Verš 3
Jeho svätým menom sa honoste; nech sa radujú srdcia tých, čo hľadajú Pána.
Ž 34:2 - Pána chcem velebiť v každom čase, moje ústa budú ho vždy chváliť.
Verš 38
I zaradoval sa Egypt, že už odišli, lebo strach z nich naň doľahol.
Ex 12:33 - Egypťania tiež súrili, aby ľud čím skôr odišiel z krajiny, lebo vraveli: „Všetci pomrieme!“
Verš 10
Jakubovi to stanovil za zákon, Izraelovi za zmluvu večitú,
1Krn 16:17 - Jakubovi to stanovil za zákon, Izraelovi za zmluvu večitú,
Gn 28:13 - A hľa, nad ním stál Pán a hovoril: „Ja som Pán, Boh tvojho otca Abraháma a Izáka. Zem, na ktorej odpočívaš, dám tebe a tvojmu potomstvu.
Gn 35:11 - Potom mu Boh povedal: „Ja som všemohúci Boh. Ploď a množ sa! Z teba povstane národ, ba skupina národov, aj králi vyjdú z tvojich bedier.
Verš 11
keď povedal: „Tebe dám kanaánsku krajinu ako váš podiel dedičný.“
Gn 13:15 - lebo celú zem, ktorú vidíš, dám tebe a tvojmu potomstvu naveky.
Gn 15:18 - V ten deň Pán uzavrel s Abramom zmluvu a povedal: „Tvojmu potomstvu dám túto krajinu od Egyptskej rieky až po veľkú rieku Eufrat;
Verš 12
Keď ich bolo ešte neveľa, iba niekoľko, a boli cudzincami v krajine
1Krn 16:19 - Keď ich bolo ešte neveľa, iba niekoľko, a boli cudzincami v krajine
Verš 45
aby zachovávali jeho predpisy a jeho zákon plnili. ALELUJA.
Ex 19:4 - »Vy sami ste videli, čo som urobil Egypťanom a ako som vás niesol na orlích krídlach a priviedol sem k sebe.
Dt 4:1 - A teraz, Izrael, počúvaj prikázania a ustanovenia, ktoré ťa chcem naučiť konať, aby ste žili a dosiahli vlastníctvo krajiny, ktorú vám dá Pán, Boh vašich otcov.
Dt 4:40 - Zachovávaj jeho prikázania a jeho ustanovenia, ako som ti dnes prikázal, aby sa tebe a tvojim deťom po tebe vodilo dobre a aby si dlho ostal v krajine, ktorú ti Pán, tvoj Boh, dáva na večné veky.“
Dt 6:21 - ty mu odpovieš: »Boli sme otrokmi u faraóna v Egypte a Pán nás vyviedol z Egypta silnou rukou,
Verš 14
nedovolil, aby im ľudia krivdili; i kráľov karhal kvôli nim:
Gn 35:5 - Potom sa pohli. Ale na všetky okolité mestá zaľahol hrozný strach, takže neprenasledovali Jakubových synov.
Verš 17
Pred nimi poslal muža, Jozefa, ktorého predali za otroka.
Gn 37:28 - Keď teda išli madiánski kupci okolo, vytiahli Jozefa z cisterny a predali ho za dvadsať strieborných Izmaelitom. A oni odviedli Jozefa do Egypta.
Gn 37:36 - No Madiánčania ho predali do Egypta faraónovmu dvoranovi, veliteľovi telesnej stráže Putifarovi.
Gn 45:5 - A teraz sa netrápte a nesužujte, že ste ma sem predali, lebo Boh ma sem poslal pred vami, aby ste ostali nažive.
Verš 21
ustanovil ho za pána svojho domu a za správcu všetkého svojho majetku,
Gn 41:40 - Ty sám budeš nad mojím domom a celý môj ľud bude závisieť od tvojich rozkazov a ja sám budem len o trón vyššie od teba!“
Verš 43
Vyviedol teda svoj ľud v radosti, vyvolených svojich s plesaním.
Ex 14:8 - Pán zatvrdil srdce egyptského kráľa, faraóna, takže sa pustil za Izraelitmi, hoci Izraeliti odišli pod ochranou zdvihnutej ruky.
Nm 33:3 - Z Ramesesu sa pohli v pätnásty deň prvého mesiaca, v deň po pasche odišli Izraeliti pred očami všetkých Egypťanov pod Božou ochranou,
Verš 24
Boh tam svoj národ rýchlo rozmnožil a zdatnejším ho urobil od jeho nepriateľov.
Ex 1:7 - Izraeliti sa veľmi rozmnožili, a rozrástli a boli takí mocní, že krajina bola nimi preplnená.
Ex 1:9 - povedal svojmu ľudu: „Hľa, izraelský ľud je mocnejší a početnejší ako my.
Verš 25
Prevrátil im srdcia, že znenávideli jeho ľud a ľstivo zaobchodili s jeho sluhami.
Ex 1:9 - povedal svojmu ľudu: „Hľa, izraelský ľud je mocnejší a početnejší ako my.
Ex 1:12 - Ale čím viac ho utláčali, tým väčšmi sa rozmnožoval a rozrastal, takže sa Izraelitov priam desili.
Verš 26
Poslal svojho sluhu Mojžiša a Árona, ktorého si vyvolil.
Ex 3:10 - Preto poď, pošlem ťa k faraónovi! Vyvedieš môj ľud, Izraelitov, z Egypta!“
Ex 4:12 - A teraz len choď! Ja budem s tvojimi ústami a poučím ťa, čo máš hovoriť!“
Verš 27
A oni medzi nimi ohlasovali jeho znamenia a zázraky v Chámovej krajine.
Ex 7:9 - „Keď bude faraón od vás žiadať: »Nože, urobte zázrak!«, povieš Áronovi: »Vezmi svoju palicu a hoď ju pred faraóna!«, a premení sa na hadiu potvoru.“
Verš 42
Lebo pamätal na slová svojho záväzku, ktoré dal Abrahámovi, svojmu služobníkovi.
Gn 15:14 - Ale národ, ktorému budú otročiť, budem ja súdiť. Potom vyjdú s veľkým majetkom.
Z 105 - Témou žalmu sú slová 11. verša: "Tebe dám kanaánsku krajinu ako váš podiel dedičný." Žalmista ďakuje za vernosť a splnenie tohto prísľubu ako aj za mnohé iné dobrodenia, ktoré Boh preukázal svojmu ľudu pred zaujatím tejto krajiny.
Z 105,6 - Izraeliti sa volajú: "potomci Abraháma - synovia Jakuba".
Z 105,15 - "Mojich pomazaných… mojim prorokom" - myslí tu patriarchov, ktorí boli zvláštnym spôsobom zasvätení Bohu a dostali od neho zjavenie (porov. Gn 12,11-20; 20,1-18; 26,7-11).
Z 105,19 - "No potom došlo na jeho slová" (Gn 41,12-14).
Z 105,23 - "Jakub sa stal hosťom v Chámovej krajine", totižto v Egypte (Gn 10,6). Jakubovi potomci nikdy nesplynuli s Egypťanmi.
Z 105,28-38 - Egyptský kráľ sa dlho spriečal vôli Jahveho, nechcel prepustiť Izraelitov zo svojej krajiny. Boh potom zosiela desať rán. Žalmista z nich uvádza niekoľko.
Z 105,39 - Viedol ich viditeľným stĺpom ohňa za noci a oblačným stĺpom cez deň. Na púšti rozostrel "oblak, aby ich tak chránil" pred úpalom slnka (Ex 13,21; 14,19; 40,36 atď.). Reptajúcich netresce, kŕmi ich prepelicami (Ex 16,13; Nm 11,31 n.), dáva im "mannu", chlieb z neba (Ex 16,4; vysvetlenie pozri pri žalme 78,25).
Z 105,44 - Palestínu v tie časy obývali mnohé národy. Izraeliti sa zmocnili kanaánskych miest a dedín, polí a záhrad, viníc a olivových hájov, dobytka a všetkého majetku.
