výhody registrácie

Kniha Levitikus

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Lv 6, 1-30

1 (KAT) Pán povedal Mojžišovi:
1 (ROH) A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol:

2 (KAT) „Ak sa niekto prehreší a spreneverí voči Pánovi a odtají svojmu blížnemu nejakú vec, ktorú mu dal do úschovy, zveril, či odpredal, alebo ak oklame svojho blížneho,
2 (ROH) Keby zhrešil niekto dopustiac sa prestúpenia proti Hospodinovi tým, že by oklamal svojho blížneho vo veci, ktorá mu bola sverená, alebo v tom, čo mu bolo dané do zálohu, alebo tým, že by mu niečo násilne vzal alebo že by bol utiskoval svojho blížneho

3 (KAT) alebo ak sa niečo stratí, on to nájde a odtají, pričom ešte aj falošne prisahá pre nejaký skutok, ktorým sa človek môže prehrešiť,
3 (ROH) alebo že by našiel ztratené a zatajil by to a prisahal by falošne, vzhľadom na čokoľvek, čo robieva človek, aby sa tým prehrešil,

4 (KAT) ak sa takto prehrešil a previnil, všetko, čo predal, alebo klamstvom nadobudol, čo mu zverili, alebo čo sa stratilo a on to našiel, a všetko, na čo falošne prisahal,
4 (ROH) a keby sa tedy stalo, že by zhrešil a previnil sa, navráti násilne vzaté, ktoré vzal nasilu, alebo to, čo dosiahol útiskom, alebo to, čo mu bolo sverené, alebo ztratené, čo našiel,

5 (KAT) vráti späť; dá v plnej hodnote náhradu a k tomu pridá ešte pätinu (hodnoty). Toto dá majiteľovi v ten istý deň, keď bude obetovať svoju obetu za hriech.
5 (ROH) alebo nech už by bolo čokoľvek, na čo prisahal falošne, nahradí to v plnej hodnote a pridá k tomu toho pätinu, a dá to tomu, čie to bolo; dá to v deň svojej obeti za vinu.

6 (KAT) A za pokánie prinesie kňazovi bezchybného barana pre Pána podľa odhadu previnenia.
6 (ROH) A svoju obeť za vinu dovedie Hospodinovi: barana bez vady z drobného dobytka, podľa tvojho ocenenia na obeť za vinu, ku kňazovi.

7 (KAT) Kňaz ho potom zbaví hriechu pred Pánom a odpustí sa mu skutok, ktorým sa previnil.“
7 (ROH) A kňaz pokryje na ňom hriech pred Hospodinom, a odpustí sa mu, čokoľvek by bol učinil a previnil sa tým.

8 (KAT) Potom Pán hovoril Mojžišovi:
8 (ROH) A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol:

9 (KAT) „Prikáž Áronovi a jeho synom: Toto sú ustanovenia pre celostnú žertvu: Celostná žertva zostane na oltári na ohni celú noc až do rána, oheň na oltári treba pritom udržiavať.
9 (ROH) Prikáž Áronovi a jeho synom a povedz: Toto je zákon zápalnej obeti. A zápalnou obeťou je preto, že horí na ohništi, na oltári celú noc až do rána, a oheň oltára bude vždy horieť na ňom.

10 (KAT) Kňaz oblečený v ľanovej ríze a v ľanových spodkách poodhŕňa popol, ktorý ostal po celostnej žertve, a zhrnie ho neďaleko oltára.
10 (ROH) A kňaz si oblečie svoje ľanové rúcho i svoje ľanové nohavice si oblečie na svoje telo a vezme preč popol, keď už oheň strávil zápalnú obeť na oltári a složí ho vedľa oltára.

11 (KAT) Potom si vyzlečie rúcho, oblečie si iný odev a popol vynesie na čisté miesto mimo tábora.
11 (ROH) Potom si vyzlečie svoje rúcho a oblečie si iné rúcho a vynesie popol von za tábor na čisté miesto.

12 (KAT) Oheň na oltári bude stále horieť, nesmie vyhasnúť. Kňaz naň naloží každý deň dreva, na to položí celostnú žertvu a pritom bude páliť lojové kusy z pokojných obiet.
12 (ROH) Ale oheň, ktorý je na oltári, bude horieť na ňom, nevyhasne nikdy. A kňaz bude na ňom, na ohni, zapaľovať drevo každého rána, bude na ňom upravovať zápalnú obeť a kadiac bude páliť na ňom tuk pokojných obetí.

13 (KAT) Oheň na oltári bude ustavične horieť, nikdy nesmie vyhasnúť.
13 (ROH) Oheň bude ustavične horieť na oltári, nevyhasne nikdy.

14 (KAT) A toto sú ustanovenia o potravinových obetách: Na oltár ich prinesú Áronovi synovia.
14 (ROH) A toto je zákon obilnej obeti. Obetovať ju budú synovia Áronovi pred Hospodinom, pred oltárom.

15 (KAT) Potom jeden z nich vezme plnú hrsť jemnej múky s olejom a všetko kadidlo, ktoré patrí k potravinovej obete, a spáli to na oltári na príjemnú vôňu ako pripomienku pre Pána.
15 (ROH) Vezme z toho do svojej hrsti, z bielej múky jemnej obilnej obeti i z jej oleja i všetko kadivo, ktoré bude pri obilnej obeti, a kadiac bude to páliť na oltári, upokojujúcu vôňu ako jej pamätnú obeť Hospodinovi.

16 (KAT) Čo ostane, zjedia Áron a jeho synovia. Zje sa to nekvasené na svätom mieste; v nádvorí stánku zjavenia to zjedia.
16 (ROH) A to, čo zostane z nej, budú jesť Áron a jeho synovia; nekvasená sa bude jesť na svätom mieste; na dvore stánu shromaždenia ju budú jesť.

17 (KAT) Kysnuté sa z toho piecť nesmie, lebo to som ti ja určil za podiel z mojej zápalnej obety. Je to posvätné ako obeta za hriech a obeta podlžnosti.
17 (ROH) Nebude sa piecť s kvasom; dal som im ju za podiel zo svojich ohňových obetí, svätosvätá je, jako obeť za hriech a jako obeť za vinu.

18 (KAT) Budú ju jesť iba muži z Áronovho potomstva. Toto ustanovenie o Pánovom zápale je večne platné z pokolenia na pokolenie. Každý, kto sa ho dotkne, bude zasvätený.“
18 (ROH) Ktorýkoľvek mužského pohlavia medzi synmi Áronovými ju bude jesť večným ustanovením po vašich pokoleniach, z ohňových obetí Hospodinových. Všetko, čo by sa ich dotklo, bude svätým.

19 (KAT) Pán hovoril Mojžišovi:
19 (ROH) A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol:

20 (KAT) „Toto je obeta Árona a jeho synov, ktorú prinesú v deň svojho posvätenia: desatina efy jemnej múky ako pravidelná potravinová obeta - polovica na ráno a druhá polovica na večer.
20 (ROH) Toto je obetný dar Áronov a jeho synov, ktorý budú obetovať Hospodinovi v deň svojho pomazania: desatinu efy bielej múku jemnej na obilnú obeť ustavičnú, jej polovicu ráno a jej polovicu večer.

21 (KAT) Bude zapravená s olejom na platni; prinesieš ju pomiešanú a obetuješ ju na kúsky upečenú ako potravinovú obetu príjemnej vône Pánovi.
21 (ROH) Na panve s olejom sa pripraví, zarobenú ju donesieš; pečené kusy obilnej obeti budeš obetovať upokojujúcou vôňou Hospodinovi.

22 (KAT) Kňaz, ktorý bude z jeho synov pomazaný na jeho miesto, podá ju Pánovi podľa večne platného ustanovenia. Spáli sa celá,
22 (ROH) A kňaz, ktorý bude pomazaný na jeho miesto, z jeho synov, ju bude pripravovať večným ustanovením; celá bude spálená Hospodinovi.

23 (KAT) lebo každá kňazova potravinová obeta sa spáli celá, nesmie sa jesť.“
23 (ROH) A každá obilná obeť kňazova bude celá spálená; nebude sa jesť.

24 (KAT) Potom Pán hovoril Mojžišovi:
24 (ROH) A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol:

25 (KAT) „Povedz Áronovi a jeho synom: Toto sú predpisy o obete za hriech: Na mieste, kde sa zabíjajú celostné žertvy, zabíja sa aj obeta za hriech pred Pánom; je presvätá.
25 (ROH) Hovor Áronovi a jeho synom a povedz: Toto je zákon obeti za hriech. Na mieste, na ktorom sa zabíja zápalná obeť, zabije sa aj obeť za hriech pred Hospodinom. Svätosvätá je.

26 (KAT) Jesť z nej môže len kňaz, ktorý podáva obetu za hriech. A bude sa jesť na svätom mieste, v nádvorí stánku zjavenia.
26 (ROH) Kňaz, ktorý ju bude obetovať očisťujúc od hriechu, bude ju i jesť; na svätom mieste sa bude jesť, na dvore stánu shromaždenia.

27 (KAT) Každý, kto sa dotkne jej mäsa, bude zasvätený; a ak mu niečo z jej krvi striekne na šaty, tú čiastku, čo bola postriekaná, musí oprať na svätom mieste.
27 (ROH) Všetko, čo by sa dotklo jej mäsa, bude svätým, a to, čo by z jej krvi prsklo na rúcho, to, čo je poprskané, operieš na svätom mieste.

28 (KAT) Hlinenú nádobu, v ktorej sa varila, treba rozbiť. Ak je však nádoba, v ktorej sa varila, medená, treba ju vydrhnúť a vymyť vodou.
28 (ROH) A hlinená nádoba, v ktorej sa varila, sa rozbije; no, ak bola varená v medenej nádobe, nádoba sa vydrhne a oplákne vodou.

29 (KAT) Budú z nej jesť všetci mužskí príslušníci kňazstva a bude sa jesť na svätom mieste, lebo je presvätá.
29 (ROH) Ktorýkoľvek mužského pohlavia medzi kňazmi ju bude jesť. Svätosväté je.

30 (KAT) Nesmie sa však jesť nijaká obeta za hriech, z ktorej sa zanesie (niečo) krvi do stánku zjavenia; musí sa celá spáliť na ohni.
30 (ROH) Ale niktorá obeť za hriech, z ktorej krvi sa zanesie do stánu shromaždenia pokryť hriech v svätyni, nebude sa jesť; spáli sa ohňom.


Lv 6, 1-30





Verš 3
alebo ak sa niečo stratí, on to nájde a odtají, pričom ešte aj falošne prisahá pre nejaký skutok, ktorým sa človek môže prehrešiť,
Nm 5:6 - „Povedz Izraelitom: Ak sa niektorý muž alebo žena dopustí hriechu voči blížnemu, pričom sa spreneverí Pánovi a tak uvalí na seba previnenie,

Verš 14
A toto sú ustanovenia o potravinových obetách: Na oltár ich prinesú Áronovi synovia.
Nm 15:4 - tak ten, kto donesie obetný dar, nech prinesie ako potravinovú obetu desatinu efy jemnej múky, poliatej štvrtinou hinu oleja.

Verš 15
Potom jeden z nich vezme plnú hrsť jemnej múky s olejom a všetko kadidlo, ktoré patrí k potravinovej obete, a spáli to na oltári na príjemnú vôňu ako pripomienku pre Pána.
Lv 2:9 - Kňaz vezme z potravinovej obety na pripomienku a spáli to na oltári ako zápalnú obetu príjemnej vône pre Pána.

Verš 18
Budú ju jesť iba muži z Áronovho potomstva. Toto ustanovenie o Pánovom zápale je večne platné z pokolenia na pokolenie. Každý, kto sa ho dotkne, bude zasvätený.“
Ex 29:37 - Sedem dní budeš konať zmierne obrady na oltári a posväcovať ho; tak bude oltár posvätený. Každý, kto sa dotkne oltára, bude zasvätený.

Verš 26
Jesť z nej môže len kňaz, ktorý podáva obetu za hriech. A bude sa jesť na svätom mieste, v nádvorí stánku zjavenia.
Oz 4:8 - Hriechom môjho ľudu kŕmia sa a po jeho vine túžbou mrú.

Verš 30
Nesmie sa však jesť nijaká obeta za hriech, z ktorej sa zanesie (niečo) krvi do stánku zjavenia; musí sa celá spáliť na ohni.
Lv 4:5 - Potom pomazaný kňaz vezme z býčkovej krvi a zanesie do stánku zjavenia.
Heb 13:11 - Veď telá tých zvierat, ktorých krv veľkňaz vnáša do Svätyne za hriech, sa spaľujú mimo tábora.

Lv 6,8-9 - Týmto veršom začína sa v hebrejskom texte 6. hlava. Vo veršoch 8–32 sa hovorí o celostných žertvách. Uvedené predpisy sa týkajú ponajviac kňazov. Celostnú žertvu obetovali každý deň, a to ráno a v podvečer (Ex 29,38–42). Ráno sa kládla obeta celá na oltár, večer len po čiastkach. Takto horela obeta celú noc. Cez deň konali aj iné obety, nebolo treba predlžovať rannú obetu.

Lv 6,14-18 - Okrem celostnej žertvy sa denne prinášali potravinové obety (Ex 29,40 n.). O pripomienke porov. 2,2. K v. 18 pozri Ex 29,37; 30,29. O víne sa tu nehovorí, hoci aj ono sa pridávalo k celostným žertvám. Ale kňazom sa zakazovalo piť v službe akýkoľvek opojný nápoj (Lv 10,8). Zasvätený – osoby a veci, ktoré prišli do dotyku s posvätnými predmetmi vo svätyni alebo s obetou, boli sväté, zasvätené. Také veci prináležali svätyni a osoby museli sa očistiť a obetou vykúpiť (Ex 29,37).

Lv 6,19-23 - Túto obetu neskoršie, ako píše Jozef Flávius, veľkňaz prinášal denne, a to ráno a večer (Ant. Jud. III,10,7). "Synovia" Áronovi v užšom zmysle sú všetci jeho nástupci v úrade veľkňazskom, lebo len veľkňazi boli skutočne pomazaní. V širšom zmysle jeho synmi sú ostatní kňazi. Desatina efy je gomer, t. j. 3,6 litra pozri Ex 16,36.

Lv 6,24-30 - Tieto verše doplňujú predpisy o obetách za hriech (4,24.29.33). Obetné zvieratá, usmrcovali sa na severnej strane, pozri 1,1. Do hlinenej nádoby ľahko vsiakne tekutina, preto nádobu po použití zničili. Vo verši 30 sa myslí na obety za veľkňaza (4,5; 16,14) a za celý národ (4,16; 16,15), ako aj na obetu v deň zmierenia (16,27). V tých prípadoch obety prinášali aj za hriechy kňazov, preto nemali na nich podiel.