  | ŽalmyBiblia - Sväté písmo(KAT - Katolícky preklad) | Ž 144, 1-15 |
1 (KAT) Od Dávida. Nech je zvelebený Pán, môj ochranca, čo učí moje ruky zápasiť a moje prsty bojovať.
1 (ROH) Požehnaný Hospodin, moja skala, ktorý učí moje ruky bitke, moje prsty boju,
2 (KAT) On je ku mne milosrdný a dodáva mi odvahy, on je moje útočište a môj osloboditeľ; on je moja záštita, na ktorú sa spolieham; on mi podrobuje môj ľud.
2 (ROH) moja milosť a môj hrad, moja vysoká veža, môj vysloboditeľ, môj štít; k nemu sa utiekam, ktorý mi podmaňuje môj ľud.
3 (KAT) Pane, čože je človek, že sa k nemu priznávaš, a syn človeka, že myslíš na neho?
3 (ROH) Hospodine, čo je človek, že ho znáš, a syn smrteľného človeka, že ho za čosi máš?!
4 (KAT) Preludu sa človek podobá, jeho dni sú ako letiaci tieň.
4 (ROH) Človek je podobný márnosti; jeho dni sú jako tieň, ktorý ta ide.
5 (KAT) Pane, zníž nebesia a zostúp z nich; dotkni sa vrchov a budú chrliť dym.
5 (ROH) Hospodine, nakloň svoje nebesia a sostúp; dotkni sa vrchov, a budú sa kúriť.
6 (KAT) Zablýskaj bleskom a rozpráš nepriateľov; vypusť šípy a vydes ich.
6 (ROH) Zablýskaj bleskom hromu a rozptýľ ich! Pošli svoje strely a predes ich!
7 (KAT) Vystri ruku z výsosti; vytrhni ma a vysloboď z prívalov, z rúk cudzincov;
7 (ROH) Vystri svoje ruky s výsosti, vysloboď ma a vytrhni z veľkých vôd, z ruky cudzozemcov,
8 (KAT) ich ústa luhajú a ich pravica je krivoprísažná.
8 (ROH) ktorých ústa hovoria márnosť, a ich pravica je pravicou lži.
9 (KAT) Bože, novú pieseň ti zaspievam; zahrám ti na desaťstrunovej citare.
9 (ROH) Bože, budem ti spievať novú pieseň; pri harfe o desiatich strunách ti budem spievať žalmy,
10 (KAT) Ty pomáhaš kráľom, ty zachraňuješ svojho sluhu Dávida pred mečom záhuby.
10 (ROH) tebe, ktorý dávaš kráľom spasenie, ktorý vyslobodzuješ Dávida, svojho služobníka, od zlého meča.
11 (KAT) Vytrhni ma a vysloboď z rúk cudzincov. Ich ústa luhajú, ich pravica je krivoprísažná.
11 (ROH) Vysloboď ma a vytrhni z ruky cudzozemcov, ktorých ústa hovoria márnosť, a ktorých pravica je pravicou lži,
12 (KAT) Naši synovia nech sú ako mládniky, čo vyrastajú v mladistvej sile. Naše dcéry nech sú sťa stĺpy nárožné, kresané ako kvádre chrámové.
12 (ROH) aby boli naši synovia ako rastúce štepy podarené vo svojej mladosti, naše dcéry jako uholné stĺpy, krásne tesané, vzoru chrámu;
13 (KAT) Naše sýpky nech sú plné, nech je v nich hojnosť všetkých plodov. Našich oviec nech sú nesčíselné tisíce na našich nivách;
13 (ROH) aby naše komory boly plné a vydávaly potravu rôzneho druhu; naše stádo aby rodilo na tisíce, na desaťtisíce na našich poliach.
14 (KAT) náš statok nech je vypasený. Nech niet trhlín na hradbách ani vyhnanstva, ani náreku na našich uliciach.
14 (ROH) Naše voly nech sú naložené; nech nie je nepriateľského vpádu ani výpadu, ani nech nie je kvílenia na našich uliciach.
15 (KAT) Blažený ľud, ktorému sa tak vodí; blažený ľud, ktorého Bohom je Pán.
15 (ROH) Blahoslavený ľud, ktorému sa tak deje; blahoslavený ľud, ktorému je Hospodin Bohom!
| | | Ž 144, 1-15 |
Verš 1
Od Dávida. Nech je zvelebený Pán, môj ochranca, čo učí moje ruky zápasiť a moje prsty bojovať.
2Sam 22:35 - Ruky mi na boj vycvičil a moje ramená napínajú luk kovový.
Ž 18:34 - Mojím nohám dal rýchlosť jeleňa a postavil ma na výšinu.
Verš 2
On je ku mne milosrdný a dodáva mi odvahy, on je moje útočište a môj osloboditeľ; on je moja záštita, na ktorú sa spolieham; on mi podrobuje môj ľud.
2Sam 22:48 - Bože, ty si ma poveril odplatou a podmanil si mi národy;
Ž 18:47 - Nech žije Pán, nech je zvelebený môj Záchranca, nech je vyvýšený Boh, moja spása.
Verš 3
Pane, čože je človek, že sa k nemu priznávaš, a syn človeka, že myslíš na neho?
Jób 7:17 - Čože je človek, že si ho tak všímaš, že mávaš toľkú starosť o neho,
Ž 8:4 - Keď hľadím na nebesia, dielo tvojich rúk, na mesiac a na hviezdy, ktoré si ty stvoril:
Ž 31:7 - Nenávidíš tých, čo si ctia márne modly; ale ja dúfam v Pána.
Heb 2:6 - Tak svedčí ktosi na ktoromsi mieste: „Čože je človek, že naň pamätáš, a syn človeka, že sa ho ujímaš?
Verš 4
Preludu sa človek podobá, jeho dni sú ako letiaci tieň.
Ž 39:5 - A môj jazyk preriekol: „Daj mi poznať, Pane, môj koniec i aký je ešte počet mojich dní; nech si uvedomím, aký je krátky môj život.“
Ž 62:9 - Dúfajte v neho, ľudia, v každom čase, pred ním si srdce otvorte; Boh je naše útočište.
Jób 8:9 - My včerajší sme iba a nevedomí, naše zemské dni sú sťaby tieň.
Jób 14:2 - jak keď kvet pučí, vzápätí však vädne, jak keď tieň beží, nezastaví sa.
Ž 102:11 - to pre tvoj hnev a výčitky, lebo ty si ma najprv vyzdvihol a potom odsotil.
Verš 5
Pane, zníž nebesia a zostúp z nich; dotkni sa vrchov a budú chrliť dym.
Ž 18:9 - Dym sa mu valil z nozdier a spaľujúci oheň z jeho úst, vyletúvali z neho žeravé uhlíky.
Ž 18:7 - V úzkosti som vzýval Pána a volal som ku svojmu Bohu. Zo svojho chrámu počul môj hlas a moje volanie pred jeho tvárou preniklo k jeho sluchu.
Ž 104:32 - Pozrie sa na zem a rozochvieva ju, dotkne sa vrchov a ony chrlia dym.
Verš 6
Zablýskaj bleskom a rozpráš nepriateľov; vypusť šípy a vydes ich.
2Sam 22:8 - Zem sa pohýbala a zachvela; nebesia sa otriasli a pohli v základoch, lebo vzplanul hnevom.
Ž 18:14 - Pán z neba zahrmel a zaznel hlas Najvyššieho: ľadovec a žeravé uhlie.
1Sam 7:10 - Kým totiž Samuel prinášal obetu, Filištínci nastúpili do boja proti Izraelitom. Ale Pán zahrmel v ten deň veľkým dunením nad Filištíncami a podesil ich, takže Izraelitom podľahli.
Z 144 - Prvá časť žalmu (1-11) je poskladaná z iných žalmov, najmä z 8, 18, 33, 104.
Z 144,1-2 - Kráľ Dávid je pred bojom. Vie však, že ak Pán nebude pomáhať a ak on nezlomí nepriateľa, všetko úsilie by bolo daromné.
Z 144,5-6 - Dúfa, že Pán mimoriadnym spôsobom zasiahne na ochranu svojho ľudu. Má sa to stať za pomoci búrky, v ktorej Pán prejavoval svoju moc a hrôzu.
Z 144,7 - Prívaly, veľké vody sú vo Svätom písme symbolom veľkého nebezpečenstva (Ž 18,17).
Z 144,8 - "Krivoprísažná pravica", pars pro toto, označuje tých, čo falošne a skrivodlivo prisahali. Pri prísahe zdvíhali pravú ruku (Ž 137,5).
Z 144,12-15 - Žalmista prosí o požehnanie, pokoj a blahobyt pre svoj národ.
