výhody registrácie

Kniha Levitikus

Biblia - Sväté písmo

(HEM - Hebrejský - Moderný)

Lv 17, 1-16

1 (HEM) וידבר יהוה אל משה לאמר׃
1 (ROH) A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol:

2 (HEM) דבר אל אהרן ואל בניו ואל כל בני ישראל ואמרת אליהם זה הדבר אשר צוה יהוה לאמר׃
2 (ROH) Hovor Áronovi a jeho synom i všetkým synom Izraelovým a povieš im: Toto je vec, ktorú prikázal Hospodin povediac:

3 (HEM) איש איש מבית ישראל אשר ישחט שור או כשב או עז במחנה או אשר ישחט מחוץ למחנה׃
3 (ROH) Ktokoľvek z domu Izraelovho, kto by zabil vola alebo ovcu alebo kozu v tábore, alebo kto by zabil vonku za táborom,

4 (HEM) ואל פתח אהל מועד לא הביאו להקריב קרבן ליהוה לפני משכן יהוה דם יחשב לאיש ההוא דם שפך ונכרת האיש ההוא מקרב עמו׃
4 (ROH) a nedoviedol by toho ku dveriam stánu shromaždenia, aby obetoval obetný dar Hospodinovi pred príbytkom Hospodinovým, za krv sa to bude počítať tomu človekovi; vylial krv, a ten človek bude vyťatý z prostredku svojho ľudu,

5 (HEM) למען אשר יביאו בני ישראל את זבחיהם אשר הם זבחים על פני השדה והביאם ליהוה אל פתח אהל מועד אל הכהן וזבחו זבחי שלמים ליהוה אותם׃
5 (ROH) nato, aby synovia Izraelovi dovádzali svoje bitné obeti, ktoré obetujú na šírom poli, aby ich dovádzali Hospodinovi ku dveriam stánu shromaždenia, ku kňazovi, a budú ich obetovať Hospodinovi bitnými obeťmi pokojnými.

6 (HEM) וזרק הכהן את הדם על מזבח יהוה פתח אהל מועד והקטיר החלב לריח ניחח ליהוה׃
6 (ROH) A kňaz pokropí krvou na oltár Hospodinov pri dveriach stánu shromaždenia a bude kadiac páliť tuk na upokojujúcu vôňu Hospodinovi.

7 (HEM) ולא יזבחו עוד את זבחיהם לשעירם אשר הם זנים אחריהם חקת עולם תהיה זאת להם לדרתם׃
7 (ROH) A nebudú viacej obetovať svojich bitných obetí capom-démonom, za ktorými smilnia. To im bude večným ustanovením po ich pokoleniach.

8 (HEM) ואלהם תאמר איש איש מבית ישראל ומן הגר אשר יגור בתוכם אשר יעלה עלה או זבח׃
8 (ROH) A preto im povieš: Ktokoľvek z domu Izraelovho alebo i z pohostínov, kto pohostíni medzi nimi, kto by obetoval zápalnú obeť alebo bitnú obeť

9 (HEM) ואל פתח אהל מועד לא יביאנו לעשות אתו ליהוה ונכרת האיש ההוא מעמיו׃
9 (ROH) a nedoviedol by jej ku dveriam stánu shromaždenia, aby ju obetoval Hospodinovi, ten človek bude vyťatý zo svojho ľudu.

10 (HEM) ואיש איש מבית ישראל ומן הגר הגר בתוכם אשר יאכל כל דם ונתתי פני בנפש האכלת את הדם והכרתי אתה מקרב עמה׃
10 (ROH) A ktokoľvek z domu Izraelovho alebo i z pohostínov, kto pohostíni medzi nimi, kto by jedol nejakú krv, proti takej duši, ktorá by jedla krv, obrátim svoju tvár a vytnem ju zprostred jej ľudu,

11 (HEM) כי נפש הבשר בדם הוא ואני נתתיו לכם על המזבח לכפר על נפשתיכם כי הדם הוא בנפש יכפר׃
11 (ROH) lebo duša tela je v krvi, a ja som vám ju dal na oltár pokryť ňou hriech na vašich dušiach, lebo práve krv pokrýva hriech na duši.

12 (HEM) על כן אמרתי לבני ישראל כל נפש מכם לא תאכל דם והגר הגר בתוככם לא יאכל דם׃
12 (ROH) Preto som povedal synom Izraelovým: Niktorá duša z vás nebude jesť krvi, ani pohostín, ktorý pohostíni medzi vami, nebude jesť krvi.

13 (HEM) ואיש איש מבני ישראל ומן הגר הגר בתוכם אשר יצוד ציד חיה או עוף אשר יאכל ושפך את דמו וכסהו בעפר׃
13 (ROH) A ktokoľvek zo synov Izraelových alebo i z pohostínov, kto pohostíni medzi nimi, kto by ulovil nejaké zviera alebo vtáka, ktorý sa jie, a keď vyleje jeho krv, pokryje ju zemou.

14 (HEM) כי נפש כל בשר דמו בנפשו הוא ואמר לבני ישראל דם כל בשר לא תאכלו כי נפש כל בשר דמו הוא כל אכליו יכרת׃
14 (ROH) Lebo dušou jakéhokoľvek tela je jeho krv v jeho duši. Preto som povedal synom Izraelovým: Nebudete jesť krvi niktorého tela, lebo dušou ktoréhokoľvek tela je jeho krv: ktokoľvek by ju jedol, bude vyťatý.

15 (HEM) וכל נפש אשר תאכל נבלה וטרפה באזרח ובגר וכבס בגדיו ורחץ במים וטמא עד הערב וטהר׃
15 (ROH) A každá duša, ktorá by jedla zdochlinu alebo roztrhané zverou, už či by to bol zrodený doma a či pohostín, operie svoje rúcho, umyje sa vodou a bude nečistý až do večera a potom bude čistý.

16 (HEM) ואם לא יכבס ובשרו לא ירחץ ונשא עונו׃
16 (ROH) A keby neopral a svojho tela by neumyl, ponesie svoju neprávosť.


Lv 17, 1-16





Verš 10
ואיש איש מבית ישראל ומן הגר הגר בתוכם אשר יאכל כל דם ונתתי פני בנפש האכלת את הדם והכרתי אתה מקרב עמה׃
Gn 9:4 - אך בשר בנפשו דמו לא תאכלו׃
Lv 3:17 - חקת עולם לדרתיכם בכל מושבתיכם כל חלב וכל דם לא תאכלו׃
Lv 7:27 - כל נפש אשר תאכל כל דם ונכרתה הנפש ההוא מעמיה׃
Lv 19:26 - לא תאכלו על הדם לא תנחשו ולא תעוננו׃
Dt 12:16 - רק הדם לא תאכלו על הארץ תשפכנו כמים׃
Dt 12:23 - רק חזק לבלתי אכל הדם כי הדם הוא הנפש ולא תאכל הנפש עם הבשר׃
1Sam 14:33 - ויגידו לשאול לאמר הנה העם חטאים ליהוה לאכל על הדם ויאמר בגדתם גלו אלי היום אבן גדולה׃

Verš 14
כי נפש כל בשר דמו בנפשו הוא ואמר לבני ישראל דם כל בשר לא תאכלו כי נפש כל בשר דמו הוא כל אכליו יכרת׃
Gn 9:4 - אך בשר בנפשו דמו לא תאכלו׃

Verš 6
וזרק הכהן את הדם על מזבח יהוה פתח אהל מועד והקטיר החלב לריח ניחח ליהוה׃
Ex 29:18 - והקטרת את כל האיל המזבחה עלה הוא ליהוה ריח ניחוח אשה ליהוה הוא׃
Lv 4:31 - ואת כל חלבה יסיר כאשר הוסר חלב מעל זבח השלמים והקטיר הכהן המזבחה לריח ניחח ליהוה וכפר עליו הכהן ונסלח לו׃

Verš 15
וכל נפש אשר תאכל נבלה וטרפה באזרח ובגר וכבס בגדיו ורחץ במים וטמא עד הערב וטהר׃
Ex 22:31 - ואנשי קדש תהיון לי ובשר בשדה טרפה לא תאכלו לכלב תשלכון אתו׃
Lv 11:40 - והאכל מנבלתה יכבס בגדיו וטמא עד הערב והנשא את נבלתה יכבס בגדיו וטמא עד הערב׃
Ez 44:31 - כל נבלה וטרפה מן העוף ומן הבהמה לא יאכלו הכהנים׃

Lv 17,1 - V tejto hlave uvádzajú sa predpisy o zabíjaní zvierat, určených na súkromnú spotrebu. Lenže predpisy sa týkajú iba takých zvierat, ktoré by sa mohli aj obetovať, teda zvierat čistých a bezchybných. Chybné zvieratá mohli sa zabíjať kdekoľvek. Miesto zabíjania sa určuje v stánkovom nádvorí, a to na celý čas putovania po púšti. Dôvodom tohto sústredenia bolo, aby Izraeliti neobetovali "viac kozím besom" (v. 7), démonom, ktorí vládli púšťou. Aj podľa Joz 24,18. Izraeliti za cesty púšťou boli naklonení k modloslužbe. A takto, keď každé zviera, ktoré sa mohlo obetovať prípadne aj modlám, muselo sa zabíjať na severnej strane oltára celostných žertiev, odnímala sa nielen príležitosť, ale aj možnosť súkromne obetovať démonom. Tento zákon sa mohol zachovávať len vtedy, keď Izraeliti bývali akosi spolu, teda len na púšti, keď sa zhromažďovali okolo svätostánku. Neskoršie sa tento zákon zrušil (Dt 12,6.7.11.12.15).

Lv 17,7 - S ktorými ste smilnili, porov. Ex 34,16. Úcta k modlám sa považuje za spreneveru voči Pánovi. Vzťah Boha k Izraelu v Písme symbolicky sa vyjadruje akoby manželskou zmluvou. Preto nevernosť voči Pánovi považuje sa za manželskú neveru.

Lv 17,10 - Krv, ako podstatná podmienka života a prejav života, patrí výlučne Bohu, Pánovi života. Zákaz jesť krv bol daný už Gn 9,4 a opakuje sa veľmi často (Lv 3,17; 7,26.27; 19,26; Dt 12,16.23; 15,23). "Duša živočícha je v krvi", čiže krv je podmienkou živočíšneho života, pretože bez krvi niet vo zvieratách života, a zviera, keď stratí krv, stratí pohyb a život. Boh si však vyhradil krv pre seba; ľudia môžu krv zabitých zvierat len vylievať k oltáru, aby ňou zmierili Boha za prečiny, ktoré by mali zmyť svojou vlastnou krvou.

Lv 17,13 - Boh, Pán života, vyhradzuje si krv nielen tých zvierat, čo sa prinášajú na obetu, ale aj krv všetkých zvierat vôbec. Krv sa musí vyliať na zem, aby sa nezneužila a neznesvätila.

Lv 17,14 - Bude vyhubený, vylúčený, vyobcovaný z pospolitosti Izraela (Gn 17,14; v. 4.9.10).