Kniha Jób

1 (KAT) Jób odpovedal:
1 (ROH) Zase odpovedal Job a riekol:

2 (KAT) „Nuž vecí takých počul som už premnoho. Ste tešiteľmi všetci na ťarchu.
2 (ROH) Počul som mnoho podobných vecí. Tešitelia na trápenie ste vy všetci.

3 (KAT) Bude už koniec týmto slovám do vetra? Veď čo ťa núti odpovedať mi?
3 (ROH) Či už raz bude koniec slovám vetra, alebo čo ťa pobáda, že odpovedáš?

4 (KAT) Ja by som mohol tiež ako vy hovoriť, keby ste vy boli miesto mňa, snovať také reči proti vám a krútiť hlavou nad vami.
4 (ROH) I ja by som chcel hovoriť tak ako vy! Oj, aby bola vaša duša na mieste mojej duše, chcel by som i ja pospájať slová proti vám a pokývať nad vami svojou hlavou!

5 (KAT) No obodroval by som vás svojimi ústami a chvenie svojich perí by som nezadržoval.
5 (ROH) Nie, ale by som vás posilňoval svojimi ústami, a sústrasť mojich rtov by miernila váš bôľ. -

6 (KAT) Ak vravieť začnem, môj bôľ sa nezmierňuje, ak prestanem, neodchádza odo mňa.
6 (ROH) Ak hovorím, neumenšuje sa moja bolesť, a keď nechám tak, čo z toho ide odo mňa?

7 (KAT) No teraz ma už naskrze vysilil
7 (ROH) Áno, teraz ma znavil; spustošil si, Bože, celú moju družinu

8 (KAT) a jeho tlupa sa ma zmocňuje. Dal sa za svedka, by sa vrhol na mňa, môj žalobca tak svedčí proti mne.
8 (ROH) a svraštil si ma, čo mi je za svedka, a moja vychudlosť povstala proti mne; svedčí do mojej tvári.

9 (KAT) Má hnev na korisť, a tak ma schvatol a zubmi na mňa zaškrípal i ostro zazrel na mňa škodca môj.
9 (ROH) Jeho hnev chvace jako dravec a útočí na mňa; škrípe na mňa svojimi zubami; môj protivník ostrí na mňa svoje oči.

10 (KAT) Už svoje ústa roztvárajú na mňa a na posmech ma bijú po tvári, zhŕkli sa všetci proti mne.
10 (ROH) Roztvárajú na mňa svoje ústa; potupne ma bijú na líce; spolu sa sobrali v plnom počte proti mne.

11 (KAT) Boh ma dal zlostníkovi napospas a vydal ma do rúk bezbožníkov.
11 (ROH) Silný Bôh ma vydal nešľachetníkovi; vrhol ma do rúk bezbožníkom.

12 (KAT) V pokoji žil som, náhle si ma vydesil, za krk zdrapil a celkom skrušil ma, sebe za cieľ si ma postavil.
12 (ROH) Bol som bezpečný a na pokoji, a zdrtil ma a pochytiac ma za šiju roztrepal ma a postavil si ma za terč.

13 (KAT) Už jeho strely poletujú kolo mňa, mne kruto roztína obličky a moju žlč na zem vylieva.
13 (ROH) Obkľúčili ma jeho strelci, rozťal moje ľadviny a nešetril; vylial moju žlč na zem.

14 (KAT) Mne dáva vskutku úder jeden za druhým, sťa bojovník on na mňa rúti sa.
14 (ROH) Roztrhol ma jako nejakú stenu, trhlinu na trhlinu; pobehol proti mne sťa nejaký silák.

15 (KAT) Tak, žínenku už ušil som si na kožu a svoj roh som do prachu pohrúžil.
15 (ROH) Smútočné vrece som si ušil na svoju zjazvenú kožu a svoj roh som strčil do prachu.

16 (KAT) To sčervenala mi tvár od plaču, a tma mi leží kolo mihalníc,
16 (ROH) Moja tvár je rudá od plaču a na mojich mihalniciach tôňa smrti.

17 (KAT) hoc násilie na mojich rukách nie je a moje modlitby sú bez škvrny.
17 (ROH) Napriek tomu, že nieto nijakej ukrutnosti v mojich rukách, a moja modlitba je čistá.

18 (KAT) Ach, zem, krv moju pozakrývať nechci! Nech pre môj plač niet miesta skrytého!
18 (ROH) Oj, zem, nepokry mojej krvi, ani nech nie je miesta môjmu kriku!

19 (KAT) Už svojho svedka iba na nebi mám a ručiteľ môj na výsostiach je.
19 (ROH) I teraz, hľa, na nebesiach je môj svedok, a ten, kto dosvedčí za mňa, je na výsostiach.

20 (KAT) Druhovia sa mi tu posmievajú, ale moje oko hľadí v slzách k Bohu,
20 (ROH) Moji priatelia sú mojimi posmievačmi; moje oko slzí k Bohu.

21 (KAT) by dal mužovi aj voči Bohu právo, jak ho človek má voči blížnemu.
21 (ROH) Ale oj, aby sa niekto smel pravotiť za muža s Bohom a syn človeka za svojho blížneho!

22 (KAT) Lebo uplynie pár krátkych rokov a pôjdem cestou, z ktorej niet návratu.
22 (ROH) Lebo rokov malý počet ide ku koncu, a pojdem cestou, ktorou sa nikdy nevrátim.