Verš 1
Od Dávida. Nech je zvelebený Pán, môj ochranca, čo učí moje ruky zápasiť a moje prsty bojovať.
2Sam 22:35 - Ruky mi na boj vycvičil a moje ramená napínajú luk kovový.
Ž 18:34 - Mojím nohám dal rýchlosť jeleňa a postavil ma na výšinu.
Verš 2
On je ku mne milosrdný a dodáva mi odvahy, on je moje útočište a môj osloboditeľ; on je moja záštita, na ktorú sa spolieham; on mi podrobuje môj ľud.
2Sam 22:48 - Bože, ty si ma poveril odplatou a podmanil si mi národy;
Ž 18:47 - Nech žije Pán, nech je zvelebený môj Záchranca, nech je vyvýšený Boh, moja spása.
Verš 3
Pane, čože je človek, že sa k nemu priznávaš, a syn človeka, že myslíš na neho?
Jób 7:17 - Čože je človek, že si ho tak všímaš, že mávaš toľkú starosť o neho,
Ž 8:4 - Keď hľadím na nebesia, dielo tvojich rúk, na mesiac a na hviezdy, ktoré si ty stvoril:
Ž 31:7 - Nenávidíš tých, čo si ctia márne modly; ale ja dúfam v Pána.
Heb 2:6 - Tak svedčí ktosi na ktoromsi mieste: „Čože je človek, že naň pamätáš, a syn človeka, že sa ho ujímaš?
Verš 4
Preludu sa človek podobá, jeho dni sú ako letiaci tieň.
Ž 39:5 - A môj jazyk preriekol: „Daj mi poznať, Pane, môj koniec i aký je ešte počet mojich dní; nech si uvedomím, aký je krátky môj život.“
Ž 62:9 - Dúfajte v neho, ľudia, v každom čase, pred ním si srdce otvorte; Boh je naše útočište.
Jób 8:9 - My včerajší sme iba a nevedomí, naše zemské dni sú sťaby tieň.
Jób 14:2 - jak keď kvet pučí, vzápätí však vädne, jak keď tieň beží, nezastaví sa.
Ž 102:11 - to pre tvoj hnev a výčitky, lebo ty si ma najprv vyzdvihol a potom odsotil.
Verš 5
Pane, zníž nebesia a zostúp z nich; dotkni sa vrchov a budú chrliť dym.
Ž 18:9 - Dym sa mu valil z nozdier a spaľujúci oheň z jeho úst, vyletúvali z neho žeravé uhlíky.
Ž 18:7 - V úzkosti som vzýval Pána a volal som ku svojmu Bohu. Zo svojho chrámu počul môj hlas a moje volanie pred jeho tvárou preniklo k jeho sluchu.
Ž 104:32 - Pozrie sa na zem a rozochvieva ju, dotkne sa vrchov a ony chrlia dym.
Verš 6
Zablýskaj bleskom a rozpráš nepriateľov; vypusť šípy a vydes ich.
2Sam 22:8 - Zem sa pohýbala a zachvela; nebesia sa otriasli a pohli v základoch, lebo vzplanul hnevom.
Ž 18:14 - Pán z neba zahrmel a zaznel hlas Najvyššieho: ľadovec a žeravé uhlie.
1Sam 7:10 - Kým totiž Samuel prinášal obetu, Filištínci nastúpili do boja proti Izraelitom. Ale Pán zahrmel v ten deň veľkým dunením nad Filištíncami a podesil ich, takže Izraelitom podľahli.
Z 144 - Prvá časť žalmu (1-11) je poskladaná z iných žalmov, najmä z 8, 18, 33, 104.
Z 144,1-2 - Kráľ Dávid je pred bojom. Vie však, že ak Pán nebude pomáhať a ak on nezlomí nepriateľa, všetko úsilie by bolo daromné.
Z 144,5-6 - Dúfa, že Pán mimoriadnym spôsobom zasiahne na ochranu svojho ľudu. Má sa to stať za pomoci búrky, v ktorej Pán prejavoval svoju moc a hrôzu.
Z 144,7 - Prívaly, veľké vody sú vo Svätom písme symbolom veľkého nebezpečenstva (Ž 18,17).
Z 144,8 - "Krivoprísažná pravica", pars pro toto, označuje tých, čo falošne a skrivodlivo prisahali. Pri prísahe zdvíhali pravú ruku (Ž 137,5).
Z 144,12-15 - Žalmista prosí o požehnanie, pokoj a blahobyt pre svoj národ.
