  | ŽalmyBiblia - Sväté písmo(ECAV - Evanjelický preklad) | Ž 144, 1-15 |
1 Ž 144, 1 Dávidov.Požehnaný je Hospodin, moja skala, ktorý moje ruky učí boju, prsty vojne; 2 Ž 144, 2 moja milosť a moja pevnosť, môj hrad, môj vysloboditeľ, môj štít; k Nemu sa utiekam; On mi podmaňuje môj ľud. 3 Ž 144, 3 Ó Hospodine, čo je človek, že sa k nemu priznávaš? Čo dieťa človeka, že si ho vážiš? 4 Ž 144, 4 Človek je podobný vánku, jeho dni sú ako letiaci tieň. 5 Ž 144, 5 Ó Hospodine, nakloň svoje nebesá a zostúp, dotkni sa vrchov, aby dymili! 6 Ž 144, 6 Srš blýskavicou a rozptýľ ich; zošli svoje šípy a zaplaš ich! 7 Ž 144, 7 Vystri svoje ruky z výšin, zachráň ma a vytrhni z veľkých vôd, z rúk cudzincov, 8 Ž 144, 8 ktorých ústa márnosť vravia, ktorých pravica je klamná pravica. 9 Ž 144, 9 Novú pieseň Ti budem spievať, Bože, na desaťstrunovej harfe chcem Ti hrať. 10 Ž 144, 10 Ty dávaš pomoc kráľom a zachraňuješ svojho služobníka Dávida. Pred mečom zlovestným 11 Ž 144, 11 zachráň ma; vytrhni ma z rúk cudzincov! Ich ústa vravia márnosť, ich pravica je klamná pravica. 12 Ž 144, 12 Nech sú synovia naši vo svojej mladosti ako pestované štepy a naše dcéry ako stĺpy tesané v slohu chrámovom. 13 Ž 144, 13 Naše sypárne sú plné a vydávajú hojné zásoby. Naše ovce sa množia na tisíce, na desaťtisíce po našich stráňach. 14 Ž 144, 14 Náš dobytok nech je plodný. Nech nieto nehody ani hynutia, ani náreku na našich uliciach! 15 Ž 144, 15 Blahoslavený je ľud, ktorému sa takto vedie. Blahoslavený je ľud, ktorému Bohom je Hospodin!
| | | Ž 144, 1-15 |
Verš 1
Dávidov.Požehnaný je Hospodin, moja skala, ktorý moje ruky učí boju, prsty vojne;
2Sam 22:35 - Moje ruky učí boju a moje ramená napínať bronzový luk.
Ž 18:34 - On dal mi nohy jelenie a postavil ma na výšiny.
Verš 2
moja milosť a moja pevnosť, môj hrad, môj vysloboditeľ, môj štít; k Nemu sa utiekam; On mi podmaňuje môj ľud.
2Sam 22:48 - Boh, ktorý dožičí mi pomstu, podmaňuje mi národy.
Ž 18:47 - Hospodin žije! Požehnaná moja skala! Vyvýšený je Boh mojej spásy.
Verš 3
Ó Hospodine, čo je človek, že sa k nemu priznávaš? Čo dieťa človeka, že si ho vážiš?
Jób 7:17 - Čo je človek, že si ho tak veľmi ceníš, že mu venuješ pozornosť?
Ž 8:4 - Keď hľadím na Tvoje nebesá, na dielo Tvojich prstov, na mesiac a hviezdy, ktoré si upevnil:
Ž 31:7 - Nenávidím ctiteľov ničomných modiel, lebo ja v Hospodina dúfam.
Heb 2:6 - Veď ktosi svedčí niekde, keď hovorí: Čože je človek, že naňho pamätáš? A čo Syn človeka, že sa oňho staráš?
Verš 4
Človek je podobný vánku, jeho dni sú ako letiaci tieň.
Ž 39:5 - Hospodine, daj mi poznať, že skonať musím, a ako je môj život vymeraný, aby som vedel, aký som pominuteľný!
Ž 62:9 - Dúfajte v Neho, ľudia, v každom čase; vylievajte si pred Ním srdce! Boh je naším útočiskom. Sela.
Jób 8:9 - Lebo my sme len včerajší a nič nevieme, lebo naše dni sú len tieň na zemi.
Jób 14:2 - Vypučí ako kvet a zvädne, mizne ako tieň a nemá stálosť.
Ž 102:11 - pre Tvoj hnev, pre Tvoju prchkosť; lebo si ma zodvihol a odvrhol.
Verš 5
Ó Hospodine, nakloň svoje nebesá a zostúp, dotkni sa vrchov, aby dymili!
Ž 18:9 - Dym sa Mu valil z nozdier, zžieravý oheň z Jeho úst, žeravé uhlíky blčali z Neho.
Ž 18:7 - V úzkosti svojej som volal na Hospodina, kričal som na svojho Boha; zo svojho chrámu počul hlas môj a môj krik pred Ním prenikol Mu k ušiam.
Ž 104:32 - Keď pozrie na zem, tá sa chveje; dotkne sa vrchov, tie vydávajú dym.
Verš 6
Srš blýskavicou a rozptýľ ich; zošli svoje šípy a zaplaš ich!
2Sam 22:8 - Tu pohla sa a zatriasla sa zem a zachveli sa nebies základy a zatriasli sa, lebo vzplanul hnevom.
Ž 18:14 - Hospodin zahrmel na nebi. Najvyšší vydal svoj hlas, kamenec, uhlie ohnivé.
1Sam 7:10 - Keď Samuel obetoval spaľovanú obeť, Filištínci sa priblížili do boja proti Izraelcom. Ale Hospodin zahrmel v ten deň veľkým dunením nad Filištíncami a predesil ich, takže utrpeli porážku od Izraela.
Z 144 - Prvá časť žalmu (1-11) je poskladaná z iných žalmov, najmä z 8, 18, 33, 104.
Z 144,1-2 - Kráľ Dávid je pred bojom. Vie však, že ak Pán nebude pomáhať a ak on nezlomí nepriateľa, všetko úsilie by bolo daromné.
Z 144,5-6 - Dúfa, že Pán mimoriadnym spôsobom zasiahne na ochranu svojho ľudu. Má sa to stať za pomoci búrky, v ktorej Pán prejavoval svoju moc a hrôzu.
Z 144,7 - Prívaly, veľké vody sú vo Svätom písme symbolom veľkého nebezpečenstva (Ž 18,17).
Z 144,8 - "Krivoprísažná pravica", pars pro toto, označuje tých, čo falošne a skrivodlivo prisahali. Pri prísahe zdvíhali pravú ruku (Ž 137,5).
Z 144,12-15 - Žalmista prosí o požehnanie, pokoj a blahobyt pre svoj národ.
