhody registrácie

Príslovia

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Prís 19, 1-29

1 (KAT) Lepší je bedár, ktorý chodí vo svojej bezúhonnosti, ako boháč, ktorý (neopúšťa) svoje krivolaké chodníky.
1 (ROH) Lepší je chudobný, ktorý chodí vo svojej prostote a nevine, ako ten, kto je prevrátených rtov a je blázon.

2 (KAT) Ani nedostatok rozumného nazerania nie je dobrý, (kto však) naťahuje nohy, potkne sa.
2 (ROH) Ani vtedy, keď je duša bez známosti, nie je dobre, a ten, kto náhli nohami, hreší.

3 (KAT) Človeku prevracia cesty (vlastné) bláznovstvo, a jeho srdce sa hnevá na Pána.
3 (ROH) Bláznovstvo človeka prevracia jeho cestu, a jeho srdce sa hnevá na Hospodina.

4 (KAT) Bohatstvo získava (čoraz) viac priateľov, chudák však stratí (aj) svojho priateľa.
4 (ROH) Majetok pridáva mnoho priateľov; ale chudobný býva odlúčený aj od svojho priateľa.

5 (KAT) Falošný svedok neostane bez trestu a neutečie (ten, kto) vypúšťa (z úst kadejakú) lož.
5 (ROH) Falošný svedok nebude bez trestu, a ten, kto hovorí všelijakú lož, neujde.

6 (KAT) Mnohí sa koria urodzenému (človekovi) a štedrému sú všetci veľmi oddaní.
6 (ROH) Mnohí sa lichotne koria kniežaťu, a každý je priateľom človekovi, ktorý dáva dary.

7 (KAT) Bedár je všetkým svojim bratom odporný, o čo viac sa jeho priatelia vzdialia od neho! Ženie sa za slovami, čo nič neznačia, kto …
7 (ROH) Všetci bratia chudobného nenávidia ho, a pravdaže vzdialia sa jeho priatelia od neho; ženie sa za slovami útechy, no, tých niet.

8 (KAT) Kto rozvíja (svoj) um, má svoju dušu rád, kto zachováva rozumnosť, dobre sa mu povodí.
8 (ROH) Rozumu nadobúda, kto miluje svoju dušu; kto ostríha umnosť, robí to nato, aby našiel dobré.

9 (KAT) Falošný svedok neostane bez trestu a zahynie, kto vypúšťa (z úst kadejakú) lož.
9 (ROH) Falošný svedok nebude bez trestu, a ten, kto hovorí lži, zahynie.

10 (KAT) Nesvedčí kratochvíľa bláznovi, pravdaže (ani to), aby sluha nad kniežatami panoval.
10 (ROH) Nesvedčí bláznovi rozkoš, a pravdaže nesvedčí sa, aby sluha panoval nad kniežatami.

11 (KAT) Rozumnosť krotí v človekovi jeho hnev a je mu na česť, že sa vie povzniesť nad previnením.
11 (ROH) Rozum človeka zdŕža jeho hnev, a je mu na ozdobu prejsť ponad previnenie.

12 (KAT) Revaniu levíčaťa (sa podobá) kráľov hnev, lež jeho blahosklonnosť je (zas ako) rosa na byli.
12 (ROH) Hnev kráľov je ako revanie mladého ľva; ale jeho láskavosť ako rosa na bylinu.

13 (KAT) Bláznivý syn je na nešťastie svojmu otcovi a škriepna žena je sťa neprestajný cícerok.
13 (ROH) Bláznivý syn je zkazou svojmu otcovi, a neprestajným kvapkaním so strechy zvady ženy.

14 (KAT) I dom, i majetok sa dedia po predkoch, rozumná žena je však od Pána.
14 (ROH) Dom a majetok sú dedičstvom po otcoch, ale od Hospodina rozumná žena.

15 (KAT) Lenivosť pohružuje v spánok hlboký a ťarbák bude hladovať.
15 (ROH) Lenivosť ponoruje v hlboký spánok, a nedbalá duša bude lačnieť.

16 (KAT) Kto zachováva prikázanie, zachováva svoj život, zomrie však ten, kto nevšíma si svojich ciest.
16 (ROH) Ten, kto ostríha prikázanie, ostríha svoju dušu; kto pohŕda svojimi cestami, zomrie.

17 (KAT) Požičiava Pánovi, kto sa nad chudákom zľutúva, a on mu jeho dobrodenie odplatí.
17 (ROH) Ten, kto sa zľutováva nad chudobným, požičiava Hospodinovi, a on mu odplatí jeho dobrodenie.

18 (KAT) Bi svojho syna, kým je voľajaká nádej, lež aby si ho zabil, nech ti (ani) na um nezíde!
18 (ROH) Kázni svojho syna, kým je nádej; ale k tomu, aby si ho zabil, nepozdvihuj svojej duše.

19 (KAT) Kto srší hnevom, nech si znáša trest, lebo keď zachrániš ho (pred ním teraz), ešte pridávaš (k pokute).
19 (ROH) Človek veľkého hnevu ponesie pokutu, lebo ak ho vytrhneš ešte pridáš.

20 (KAT) Počúvaj radu a prijmi výčitku, pretože (takto) zmúdrieš napokon.
20 (ROH) Poslúchaj radu a prijmi kázeň, aby si bol na koniec múdry.

21 (KAT) V ľudskom srdci je veľa myšlienok, podarí sa však (iba) rozhodnutie Pánovo.
21 (ROH) Mnohé úmysly sú v srdci človeka; ale rada Hospodinova, tá obstojí.

22 (KAT) Človekovi vynáša jeho dobrota a lepší bedár ako podvodník.
22 (ROH) Žiadosť človeka je preukazovať svoju milosť; ale lepší je chudobný ako lhár.

23 (KAT) Báť sa Pána (je užitočné) pre život a (kto tak robí), prenocuje sýty a nestihne (ho) nešťastie.
23 (ROH) Bázeň Hospodinova je na život, a ten, kto v nej chodí, prenocuje sýty noc bez toho, že by bol navštívený zlým.

24 (KAT) Ak leňoch strčí ruku do misy, ani len k ústam nevztiahne ju (späť).
24 (ROH) Leňoch skrýva svoju ruku vo vačku; ani len k svojim ústam jej nevztiahne.

25 (KAT) Keď bijú posmievača, prostomyseľný sa chytá rozumu, keď vyčíta sa rozumnému, pochopí.
25 (ROH) Keď nabiješ posmievača, hlupák sa naučí opatrnosti, a pokarhaj rozumného, porozumie známosti.

26 (KAT) Kto hubí otca, plaší mať, je synom ohavným a hanobným.
26 (ROH) Ten, kto hubí otca, núti matku utekať, syn, ktorý robí hanbu a potupu.

27 (KAT) Prestaň, syn môj, počúvať, keď sa ti vyčíta, a zatúlaš sa od rozumných slov.
27 (ROH) Prestaň, môj synu, prestaň poslúchať naučenie, ktoré vedie k tomu, aby si zablúdil od slov známosti.

28 (KAT) Ničomný svedok posmieva sa zákonu a ústa zloprajníkov hlcú neprávosť.
28 (ROH) Nešľachetný svedok beliála sa posmieva súdu, a ústa bezbožných hlcú neprávosť.

29 (KAT) Na posmievačov sú pripravené prúty, na chrbty pochábľov však buchnáty.
29 (ROH) Na posmievačov sú hotové súdy a údery na chrbát všetkých bláznov.


Prís 19, 1-29





Verš 1
Lepší je bedár, ktorý chodí vo svojej bezúhonnosti, ako boháč, ktorý (neopúšťa) svoje krivolaké chodníky.
Prís 28:6 - Lepší je chudák, ktorý chodí vo svojej bezúhonnosti, ako boháč, (ktorý chodí) kľukatými cestami.

Verš 3
Človeku prevracia cesty (vlastné) bláznovstvo, a jeho srdce sa hnevá na Pána.
Jak 1:13 - Nech nik v pokušení nehovorí: „Boh ma pokúša.“ Veď Boha nemožno pokúšať na zlé a ani on sám nikoho nepokúša.

Verš 4
Bohatstvo získava (čoraz) viac priateľov, chudák však stratí (aj) svojho priateľa.
Prís 14:20 - Chudobný (človek) je aj svojmu priateľovi odporný, bohatý má však milovníkov nadostač.

Verš 5
Falošný svedok neostane bez trestu a neutečie (ten, kto) vypúšťa (z úst kadejakú) lož.
Dt 19:19 - nech s ním naložia tak, ako on zamýšľal urobiť so svojím bratom; takto odstrániš zlo zo svojho stredu,
Prís 21:28 - Falošný svedok vyjde navnivoč, ale človek, ktorý počúva, bude stále hovoriť.

Verš 7
Bedár je všetkým svojim bratom odporný, o čo viac sa jeho priatelia vzdialia od neho! Ženie sa za slovami, čo nič neznačia, kto …
Prís 14:20 - Chudobný (človek) je aj svojmu priateľovi odporný, bohatý má však milovníkov nadostač.

Verš 9
Falošný svedok neostane bez trestu a zahynie, kto vypúšťa (z úst kadejakú) lož.
Prís 19:5 - Falošný svedok neostane bez trestu a neutečie (ten, kto) vypúšťa (z úst kadejakú) lož.

Verš 10
Nesvedčí kratochvíľa bláznovi, pravdaže (ani to), aby sluha nad kniežatami panoval.
Prís 30:22 - Pre raba, keď sa stane vladárom, pre chmuľa, keď má chleba dosýta,

Verš 12
Revaniu levíčaťa (sa podobá) kráľov hnev, lež jeho blahosklonnosť je (zas ako) rosa na byli.
Prís 16:14 - Kráľov hnev - poslovia smrti, a uchláchoľuje ho múdry muž.
Prís 20:2 - Revaniu levíčaťa (sa podobá) hrozba kráľova, ten, kto ho popudzuje k hnevu, hreší proti sebe samému.
Prís 16:15 - Na jasnej tvári kráľovej (sa) život (zrkadlí) a jeho láskavosť je sťa mrak pŕšky za vesny.

Verš 13
Bláznivý syn je na nešťastie svojmu otcovi a škriepna žena je sťa neprestajný cícerok.
Prís 10:1 - Múdry syn naplňuje (svojho) otca radosťou. Ale pochabý syn býva na zármutok svojej materi.
Prís 15:20 - Múdry syn naplňuje (svojho) otca radosťou, pochabý človek pohŕda však svojou materou.
Prís 17:25 - Bláznivý syn je na mrzutosť svojmu otcovi a na zármutok svojej rodičke.
Prís 21:19 - Lepšie je bývať na pustatine, ako s hašterivou ženou mrzutosť.
Prís 27:15 - Neprestajné mrholenie za pŕšky a škriepna žena sú si rovnaké.

Verš 14
I dom, i majetok sa dedia po predkoch, rozumná žena je však od Pána.
Prís 18:22 - Kto našiel dobrú ženu, našiel (niečo) znamenité a dostal milostný dar od Pána.

Verš 15
Lenivosť pohružuje v spánok hlboký a ťarbák bude hladovať.
Prís 6:9 - Dokedy, leňoch, budeš vyspávať, kedyže vstaneš zo spánku?!
Prís 20:13 - Nemiluj spánok, aby si neschudobnel, (len) otvor oči (a) máš chleba dosýta.
Prís 10:4 - Kto pracuje lenivou rukou, chudobnie, naproti tomu ruka pracovitých obohacuje.

Verš 16
Kto zachováva prikázanie, zachováva svoj život, zomrie však ten, kto nevšíma si svojich ciest.
Prís 3:21 - Nech ti to, syn môj, z očí neschodí, zachovaj rozvahu a rozmysel
Lk 11:28 - Ale on povedal: „Skôr sú blahoslavení tí, čo počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho.“

Verš 18
Bi svojho syna, kým je voľajaká nádej, lež aby si ho zabil, nech ti (ani) na um nezíde!
Prís 13:24 - Kto ľutuje svoj prút, ten nemá svojho syna rád, kto ho však miluje, ten ho priúča na trestanie zavčasu.
Prís 23:13 - Neukracuj chlapca na treste, bo nezomrie, keď ho vyšľaháš korbáčom.
Ef 6:4 - A vy, otcovia, nedráždite svoje deti k hnevu, ale vychovávajte ich prísne a napomínajte ich v Pánovi.

Verš 21
V ľudskom srdci je veľa myšlienok, podarí sa však (iba) rozhodnutie Pánovo.
Jób 23:13 - Lež rozhodol tak! Ktože mu v tom zabráni?! Čo duša chce mu, to aj urobí.
Ž 33:11 - Ale Pánov úmysel trvá naveky, myšlienky jeho srdca z pokolenia na pokolenie.
Ž 115:3 - Veď náš Boh je v nebi a stvoril všetko, čo chcel.
Iz 46:10 - Od začiatku oznamujem budúcnosť a odpradávna, čo sa ešte nestalo. Vravím: „Moje rozhodnutie platí a všetko, čo chcem, urobím.“

Verš 23
Báť sa Pána (je užitočné) pre život a (kto tak robí), prenocuje sýty a nestihne (ho) nešťastie.
Ž 34:9 - Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán; šťastný človek, čo sa utieka k nemu.

Verš 24
Ak leňoch strčí ruku do misy, ani len k ústam nevztiahne ju (späť).
Prís 26:15 - Ak leňoch strčí ruku do misy, ťažko mu vrátiť, sa ňou k svojim ústam späť.

Verš 25
Keď bijú posmievača, prostomyseľný sa chytá rozumu, keď vyčíta sa rozumnému, pochopí.
Prís 21:11 - Keď trescú posmievača, prostomyseľný múdrie, keď poučujú múdreho, rozširuje si vedomosť.

Pris 19,7 - Polverš k nemu v pôvodine chýba.

Pris 19,13 - "Cícerok" – dážď, čo tečie cez deravú strechu.

Pris 19,17 - Porov. Mt 25,35–40.

Pris 19,18 - Porov. naše porekadlo: "Ohýbaj ma, mamko, pokiaľ som ja Janko; keď už budem Jano, neohneš ma, mamo!"

Pris 19,19 - Pôvodný text v druhom polverši sa nezachoval presne.

Pris 19,22 - Polverše sa k sebe nehodia. Je teda možné, že sa spojovacie verše potratili.