  | Kniha LevitikusBiblia - Sväté písmo(KAT - Katolícky preklad) | Lv 2, 1-16 |
1 (KAT) Ak niekto bude chcieť obetovať Pánovi potravinovú obetu, nech je jeho obetou jemná múka, poleje ju olejom a pridá kadidlo.
1 (ROH) Keby obetoval niektorý človek obetný dar obilnej obeti Hospodinovi, jeho obetným darom bude biela múka jemná, a naleje ku nej do nádoby oleja a dá ku nej kadiva.
2 (KAT) Potom ju prinesie Áronovým synom, kňazom, a jeden z nich vezme za hrsť múky poliatej olejom a všetko kadidlo, a kňaz to spáli na pripomienku na oltári ako zápalnú obetu príjemnej vône pre Pána.
2 (ROH) A donesie ju k synom Áronovým, kňazom, a vezme odtiaľ plnú svoju hrsť, z jej bielej múky jemnej a z jej oleja so všetkým jej kadivom, a kňaz bude páliť jej pamätnú obeť, kadiac, na oltári. To je ohňová obeť upokojujúcej vône Hospodinovi.
3 (KAT) Čo však z potravinovej obety zostane, bude patriť Áronovi a jeho synom ako posvätné zo zápalných obiet Pánových.
3 (ROH) A to, čo zostane z obilnej obeti, bude Áronovi a jeho synom, svätosväté je z ohňových obetí Hospodinových.
4 (KAT) Ak budeš chcieť obetovať potravinovú obetu z toho, čo sa upieklo v peci, nech sú to nekvasené, olejom zapravené chleby z jemnej múky alebo nekvasené, olejom potreté osúšky.
4 (ROH) Keby si obetoval obetný dar obilnej obeti z pečeného v peci, nech sú to nekvasené koláče z bielej múky jemnej, zamiesené v oleji, a nekvasené osúchy tenké, pomastené olejom.
5 (KAT) Ak bude tvoja obeta potravinovou obetou z toho, čo bolo upečené na platni, nech je z jemnej múky, zapravená olejom, bez kvasu.
5 (ROH) A keď bude tvoj obetný dar obilnou obeťou na panvici, vtedy to bude biela múka jemná, zamiesená v oleji, nekvasená.
6 (KAT) Polámeš ju na kúsky a poleješ ju olejom. To je potravinová obeta.
6 (ROH) Polámeš ju na kusy a naleješ na ňu oleja. To je obilná obeť.
7 (KAT) Ak bude tvoja obeta z toho, čo sa pripravilo v hrnci, nech je z jemnej múky a zaprávaná olejom.
7 (ROH) A jestli bude tvoj obetný dar obilnou obeťou, pripravenou v nádobe na varenie, pripraví sa z bielej múky jemnej v oleji.
8 (KAT) Potravinovú obetu pripravenú na tento spôsob, donesieš potom Pánovi a odovzdáš ju kňazovi, aby ju položil na oltár.
8 (ROH) A donesieš obilnú obeť, ktorá sa pripraví z tých vecí, Hospodinovi, a oddáš ju kňazovi, ktorý ju zanesie k oltáru.
9 (KAT) Kňaz vezme z potravinovej obety na pripomienku a spáli to na oltári ako zápalnú obetu príjemnej vône pre Pána.
9 (ROH) A kňaz vezme z obilnej obeti jej pamätnú obeť a kadiac bude páliť na oltári. To bude ohňová obeť upokojujúcej vône Hospodinovi.
10 (KAT) Čo však z potravinovej obety zostane, bude patriť Áronovi a jeho synom ako posvätné zo zápalných obiet Pánových.
10 (ROH) A to, čo zostane z obilnej obeti, bude Áronovi a jeho synom; svätosväté je z ohňových obetí Hospodinových.
11 (KAT) Nijaká obeta, ktorú prinesieš Pánovi, nesmie byť zaprávaná kvasom, lebo nič z kvasu ani z medu nesmiete spáliť na zápalnú obetu Pánovi.
11 (ROH) Niktorá obilná obeť, ktorú budete obetovať Hospodinovi, nebude pripravená z kvaseného, lebo nijakého kvasu ani nijakého medu nebudete kadiac obetovať ohňovou obeťou Hospodinovi.
12 (KAT) Môžete to priniesť Pánovi ako dary z prvotín, ale na oltár ako príjemná vôňa sa dostať nesmú!
12 (ROH) Prvotinovým darom obetným ich budete obetovať Hospodinovi, ale na oltári toho nebudú obetovať na upokojujúcu vôňu.
13 (KAT) Každý obetný dar potravinovej obety posolíš soľou a nikdy nesmie chybovať soľ zmluvy s tvojím Bohom pri tvojich potravinových obetách. Každú svoju obetu budeš prinášať so soľou.
13 (ROH) A každý obetný dar svojej obilnej obeti osolíš soľou, ani neučiníš toho, aby voľakedy chýbala soľ smluvy tvojho Boha s tvojej obilnej obeti. Pri každom svojom obetnom dare budeš obetovať i soľ.
14 (KAT) Keď budeš prinášať potravinovú obetu Pánovi z prvotín plodín, rozdrvíš zrno dozrievajúcich klasov, upražených na ohni, a prinesieš ako potravinovú obetu zo svojich prvotín.
14 (ROH) A keď budeš obetovať Hospodinovi obilnú obeť prvých plodín, vtedy budeš obetovať klas, pražený na ohni, drvené z plodu na poli, obilnú to obeť svojich prvých plodín.
15 (KAT) Na to naleješ oleja a pridáš kadidla. To je potravinová obeta.
15 (ROH) A dáš ku nej do nádoby oleja a priložíš ku nej kadiva. To je obilná obeť.
16 (KAT) A kňaz spáli niečo z rozdrveného zrna a z oleja a všetko kadidlo na ohni ako pripomienku pre Pána.
16 (ROH) A kňaz bude kadiac páliť jej pamätnú obeť, ktorá bude z jej drveného a z jej oleja so všetkým jej kadivom. To bude ohňová obeť Hospodinovi.
| | | Lv 2, 1-16 |
Verš 1
Ak niekto bude chcieť obetovať Pánovi potravinovú obetu, nech je jeho obetou jemná múka, poleje ju olejom a pridá kadidlo.
Lv 6:14 - A toto sú ustanovenia o potravinových obetách: Na oltár ich prinesú Áronovi synovia.
Lv 9:17 - Nato obetoval potravinovú obetu, vzal z nej plnú hrsť a spálil to na oltári mimo raňajšej celostnej žertvy.
Nm 15:4 - tak ten, kto donesie obetný dar, nech prinesie ako potravinovú obetu desatinu efy jemnej múky, poliatej štvrtinou hinu oleja.
Verš 2
Potom ju prinesie Áronovým synom, kňazom, a jeden z nich vezme za hrsť múky poliatej olejom a všetko kadidlo, a kňaz to spáli na pripomienku na oltári ako zápalnú obetu príjemnej vône pre Pána.
Lv 6:15 - Potom jeden z nich vezme plnú hrsť jemnej múky s olejom a všetko kadidlo, ktoré patrí k potravinovej obete, a spáli to na oltári na príjemnú vôňu ako pripomienku pre Pána.
Verš 3
Čo však z potravinovej obety zostane, bude patriť Áronovi a jeho synom ako posvätné zo zápalných obiet Pánových.
Lv 10:12 - Potom povedal Mojžiš Áronovi a jeho synom Eleazarovi a Itamarovi, ktorí ešte ostali: „Vezmite potravinovú obetu, ktorá ostala z Pánovej zápalnej obety, a zjedzte ju bez kvasu pri oltári, veď je presvätá.
Verš 13
Každý obetný dar potravinovej obety posolíš soľou a nikdy nesmie chybovať soľ zmluvy s tvojím Bohom pri tvojich potravinových obetách. Každú svoju obetu budeš prinášať so soľou.
Mk 9:49 - Lebo každý bude ohňom solený.
Lv 2,1 - Nekrvavé obety pridávali sa k celostným žertvám, tvorili však aj osobitné samostatné obety, a to v deň svätenia kňazov (6,19 n.), nekrvavou obetou bola "obeta zo žiarlivosti" (Nm 5,15), a keď bol obetujúci chudobný, tak mohol priniesť ako obetu za hriech aj nekrvavú obetu (Lv 5,11).
Lv 2,2 - Na pripomienku, hebr. azkárá, je tá časť nekrvavej (suchej) obety, ktorá sa spaľovala na oltári. Preto sa volá pripomienkou, že pripomína Pánovi toho, kto obetuje, aby mu bol naklonený a milostivý. Iní to prekladajú slovami "voňavá časť", časť, pôsobiaca Pánovi vôňu, pretože ostatné čiastky sa nespaľovali (2,9; 5,12; 6,15; 24,7).
Lv 2,3 - "Posvätné" boli len tie časti obiet, ktoré mohli jedávať iba mužskí z rodiny Áronovej, a to na posvätnom mieste, teda v nádvorí svätyne. Boli to kňazské podiely z obety za hriech (6,18.22; 10,17) a z obety za spreneveru (7,1.6; 14,13). Posvätnými neboli čiastky z obiet pokojných; z týchto mohli jesť všetci členovia kňazských rodín, a to aj doma (10,12–14).
Lv 2,11 - Kysnuté chleby alebo med nesmeli obetovať, lebo kvas mení prirodzenú povahu daru (1 Kor 5,8; Gal 5,9). Kysnuté chleby mohli obetovať ako prvotiny úrody (7,13; 23,17; 2 Krn 31,5).
Lv 2,13 - Soľ sa používala sprvoti len pri suchých obetách, neskoršie sa tento zvyk rozšíril aj na obety krvavé (Mk 9,49). Jedenie soli s chlebom naznačuje vzájomný priateľský pomer, teda soľ je znakom priateľstva. Soľ najmä pri uzavieraní zmlúv hrala dôležitú úlohu. Volala sa aj "soľou zmluvy".
