Kniha Jób

1 (KAT) Jób odpovedal:
1 (ROH) Zase odpovedal Job a riekol:

2 (KAT) „Vskutku viem, že je to tak, že človek nie je v práve pred Bohom.
2 (ROH) Áno, je pravda, viem, že je tak; lebo veď ako by mohol byť smrteľný človek spravedlivý pred silným Bohom?

3 (KAT) Keby sa niekto chcel s ním pustiť do hádky, neodpovie mu ani na jedno z tisíca.
3 (ROH) Keby sa chcel s ním pravotiť, neodpovie mu na jedno z tisíc.

4 (KAT) Má múdru myseľ a silu mohutnú. Kto vzoprel sa mu už a zdravý vyviazol?!
4 (ROH) Je múdreho srdca a premocný v sile. Kde kedy sa zatvrdil niekto proti nemu a mal pokoj?!

5 (KAT) On nebadane vrchy prenáša a v rozhorlení ich poprehadzuje.
5 (ROH) On, ktorý prenáša vrchy, a nevedia, že ich podvracia vo svojom hneve;

6 (KAT) Aj zemou pohne on z vlastného jej miesta, že sa jej stĺpy budú zachvievať.
6 (ROH) ktorý pohybuje zem s jej miesta, takže sa trasie, a jej stĺpy sa chvejú;

7 (KAT) On zakáže slnku a nevyjde a pod pečaťou hviezdy zatvára.
7 (ROH) ktorý keď zakáže slnku, nevyjde, a zapečaťuje hviezdy;

8 (KAT) On samojeden rozostiera nebesá a prechádza sa po morských hlbinách.
8 (ROH) ktorý sám rozťahuje nebesia a šliape po výšinách mora;

9 (KAT) Voz stvoril Veľký, Orion takisto aj s Kuriatkami a juhu izbami.
9 (ROH) ktorý učinil Arktúra, Oriona a Kuriatka i komory juhu;

10 (KAT) On robí veci preveľké, nesmierne, divy, ktorým počtu niet.
10 (ROH) ktorý činí veliké veci nevyzpytateľné a prepodivné a tak mnohé, že im neni počtu.

11 (KAT) Keď kol' mňa ide, ani si to nevšimnem, keď prešmykne sa, tiež ho nezbadám.
11 (ROH) Hľa, ide popri mne, a nevidím toho; ta ide pomimo, a ja ho nepozorujem.

12 (KAT) Ak niečo schytí, kto mu v tom zabráni? A kto mu povie: »Čo to vystrájaš?«
12 (ROH) Hľa, jestli uchvatne, kto mu rozkáže, aby navrátil? Kto mu povie: Čo to robíš?

13 (KAT) Boh však svoj hnev nijak nezdržiava a koria sa mu voje Potvory.
13 (ROH) Bôh neodvráti svojho hnevu; pod neho sa zohnú pomocníci Rahaba.

14 (KAT) Tým menej teda smiem s ním rokovať ja a proti nemu slová vyberať.
14 (ROH) A jako by som mu tedy ja mohol odpovedať, aké by som si vybral svoje slová, aby som mohol s ním hovoriť?!

15 (KAT) Keď v práve som snáď, nedostanem odpoveď; len prosiť môžem svojho žalobcu.
15 (ROH) Ktorému, i keby som bol spravedlivý, neodpoviem; svojho sudcu budem pokorne prosiť o milosť.

16 (KAT) Keď oslovím ho, nechá ma hovoriť, že na môj hlas dbá, veriť nemôžem…
16 (ROH) Keby som volal, a ozval by sa mi, neuveril by som, že uslyšal môj hlas,

17 (KAT) On, čo ma zaraz kruší pre maličkosť a pre nič za nič mi rany rozmnoží,
17 (ROH) on, ktorý ma zdrtil víchricou a rozmnožil moje rany bez príčiny.

18 (KAT) nedá môjmu duchu ani vydýchnuť si a nasycuje ma horkosťou.
18 (ROH) Nedá mi oddýchnuť si, ale ma sýti horkosťami.

19 (KAT) Ak o moc ide, on je najsilnejší, ak ide o súd, kto ho predvolá?!
19 (ROH) Ak ide o silu mocného, riekne: Hľa, tu! Alebo ak o súd, povie: Kto mi stanoví deň?

20 (KAT) Keby som tvrdil, že som spravodlivý, vlastné ústa ma odsúdia, keby som nevinný robil sa, dokáže moju skazenosť.
20 (ROH) Keby som sa robil spravedlivým, odsúdia ma moje vlastné ústa, a keby bezúhonným, dokáže mi, že som prevrátený.

21 (KAT) Či statočný som, ani to nepoznám, nuž opovrhujem svojím životom.
21 (ROH) Jestli aj som bezúhonný, neznám svojej duše; opovrhujem svojím životom.

22 (KAT) Hej, povedal som: Všetko je už jedno, on nevinného so zlým zahubí!
22 (ROH) Je to jedno; preto hovorím: On ničí bezúhonného i bezbožného.

23 (KAT) Ak náhle zájde voľakto pod bičom, on posmieva sa dobrých zúfalstvu.
23 (ROH) Ak náhle usmrtí bičom, smeje sa zkúške nevinných.

24 (KAT) Ba kraj ak príde do rúk bezbožníka, on zrak jeho sudcov pozahaľuje. Ak on to nie je, kto by to bol teda?
24 (ROH) Zem býva vydaná do ruky bezbožného; zakrýva tvár jej sudcov. Ak nie on, kde kto je to tedy?

25 (KAT) Dni rýchlejšie mi ako bežec utiekli a stratili sa, šťastie nezhliadli.
25 (ROH) A moje dni boly rýchlejšie ako bežec, utiekly; nevidely dobrého.

26 (KAT) Sťa člnok z tŕstia sa iba prekĺzli, ako keď orol zlieta na korisť.
26 (ROH) Prebehly jako rýchle lode, jako keď sa orol vrhne na korisť.

27 (KAT) Ak pomyslím si: Na svoj nárek zabudnem, výzor si zmením, rozveselím sa;
27 (ROH) Ak poviem: Zabudnem na svoju žiaľbu, zanechám svoju smutnú tvár a poveselím sa;

28 (KAT) hneď naľakám sa všetkých svojich bolestí, lebo viem, že ma ich nezbavíš.
28 (ROH) obávam sa všetkých svojich bolestí; viem, že ma neuznáš za nevinného.

29 (KAT) Nuž ak som teda vinovatý (pred tebou), tak načo ešte mám sa namáhať?
29 (ROH) Ja budem len bezbožný; načože by som sa nadarmo unúval?!

30 (KAT) Hoc snehom seba poumýval by som a svoje ruky lúhom očistil,
30 (ROH) Keby som sa umyl hoci v snehovej vode a keby som očistil svoje ruky mydlom,

31 (KAT) ty ma zas pohrúžiš do špiny, že vlastným šatom budem hnusiť sa.
31 (ROH) i vtedy ma pohrúžiš do jamy, a bridkým ma učiní moje rúcho.

32 (KAT) On nie je človek ako ja, by som mu povedal: Tak spolu sa pred súd postavme!
32 (ROH) Pretože Bôh nie je človekom ako ja, aby som mu odpovedal, aby sme vošli spolu v súd.

33 (KAT) Niet kto by mohol medzi nami rozsúdiť, kto na nás oboch ruku vložil by,
33 (ROH) Nieto nikoho, kto by rozsúdil medzi nami, kto by položil svoju ruku na nás na oboch.

34 (KAT) kto jeho metlu odo mňa by oddialil, by hrôza z neho nedesila ma.
34 (ROH) Nech odníme odo mňa svoj prút, a nech ma nedesí jeho strach,

35 (KAT) Lež prehovorím, pred ním strach mať nebudem, bo moje veci sa tak nemajú.
35 (ROH) vtedy budem hovoriť a nebudem sa ho báť, lebo nie je toho tak u mňa.