výhody registrácie

Kniha Levitikus

Biblia - Sväté písmo

(HEM - Hebrejský - Moderný)

Lv 24, 1-23

1 (HEM) וידבר יהוה אל משה לאמר׃
1 (ROH) A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol:

2 (HEM) צו את בני ישראל ויקחו אליך שמן זית זך כתית למאור להעלת נר תמיד׃
2 (ROH) Prikáž synom Izraelovým, aby nasnášali k tebe čistého oleja olivového, získaného tlčením, na svetlo, aby sa postavila lampa, ktorá by vždycky horela.

3 (HEM) מחוץ לפרכת העדת באהל מועד יערך אתו אהרן מערב עד בקר לפני יהוה תמיד חקת עולם לדרתיכם׃
3 (ROH) Zvonku, pred oponou svedoctva, v stáne shromaždenia ju bude upravovať Áron, aby horela od večera až do rána pred Hospodinom vždycky. To bude večným ustanovením po vašich pokoleniach.

4 (HEM) על המנרה הטהרה יערך את הנרות לפני יהוה תמיד׃
4 (ROH) Na čistý svietnik bude upravovať lampy pred Hospodinom vždycky.

5 (HEM) ולקחת סלת ואפית אתה שתים עשרה חלות שני עשרנים יהיה החלה האחת׃
5 (ROH) A vezmúc jemnej múky bielej upečieš z nej dvanásť koláčov; jeden koláč bude zo dvoch desatín efy.

6 (HEM) ושמת אותם שתים מערכות שש המערכת על השלחן הטהר לפני יהוה׃
6 (ROH) Položíš ich vo dva rady, do jedného radu šesť, na čistý stôl pred Hospodinom.

7 (HEM) ונתת על המערכת לבנה זכה והיתה ללחם לאזכרה אשה ליהוה׃
7 (ROH) A dáš na oba rady čistého kadiva, a bude ku chlebu na pamätnú obeť, ohňovú to obeť Hospodinovi.

8 (HEM) ביום השבת ביום השבת יערכנו לפני יהוה תמיד מאת בני ישראל ברית עולם׃
8 (ROH) Každého dňa sobotného to budú upravovať pred Hospodinom, vždycky, od synov Izraelových, večnou smluvou.

9 (HEM) והיתה לאהרן ולבניו ואכלהו במקום קדש כי קדש קדשים הוא לו מאשי יהוה חק עולם׃
9 (ROH) A bude to Áronovi a jeho synom, a budú to jesť na svätom mieste, lebo mu to bude svätosvätým z ohňových obetí Hospodinových večným ustanovením.

10 (HEM) ויצא בן אשה ישראלית והוא בן איש מצרי בתוך בני ישראל וינצו במחנה בן הישראלית ואיש הישראלי׃
10 (ROH) A vyšiel syn izraelskej ženy, ktorého otec bol Egypťan, medzi synov Izraelových, a vadili sa v tábore, syn tej izraelskej ženy a nejaký muž izraelský.

11 (HEM) ויקב בן האשה הישראלית את השם ויקלל ויביאו אתו אל משה ושם אמו שלמית בת דברי למטה דן׃
11 (ROH) Pri tom rúhavo urážal syn izraelskej ženy meno Hospodinovo a zlorečil. Preto ho doviedli k Mojžišovi. A meno jeho matky bolo Šelomita; bola to dcéra Dibriho, z pokolenia Dánovho.

12 (HEM) ויניחהו במשמר לפרש להם על פי יהוה׃
12 (ROH) Dali ho pod stráž, aby im bolo oznámené od Hospodina, čo mu urobiť.

13 (HEM) וידבר יהוה אל משה לאמר׃
13 (ROH) A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol:

14 (HEM) הוצא את המקלל אל מחוץ למחנה וסמכו כל השמעים את ידיהם על ראשו ורגמו אתו כל העדה׃
14 (ROH) Vyveď toho ruhača von za tábor, a všetci, ktorí to počuli, položia svoje ruky na jeho hlavu a ukameňujú ho, celá obec.

15 (HEM) ואל בני ישראל תדבר לאמר איש איש כי יקלל אלהיו ונשא חטאו׃
15 (ROH) A synom Izraelovým budeš hovoriť a povieš: Keby niekto zlorečil svojmu Bohu, ponesie svoj hriech, nech by to bol ktokoľvek.

16 (HEM) ונקב שם יהוה מות יומת רגום ירגמו בו כל העדה כגר כאזרח בנקבו שם יומת׃
16 (ROH) A ten, kto by rúhavo urážal meno Hospodinovo, zomrie; bez milosti ho ukameňujú, celá obec; ako pohostín tak zrodený doma, keby rúhavo urážal meno Hospodinovo, zomrie bez milosti.

17 (HEM) ואיש כי יכה כל נפש אדם מות יומת׃
17 (ROH) Tak podobne i ten, kto by zabil niektorého človeka, istotne zomrie.

18 (HEM) ומכה נפש בהמה ישלמנה נפש תחת נפש׃
18 (ROH) A ten, kto by zabil nejaké hovädo, nahradí ho, život za život.

19 (HEM) ואיש כי יתן מום בעמיתו כאשר עשה כן יעשה לו׃
19 (ROH) A keby niekto dal na svojho blížneho nejakú vadu, jako urobil, tak sa mu urobí:

20 (HEM) שבר תחת שבר עין תחת עין שן תחת שן כאשר יתן מום באדם כן ינתן בו׃
20 (ROH) zlomeninu za zlomeninu, oko za oko, zub za zub; tak, ako dal vadu na človeka, tak sa dá na neho.

21 (HEM) ומכה בהמה ישלמנה ומכה אדם יומת׃
21 (ROH) A ten, kto by zabil nejaké hovädo, nahradí ho; ale ten, kto by zabil človeka, zomrie bez milosti.

22 (HEM) משפט אחד יהיה לכם כגר כאזרח יהיה כי אני יהוה אלהיכם׃
22 (ROH) Jeden a ten istý súd vám bude; pohostín bude tak súdený jako zrodený doma, lebo ja som Hospodin, váš Bôh.

23 (HEM) וידבר משה אל בני ישראל ויוציאו את המקלל אל מחוץ למחנה וירגמו אתו אבן ובני ישראל עשו כאשר צוה יהוה את משה׃
23 (ROH) A Mojžiš hovoril synom Izraelovým, aby vyviedli toho, ktorý to zlorečil, von za tábor, a ukameňovali ho. A synovia Izraelovi urobili tak, ako prikázal Hospodin Mojžišovi.


Lv 24, 1-23





Verš 9
והיתה לאהרן ולבניו ואכלהו במקום קדש כי קדש קדשים הוא לו מאשי יהוה חק עולם׃
Ex 29:32 - ואכל אהרן ובניו את בשר האיל ואת הלחם אשר בסל פתח אהל מועד׃
Lv 8:31 - ויאמר משה אל אהרן ואל בניו בשלו את הבשר פתח אהל מועד ושם תאכלו אתו ואת הלחם אשר בסל המלאים כאשר צויתי לאמר אהרן ובניו יאכלהו׃
1Sam 21:6 - ויתן לו הכהן קדש כי לא היה שם לחם כי אם לחם הפנים המוסרים מלפני יהוה לשום לחם חם ביום הלקחו׃
Mt 12:4 - כי בא אל בית האלהים ויאכל את לחם הפנים אשר איננו מתר לו ולאנשיו לאכלה רק לכהנים לבדם׃

Verš 20
שבר תחת שבר עין תחת עין שן תחת שן כאשר יתן מום באדם כן ינתן בו׃
Ex 21:24 - עין תחת עין שן תחת שן יד תחת יד רגל תחת רגל׃
Dt 19:21 - ולא תחוס עינך נפש בנפש עין בעין שן בשן יד ביד רגל ברגל׃
Mt 5:38 - שמעתם כי נאמר עין תחת עין שן תחת שן׃

Lv 24,2 - Porov. Ex 25,20 n.; 37,20.21.

Lv 24,5 - Dve desatiny (efy): 7,20 litra. Porov. Ex 25,23.40.

Lv 24,6-8 - Čistý stôl, t. j. stôl z čistého zlata (Ex 25,24). – Pozri 2,2. Ako čiastka zo suchej obety, čo sa spaľovala na oltári, volala sa pripomienkou, takisto aj toto kadidlo bolo pripomienkou vzhľadom na predkladané chleby. Kadidlo sa spálilo a chleby ostali pre kňazov. Jesť ich mohli len kňazi levitsky čistí, lebo to bolo svätosväté (2,3; 21,22).

Lv 24,10-12 - Tieto verše opisujú okolnosti a podrobné ustanovenia zákona o bohorúhaní. Príhoda sa stala, keď Mojžiš vyhlasoval zákony o svätosti a o sviatkoch (hl. 23 – 25). Meno rúhača sa neuvádza. Nebol to však Izraelita podľa otca. Hriech bohorúhania bol verejný. "Pánovo meno" – Izraeliti z úcty ani nevyslovovali zbytočne meno Jahve, lež nahradzovali ho menom Adonaj (Pán) alebo len jednoducho haššém – meno. – Zákon zakazoval zneužívanie mena Božieho (Ex 20,7), zakazoval modloslužbu a trestal ju smrťou (Ex 22,19), zakazovalo sa aj rúhanie (21,17), lež o treste nebolo ešte zmienky. Rúhanie bolo pokladané za taký veľký hriech, že bohorúhač nie je hodný, aby žil (Sk 7,57). Židia odsúdenca popravovali mimo tábora, neskoršie vonku za bránami mesta (Hebr 13,12). – Vkladanie rúk na hlavu previnilca značí, že Izraeliti počuli jeho bohorúhanie a že naozaj si zaslúži trest smrti (Dt 17,7).

Lv 24,17-22 - Porov. Ex 21,12 n. Zákon odvety bol akýmsi vodidlom pre sudcov, nie však pre súkromné osoby. Vyžadovalo sa riadne obžalovanie vinníka. Pri takýchto úrazoch bolo sa možno aj vykúpiť (Ex 21,23 n.).